Ráno ma osral papagáj a ešte si pri tom aj užíval. Neviem čo to znamená. Pre neho asi nič. Ja dúfam, že budem mať šťastie. Vyrážam na naplánovaných 130 km do Gold Coast.
Gold Coast
Prvé kilometre sú pohodička. Prázdna okresná cesta, dobrý asfalt, vietor v chrbte, príjemná teplota. To neveští nič dobré.
Tak sa aj deje keď sa okreska mení na diaľnicu a premávka rastie. Už sa na ceste necítim bezpečne. Keď nie je stredový deliaci ostrovček, tak ma autá obiehajú veľmi blízko. Nemajú sa kam uhnúť, lebo aj v protismere stále niečo ide. A ja tiež nie. Ale väčšinou sú ohľaduplní.
Čaro navigácie
To sa nedá povedať o mojej zážitkovej navigácii. Keď ma tretí krát privedie na diaľnicu, kde je cyklistom vjazd zakázaný a je problematické sa otočiť a vrátiť, mením google za mapy.cz a tie si s tým poradia excelentne.
Mám už síce najazdených o 20 km viac ale konečne to začalo mať správny smer.
Pre mňa je to jazda džungľou veľkomesta. Keby som si mal vybrať, volím radšej zase vnútrozemie, tam som sa cítil lepšie. Tu som hodený do mlynčeka na mäso s miliónom ďalších ľudí. Ale Gold Coast je krásny. Chvíľku mi bude trvať než sa preorientujem a začnem si užívať aj túto krásu mesta.
Blízke stretnutia tretieho druhu
Asi by mi bolo zvláštne keby sa aj tento deň nestala pre mňa neuveriteľná príhoda. Bez toho, že by som bol s Igorom, mojím novým mecenášom na ubytovanie nejak dohodnutý, šliapem po jednej z ulíc Gold Coastu a na kraji chodníka na mňa máva Igor.
Chalan, s ktorým sme sa v Trenčíne nestretli a tu náhodou obaja. V tú istú chvíľu na tom istom mieste. Nezažiješ, neuveríš. Zoznámime sa a dohodneme, že sa stretneme, keď si on povybavuje čo potrebuje a rozlúčime sa.
Za pár hodín už som zložený u neho na apartmáne a dávame si v miestnom Irish pube vychladené pivo. Trochu iný večer než na aké som tu bol zvyknutý. Veľmi príjemný večer. 130 km cez Gold Coast za mnou.
Z ubytovania odchádzam bez rozlúčky. Chalani ešte dospávajú, majú konečne voľný deň. Začiatky sú tu ťažké. Dve práce, škola, vybavovačky potrebných náležitostí, zháňanie bývania a zvykanie si na nové prostredie, riadne preverí schopnosti a odolnosť. Tak aspoň na diaľku ešte raz ďakujem a nech sa Vám tu darí.
Rušno kam pozrieš
Od rána sa pohybujem iba v zastavanej oblasti. Je to tu krásne vybudované a myslím, že to je aj dobré miesto pre život. Mne ale vadí veľa áut, ktoré sa občas pohybujú nebezpečne blízko mňa. A ešte je tu veľa semaforov, na ktorých väčšinou musím zastaviť.
Tak kilometre pribúdajú veľmi pomaly a ja ani nemôžem naplno vnímať civilizačnú krásu okolo. Snažím sa vyhľadávať chodníčky mimo cesty. Keď sa to podarí, razom sa cítim lepšie. Aj keď sa ešte stále neviem preorientovať z hltania kilometrov, prekonávania výziev a zvládania nebezpečenstiev.
Sloboda pláže
Pritom prostredie si to až tak pýta, dať sa do pohody a len tak sa pomaličky viezť, vnímať a relaxovať. Asi po 25 km nabehnem na chodník, ktorý sa kľukatí okoli pláže. Z oboch strán je chránený stromami a mne sa razom mení nálada.
Veziem sa a nechám sa len tak unášať cestou a myšlienkami. Sloboda, voľnosť. A zrazu sa toho nechcem vzdať. Zatáčam na pláž, ruším myšlienku na noc v campe a zostávam na pláži. Idem sa okúpať, poopaľujem sa. Pohodička sa konči keď pozriem na oblohu. Na juhu je tmavá zatiahnutá a blíži sa to ku mne.
Nielen slnečno a pekne
Pozerám radar a naozaj to vyzerá na poriadnu búrku. Ukľudňujem sa, že tie predpovede moc nevychádzajú ale kľud je preč. Keď začnem stavať stan, tak to zrazu prichádza. Dokončujem to už v daždi. Rýchlo nahádžem dnu najdôležitejšie veci, vleziem tam tiež a musím zvnútra držať vonkajšiu nepremokavú časť. Kolíky na jej pripevnenie, nemalo význam do piesku dávať. Vietor silnie a ja mám čo robiť aby som to udržal. Sedím mokrý dnu a z vonku ma osvetľujú blesky.
Trvá to asi pol hodinu a ako náhle to začalo, tak to aj končí. Idem zrátať škody. Nevypadá to až tak zle. Niečo je mokré, niečo špinavé. Najhoršie je na tom vrchná nepremokavá plachta na stan. Je trochu roztrhnutá ale na šťastie na mieste, kde by to nemalo vadiť. Aj toto patrí k slobode. Nie, len slnečno a pekne.
Večer na pláži
Poupratujem čo sa dá, uvarím si večeru a pod oblohou plnou hviezd a pri burácajúcom mori zaspávam.
