Prespal som s prestávkami skoro dvadsať hodín. Ale telo si s tým poradilo. Na obed už rozmýšľam ako ďalej. Láka ma Isla Gorge National Park.
Najbližšie dni má byť stále cca. 35°-38°. Je mi jasné, že cez obed sa ísť nedá. Nájsť na ceste miesto na prestávku je veľmi náročne. U nás máte dedinu za každou druhou zákrutou. Tu nie sú ani zákruty, ani dediny.
Isla Gorge National Park
Už dávnejšie som mal vyhliadnutý free camp v národnom parku Isla George. Je to na nejakom útese, veľmi krásne ale bez vody.
Od môjho momentálneho campu by to malo byť 30km. Nebolo. Bolo to 42 km. Google píše, že väčšinou po rovine, tiež nebolo. . Dnes po obede dať 30km, zajtra mi zostane 70 km. To znie zaujímavo a naviac aj rozumne. Ani ta voda by nemala byť problém.
Cítim sa už dobre, tak idem do toho aj keď som si povedal, že dnes na bicykel nesadnem.
Cesta ide celkom v pohode, som naozaj oddýchnutý. Pre vysvetlenie, keď Vám Google povie, že cesta vedie väčšinou po rovine asi tým myslí, že začiatok a koniec je v približne rovnakej nadmorskej výške. Rovinu som hľadal márne. Naviac z ničoho nič to bolo o 10km ďalej. Neviem, kde robím chybu.
To, že koniec cesty bude do kopca, mi napovedala logika. Kemp je na brale nad roklinou s 360° výhľadom.
Kemp s výhľadom
Dúfal som len, že väčšina cesty do kopca pôjde po asfalte a záverečná gravelová vložka bude zjazdná. Camp ani prostredie nesklamali. V parku je to famózne.
Zabúdam na včerajšie trápenie a užívam si noc v prírode, v stane bez vrchnej časti, iba s mosketiérou, s mesiacom a hviezdami nad hlavou.