Po prvých etapách po pobreží si užívam vnútrozemie. Ráno vstávam, obliekam sa, zas do ľahkého, lebo celú noc pršalo. Vstávam o 6 ráno, ako každý deň. Neviem čo ma dnes čaká do najbližšieho mesta Clermont je to približne 400 km a zatiaľ po ceste nie je nič. Netuším, že súčasťou expedície Bicyklom naprieč Austráliou bude aj prebrodiť sa na Clermont.
Podľa značky zisťujem, že zhruba v polovici cesty je pumpa. Na značke bola milá správa: najbližšia pumpa 196 km.
Vyrážam na Clermont
Po pár desiatkach limetrov, kde som už nemal stretnúť žiadnu živú dušu, iba zopár áut, tak zrazu uprostred ničoho vidím bežca. Keď prídem bližšie vidím, že to je bežkyňa. Asi sa reštartuje. Pristavím sa pri nej, ale iba spomalím, nezastavujeme, aby sme nevyšli z tempa. Dáme pár povzbudzujúcich slov, spoločnú fotku a valím ďalej.
Neskôr na odpočívadle stretnem kamionistu. Potvrdzuje mi, že svetlo na konci tunela existuje, že tá pumpa tam naozaj je a funguje. Povzbudivé.
Prebrodiť sa na Clermont
Na sto prvom kilometri prichádzajú problémy s vodou.
Nie tak, ako som sa bál, že jej budem mať nedostatok. Vody je naopak nadmerne, lebo je zatopená cesta. Preto aj áut bolo ozaj poskromne. Vedeli, že cesta je uzavretá.
Tak to idem prebrodiť. Bicyklom naprieč Austráliou: Clermont. Uvidíme, či sa bude dať prejsť, nakladám veci na bicykel a tlačím. Celkom v pohode, akurát v mieste, kde bol silnejší prúd som začal rozmýšľať: „Čo by sa stalo, keby ma to stiahlo.“ Ale prežil som.
Zjavilo sa aj zopár áut. Domáci to brali ako samozrejmosť, smelo to prechádzali a tvárili sa, že takto to má byť.
Ostať alebo ďalej?
Idem ďalej. Ide sa mi celkom dobre, až som zrazu na odpočívadle na 110 km. Tu som pôvodne plánoval, že by som mohol ostať. Ale je ešte okolo obeda a keď mi kamionista potvrdil, že pumpa funguje, rozhodol som sa potiahnuť to ďalej zrelaxovať do úžasného kempu pri pumpe. Na ceste stretávam veľa osamelcov, ktorí mi radia skôr si oddýchnuť.
Banana motivácia
Kilometre idu dosť ťažko. Už prvý deň som kupoval banány na nejakej banánovej plantáži. Prišli tam za mnou dvaja domáci típkovia, že to je ich. Dali sme reč, povedal som im odkiaľ kam, boli prekvapení. Jeden z nich odbehol a doniesol mi sušené banány, že to oni vyrábajú, tak dva balíčky sušených banánov mám do foroty na cestu. Tiež mi povedali, že keď idem do Sydney teraz, tak som si vybral veľmi dobré obdobie, lebo teraz fúka vietoe smerom do Sydney. V zime je to naopak. Neviem čo na tej plantáži pestujú ale už dva dni idem proti vetru. A ide to s tým naloženým bicyklom ozaj ťažko.
Krásny kemp
S ubiehajúcimi kilometrami a blížiacou sa pumpou sa vracajú aj sily. Začínam dúfať, že to dám až na ten kemp pri pumpe, ktorý má byť údajne, veľmi pekný, krásny a čistý. Realita ma zaskočí.
Keď už sa blížim k tým dvesto kilometrom, zistím, že tam na ceste ani kemp, ani pumpa nie sú. Treba ísť 15 km mimo trasy. To už začína byť tma, tak idem skoro hodinu v tme kým sa dostanem do kempu. NIe je úplne krásny, je to skôr robotnícka ubytovňa, ale v tomto momente mi to je jedno. Je tu zázemie, sú tu sprchy, dám si dve chladené pivá, fish&chips a idem sa ubytovať. Zaspávam statočne rozbitý ale v pohode. Neplánovaných 210 km proti vetru s naloženým bicyklom dá zabrať.
V krásnom kempe mali aj naozaj sofistikovaný spôsob zabezpečenia prístupu na záchody. Možno preto, že im tam chodili napití robotníci a robili im tu bordel. Tak namontovali takúto skvelosť.
Ráno vstanem a celé telo dáva o sebe vedieť, že včera čosi prešlo. Bolí ma všetko, mám všade svalovicu. Aj na rukách, akoby som šliapal rukami ale postupne to rozchádzam. Aj ked bola myšlienka dat si deň voľna, po rozhýbani zisťujem, že mi bicykel asi chýba a idem teda vysadnúť.
Uvidíme, pokiaľ to pôjde
Najbližšie mesto je Clermont. Trasu som pôvodne plánoval prejsť za 4 dni, mám deň k dobru. Je to ďalších 180 km a bola by to pekná predstava dať to celé naraz a urobiť si potom fraj v kempe. Ale ak to nevydá, tak spím zas niekde pri ceste.
Na Clermont
Po včerajšej Dlhej etape mi ráno trvá dlhšie, než sa rozhýbem a dám do poriadku. Bolí ma celý človek. Vyrážam o hodinu neskôr, o siedmej. Vyzerá, že bude slnečno samozrejme banánovo- veterno a protivietor.
Prvá značka vedľa cesty má upozorní, že najbližšia pumpa je 172 km a najbližšie záchody 174 kilometrov. Bude pusto. Premávka na ceste takmer žiadna. Od kedy som zatočil do vnútrozemia, tak sú stále okolo cesty natiahnuté ostatné ostnaté drôty, z jednej aj z druhej strany.
Uväznený na ceste
Cesta, kúsok krajnice (väčšinou pekne pokosená) a za tým dráty. Stovky kilometrov. Takže ste vlastne uväznení na ceste.
Zo začiatku to ide až prekvapujúco dobre, no po chvíli sa opiera protivietor. Keď idem 14 kilometrov za hodinu po rovine a dole z kopca niekedy aj 17 a šlapem, tak je to dosť namáhavé a hlavne zaťažujúce pre psychiku.
Mení sa vzhľad krajiny. Miznú stromy a na pohľad je to rovina. Na jazdu na bicykli je to stále hore a dole.
Fľaša a povzbudenie sa hodí
Rozptýlením sú cestári ktorých stretávam. Evidentne veselí chlapíci. Keď zbadali, že sa k nim blížim, tak sa schovali za auto a v zápätí s fľaškami vody v rukách ma začali povzbudzovať ako na Tour de France. Podávali fľaše s vodou, tak som neokúňal a doplnil za jazdy vodné zásoby. Pozdravovali vykrikovali po mne, celkom spestrenie. Hneď sa mi šliape lepšie. Už aj ten protivietor nevnímam až tak, asi je to ozaj o hlave.
Akonáhle sa zameriate na to, že vám to vadí a neviete s ním nič urobiť, tak vás to zrazí dole a nevládzete a nejde to. Ďakujem cestárom za vodu aj za lekciu rozmýšľania a pokračujem veselší ďalej.
Vyzerá to, že do Clearmontu by som to mohol dnes stihnúť ale ide to naozaj ťažko. Hlavne je problém niekde zastaviť, občerstviť sa, sadnúť a odpočinúť. Keď, tak len vedľa cesty, bez tieňa a stojíte vedľa bicykla. Za chvíľku je pri vás hejno múch a núti vás vysadnúť na bicykel a šľapať ďalej.
Približne na 88 kilometri sa z ničoho nič objavuje odpočívadlo so strieškou a s lavičkami. V podstate novo vybudované, ešte nebola nikde zaznačené. Neváham, zastavujem. To musím využiť, tieň už naozaj potrebujem. Na slnku a protivetre je to úmorné.
Dnes týmto skončím. Nebudem riskovať ďalších 90 km bez tieňa. Zajtra je tiež deň.
Long road to Clermont
Po včerajšom západe slnka, som si užil aj krásny východ. Vyrazil som už o 5:00 s nádejou, že ráno nabude fúkať. Fúkalo.
Občas ma obehlo auto. Fakt dlhé a fakt s veľkými kolesami.
Clermont nebude konečná
Do Clermontu som dorazil so zaťatými zubami už o 12:00 hod.
Mal som za sebou 95 km a chcel som sa najesť, osprchovať a odpočívať. Kúpil som si nejaký energetický puding (400g). V parku som ho zjedol a začal hľadať kemp.
Capella
Neviem, ako som sa k tomu dostal ale začal som zvažovať, že potiahnem ešte do ďalšieho mestečka Capella. To je tak, keď vyhráva Capella…
Neviem ako to funguje v tele, v hlave, ale zrazu som sedel na bicykli a s relatívnou ľahkosťou ťahal ďalších 59km.
Bicyklom naprieč Austráliou
- Plán prevetrať hlavu z Cairns do Sydney
- Prebrodiť sa na Clermont
