Bicyklom naprieč Austráliou: U Sikhov a útek z pobrežia

Kempy na pobreží podraželi. Už sa pod 40$ (cca. 30€) ani nedá nájsť. Keď to zaplatia novodobí šedí nomádi na svojich stotisícových terénnych autách s 6m prívesom, je to až smiešne lacné. Ale keď to zaúčtujú mne za bicykel a malý stan a mám to platiť počas celého mesiaca, už to lacné nie je. Žeby útek z pobrežia?

Tak skúsim vylepšiť priemer nejakým free nocľahom. Sila myšlienok dnes opäť prekvapila a neskutočne zafungovala.

Woolgoolga

Ráno pozriem fascinujúci východ slnka, približnú trasu cesty, vypínam navigáciu a zapínam inštinkt.

Snažím sa ísť po cestách mimo diaľnice. Včera sa mi to osvedčilo, tak skúsim koľko to vydrží. Diaľnici sa mi nepodarilo vyhnúť, za to sa mi podarilo odbočiť do mestečka Woolgoolga.

Netuším prečo, ale v meste zatáčam do bočnej uličky, do prudkého kopca. Je ráno, ešte mám dosť síl, tak nad tým moc nerozmýšľam. Na vrchu kopca si všimnem nejaké múzeum. Zastavím, chvíľku zaváham a to využije indka stojaca pri vchode. Ukloní sa a zamáva.

Guru Nanak Sikh Temple

Zo slušnosti zostupujem z bicykla a idem k nej. Zisťujem, že múzeum aj chrám oproti má miestna shiikska komunita. Prehliadka mi trvá možno 10 min. Sú tu nejaké meče, hudobné nástroje a veľa dokumentov, fotografii a obrázkov z ich histórie. Malé ale pekné.

Potešiť vegána

Pri východe ma indka pozýva aj do chrámu, že si tam môžem oddýchnuť a najesť sa. Všetko je zadarmo ale upozorňuje ma, že iba vegetariánske. Ani nevie ako sa trafila. To neviem odmietnuť.

Nebudem tu opisovať čo som pil a jedol, je to na fotkách. Bolo to výborné, presne také ako mám rád. Strávil som tam asi dve hodiny, pri čaji a komunikácii s miestnymi dobrovoľníkmi. Úžasní milí ľudia.

Shikovia sú jedni z najobávanejších a najkrutejších bojovníkov. Zároveň najmilší a najpohostinnejši ľudia. Pamätám si keď som ako dieťa očami hltal stránky knihy o ich bojovníkoch. Teraz sedím v ich chráme a hltám darované jedlo.

Zamyslenie nad hodnotami

Núti ma to rozmýšľať. Vo všeobecnosti máme zaužívané, že čo je zadarmo si nevážime. S týmto jedlom to tak nie je. Na jedlá, ktoré som si zaplatil si málokedy spomeniem. Na toto nezabudnem určite a má pre mňa aj inú hodnotu než zasýtenie.

Zrazu mi dávajú väčší význam aj školenia prvej pomoci ktoré robíme v organizácii DOBRÉ SRDCE Borisa Sádeckého. Tiež sú bezplatné ale sú vnímané inak ako napr. zaplatené kurzy v autoškole. Niečo na tom asi je, len treba nájsť ako to funguje. Som sa nechal trochu uniesť úvahami ale aj o tom je moja cesta.

Vyspať sa zadara

Keď sa začne zvečernievať, zapínam aj navigáciu, aby som našiel nejaký nocľah. Večer som síce niečo našiel ale nebol som s tým úplne stotožnený. Na mape sa objaví miesto, ktoré som si včera buď nevšimol alebo mi ho nezobrazilo. Je to šesť kilometrová zachádzka, ale sú tam záchody, prístrešok a je to zadarmo.

Dnes sa skrátka darí.

Prichádzam na miesto a kemp tam naozaj je. A je ešte lepší než som čakal. Spím na ihrisku amerického futbalu ako v bavlnke. Účet za dnešný deň: 0,- $. Keby som na to ráno nebol myslel, poviem si náhoda. Ale teraz mám zasa nad čím v noci rozmýšľať.

Popri ceste — Vo freekempe ako vo vatičke

Waterfall Way Dorrigo Natl Park

Ráno mi rupne v hlave a mením trasu. Útek z pobrežia a civilizácie. Pridávam 200 km a 3500 výškových metrov. Idem pozrieť vodopády.