Budím sa v Blackwater. Hovoriť, že sa budím skoro ráno nieje úplne správne. Celú noc som poriadne nespal. Iba na lavičke, v spacáku a kupodivu, bola mi zima. Vyliezam do spacáku iba veľmi nerád spolu s východom slnka a hneď vyťahujem fukerku aby ma tak nestriasalo. Etapa bicyklom naprieč Austráliou na gravel Dinga a Baralambu začína.
Veci, ktoré som si myslel že mám v ruksaku v igelite a suché, tak také suché nie sú. Všetko je mokré. Buď pozostatok brodenia alebo dažďa alebo predvčerajšej prietrže mračien. Zatuchnuté, smradľavé, ako by sa oplatilo opísať moje veci?
Servis day
Bude treba všetko vyprať a aj na bicykli urobiť nejaký servis. Zatiaľ ide Mayo úplne bez servisu, iba s jednou odtrhnutou špicou. Ale inak som sa mu nevenoval. Sem tam mažem reťaz ale inak nothing.
Balím sa čo najrýchlejšie, hoci z tej lavičky moc baliť nie je čo. Naraňajkujem sa a dám to do najbližšieho kempu. Najmä práčka a aby sa to stihlo uschnúť. Keď sa nadýchnem aj sprcha by sa zišla. Tak dáme trošku odpočinkový deň.
Najbližší kemp je v dedinke Dingo, pomenovanej po rovnomenných psoch. Vedľa je aj nejaký národný park tak uvidíme.
Dingo
Kemp som našiel prevelice pekný. Najmä s práčkou, sprchou a veľmi príjemnými majiteľmi. Kým kecáme, perú sa všetky veci. Za chvíľu ich pôjdem vyvesiť.
Po ceste som zistil, že som sa dostal do nejakej ťažobnej oblasti. Zdá sa, že sa tu ťaží uhlie a vôbec sa mi tu nepáči. Moja psychika ide down and down.
Okolo mňa sú tisíce pickupov. Starých, hlučných, smradľavých, hnusných. Toto nie je Austrália, ktorú by som si chcel užívať. Ale je to Austrália, ktorú treba spoznať, aby mal človek jasný obraz.
Význam prípravy
Večer som si pozeral mapy, lebo začínam mať pomaly obavu ísť úplne na blint. Objavil som cesty, po ktorých je možné spraviť stovky kilometrov, než sa dostane človek do civilizácie. A v tej horúčave nie som schopný zohnať vodu. Spotreba vody za deň sa pohybuje niekde okolo desať litrov. Nedokážem viezť vody na viac ako dva tri dni. Tak sa snažím voliť trasy tak, aby som každý večer skončil v nejakej dedinke, kde budem vedieť doplniť zásoby a trochu pohodlnejšie sa vyspať.
Nakoniec sa mi to podarilo nejak nakombinovať.
Dlhšie zato horšie
Bude to síce trošku dlhšia trasa ale zato po horších cestách. A padlo tiež zásadné rozhodnutie. Trasa do Sydney nepôjde celá vnútrozemím ale vraciam sa pri Brisbane na Gold Coast. Odtiaľ už pôjdem po pobreží.
Je to nejakých pár sto kilometrov navyše ale zase bude zmena. Uvidím krajinu, ktorú si „allinclusiváci“ chvália. Veľmi pekné pobrežie. Vnútrozemie je fajn ale keď už ho valíš dva týždne tak stačí. Trochu stereotyp..
Richtung pobrežie
Ráno vstávam o štvrtej. Mám budík aby som nezaspal, lebo to vyzerá na dosť veľký úpek a kilometre, ktoré nestihnem ráno, budú cez obed veľmi úmorné. V takomto počasí je pomaly až životne dôležité vstať veľmi skoro ráno a prejsť čím viac, kým ťa slnko nezožerie. Predpoveď ukazuje opäť azuro a pekných 33 ºC. Nech robím čo robím, skôr ako za hodinu nevyrazím. Chyba logistiky?
Chcem sa čím skôr dostať z tejto cesty špinavých smradľavých áut do koralového krásna. Začínam mať tejto cesty plné zuby. Ďalej to bude určite krajšie a príjemnejšie.
Prvých 30 km valím priemerkou 25 km/h, aby som čo najskôr odtiaľto vypadol. Po pár desiatkach kilometrov som ale radšej zabočil na vedľajšiu cestu. Celkom dobrá asfaltka a je tu menej áut. Kľudnejsie a pohodovejšie, až kým neprejdem na makadam.
Z asfaltu
Som bez asfaltu. Chvíľami, keď je čerstvo navezený neutlačený makadam a k tomu do kopca, tak mám zaradenú vzadu všetko a vpredu šaška najmenšieho a ledva idem. Ešte by som uživil pár zubov vzadu. Ale čo už užívam si gravel. Za celú cestu som stretol tri, štyri autá. Sú tu krásne výhľady a začínajú kopce.
Posledné auto bol pánko zo stavebnej firmy, ktorá túto cestu buduje. Chvíľu lámeme konverzáciu a za odmenu som vyfasoval jedno chladené pivko a rešpekt. Niet nič lepšie, než na obed v úpeku otvoriť orosené. Daroval som mu aspoň našu reflexnú pásku Mayo, a na ex som ho zlopol. Fľašku som hneď vrátil, som predsa nejaký ekológ. Veselo pokračujem ďalej.
Veselý som bol až pokiaľ neskončil gravel s defektom. Snažím sa zdvihnúť ten naložený bicykel, ale väčšina váhy je vzadu. Tak ho dám aspoň niekde do tieňa, kde defekt skúsim opraviť.
Konečná pravda o defekte
Po vyzutí kolesa zisťujem, že na príčine nie je ani skala, ani môj štýl jazdy, ani slabý plášť ale zle nasadená páska po servise utrhnutej špice. Tak za 92 AUD som si nakúpil aj ďalšie problémy. Ale… vlastne som rád, že mi to vycentrovali a urobili. Nemôžem predsa na všetko frflať. Vymieňam dušu, opravujem defekt a pásku, nasadzujem koleso a po asfalte dochádzam posledných desať kilometrov v úpeku do Baralamby.
konečná pravda o vode
Dedinku som si nevybral kvôli exkluzívnemu názvu, ale mal by tu byť free kemp aj so sprchou a pre istotu jeden karavan park. Karavan parky stoja okolo 15-20 eur a zato, že tam je zázemie, elektrina a kuchynka, tak sa mi to väčšinou oplatí. Už len preto, že dotankujem vodu. Je tu zadarmo. Ak ju kúpim na pumpe, liter stojí od 3 do 8 dolárov. Ak tam natankujem vodu, mám bohato zaplatený celý kemp.
Baralamba free kemp
Prichádzam do Baralamby a samozrejme karavan park žiaden. Malé prekvápko. Je tam zas len ubytovanie pre robotníkov z neďalekej ťažobnej fabriky. Klasika, Presúvam sa na free kempink.
Okrem mňa sú tu ešte dvaja starší austrálski manželia v nejakom džípe s prívesom. Sú tu aj záchody a sprcha, Údajne dva krát za deň kontrolované a čisté. Mám však zato, že tam tento rok ešte nikto nebol. Ale zas… čo by si chcel. Je to zadarmo. Osprchoval som sa. Nový človek. Vypral som si. Je to pri rieke a pekné prostredie, tak si to s manželmi užívam.
