Bicyklom naprieč Austráliou

Jedného dňa volám Petrovi a on sa mi ozve z Austrálie. „Čo tam robíš?“, pýtam sa. „Užívam si bicykel. Šliapem na graveli z Cairns do Sydney. Bicyklom naprieč Austráliou.“

Vtedy som zistil, že náš kamarát Peter Božík sa rozhodol hodiť všetko na chvíľu za hlavu a odsťahovať sa k protinožcom. Nemohlo to skončiť inak ako reportážou.

Bicyklom naprieč Austráliou

A nedá sa začať inak ako rozhovorom s nádychom otázky: Prečo?

Čo ťa primälo k cykloexpedícii? Aký bol prvý impulz?

Všetko zlé, je na niečo dobré. Začalo to pádom z kostitrasu. Odlomený nos od tváre, vybitý zub, zlomený stavec, operácia, rok liečenia a veľa športu, aby som sa dostal do kondície. Uplatnenie poistnej udalosti, zamietnutie poistnej udalosti, odvolanie, priznanie nároku, vyplatenie.

Medzitým asi zisťujem čo je vyhorenie.

Zabúdam, neviem sa sústrediť a v hlave mám chaos. Veci v mojom živote sa nedejú ako by som si prial. Cítim, že je treba urobiť niečo väčšie, čo mi zamestná, vyčistí hlavu a umožní posunúť sa ďalej. V nesplnených snoch stále zostáva naučenie sa angličtiny. Zrazu sa to vynára. Jasne a veľmi silno.

Vyhovorky, že som nemohol vycestovať a naučiť sa jazyk, sa stávajú malé a nevýrazné. Mám dospelé deti, dobrého spoločníka v podnikaní, na ktorého môžem hodiť časť svojej práce (on ju v poslednej dobe v podstate aj tak robil). A z vyplatenej poistky môžem financovať študijný a ozdravný pobyt. Už len urobiť konečné rozhodnutie, vybrat destináciu a idem.

Je jasné, že to musí byť anglicky hovoriaca krajina. Anglicko, Írsko, Škótsko, USA, Kanada, Malta, Južná Afrika, Nový Zéland, Austrália. Nechcem zostať blízko, mám rád exotiku. Mal by som sa správať aspoň trochu rozumne a vybrať bezpečnú krajinu. … Austrália.

Rozhodol si sa prešliapať z Cairns do Sydney úplne sám. Temer 2500 km. Ktoré etapy tvojej cykloexpedície považuješ za najjedinečnejšie?

Jednoznačne etapa na Clermont, ktorá mala viac než 400 km a viedla komplet vnútrozemím. Pôvodne tam nemalo byť absolútne nič. A naozaj, našiel som na celej ceste jednu čerpaciu stanicu a neďaleko jeden kemp. Bola to najnáročnejšia etapa na logistiku i bicyklovanie, lebo si bolo treba komplet nabaliť vodu a potraviny. Najmä sa však pripraviť na to, že mi nebude mať celou cestou kto pomôcť. Aj na psychiku to bolo asi najnáročnejšie pustiť sa do úplnej divočiny. Súčasne to však bola najväčšia výzva a priznám, tešil som sa na ňu.

Bicykel cez túto etapu vážil zhruba podobne ako ja sám, takže mal som aj čo ťahať. Bolo to veľmi fyzicky náročné. Trasa viedla krásnym vnútrozemím, bohužiaľ väčšinu cesty som bol uväznený na ceste medzi ostnatými drôtmi. Ale cesta mi dala krásne zážitky z brodenia a prechodu cez miesta, kde nestretneš živej duše. Bolo na čo pozerať. A hlavne mal som veľa kľudu na rozmýšľanie. Veľmi málo áut, veľmi málo ľudí naokolo.

Z ostatných etáp ťažko vyberať nejaký top. Každá trasa mala niečo do seba, každá bola niečím krásna a zaujímavá. Na pobreží to bolo o stretnutiach s ľuďmi a krásnych výhľadoch na oceán,… Etapy vo vnútrozemí sa mi asi viac páčili. Boli viac kontaktné s prírodou a sebou samým.

Možno by som ešte vyzdvihol Waterfall Way. Úžasná krajina New England, ale trasy v tých kopcoch a teplách mimoriadne fyzicky náročné. Veľké prevýšenia.

Komfort pobrežia versus samota vnútrozemia. Skús zhrnúť rozdiely?

Samotu som nevnímal ako negatívnu. Za samotou som do Austrálie išiel a počítal som s ňou. Čiastočne som sa na ňu aj tešil. Vnímam ju skôr pozitívne. Ale viem si predstaviť, že by to mohlo byť pre nepripraveného cyklistu problém. Občas mi tam chýbal spoločník s ktorým by som vedel zdieľať zážitky, podeliť sa o názory, ale vďaka môjmu rozhodnutiu podeliť sa s ľuďmi o svoje súkromie na internete, som sa z časti o tú samotu pripravil. Boli tam so mnou ľudia, ktorých poznám a veľmi veľa priateľov a kamarátov. Aj keď nie fyzicky ale cítil som ich tam a to ma podporovalo. Necítil som sa osamelý 🙂

A čo sa týka cesty po pobreží, nedá sa povedať, že by bola nejak komfortná. Bola možno bezpečnejšia. Ak by sa niečo stalo, bola by skôr po ruke pomoc. Na druhej strane cez vnútrozemie nešla prakticky žiadna premávka a boli tam omnoho srdečnejší ľudia. Nabíjalo ma to energiou.

Dobre zvolený mix zážitkov a stretnutí. Najmä na pobreží som stretol skvelých ľudí. Spoznal som ich cez sociálne siete alebo cez známych. Tie stretnutia boli veľmi príjemné a pre mňa veľmi prínosné.

Ako znášal jazdu tvoj kamarát gravel? Naučil si sa už opravovať defekty?

Bicyklom naprieč Austráliou. Gravel Mayo to zvládol veľmi, veľmi dobre. Vyberal som z rady Mayo gravelov ten najlacnejší model, lebo sme na ňom potrebovali aj otestovať komponenty, ktoré sú možno aj pre nás nové. Gravel si viedol skvelo.

Počas celej cesty som mal jediný problém, ktorý sa bicyklu dá vyčítať: Utrhnutá špica. Sám netuším. Možno prílišnou záťažou a nedôsledným servisným zásahom, ktorý spôsobil následnú sériu defektov. V servise mi zle nasadili pásku pod dušu, tú prederavilo a vytieklo z plášťa mlieko. Tým pádom som nemal dušu, ktorá by sa dala sama zalepiť. Tie defekty potom už išli jeden za druhým. Inak absolútne žiaden problém.

Čo sa týka bicykla, podcenil som protiprierazové vložky do plášťov. Bez nich by som teraz už nešiel. Určite treba doplniť. A nikde som to doteraz nepísal, ale posledné etapy som brzdil viac menej očami. To bola druhá vec ktorú som podcenil. Brzdové platničky. Nemal som so sebou náhradu a to čo na konci ostalo na bicykli už neboli platničky a tobôž nie brzdové.

Ostatné nemám čo vyčítať. Keď si zoberieš, že niekedy mal bicykel na sebe naloženú okrem mňa extra váhu skoro 50 kg, tak to zvládol fantasticky.

A defekty? Áno. Nie, že by som ich pred tým nevedel lepiť ale teraz som preborník. Fakt som si to slušne pretrénoval.

Čo ti tá cesta celkovo dala?

Dala mi veľmi veľa. Dokonca tak veľa, že mám problém niektoré veci pomenovať. Ťažko si na všetko spomenúť. Musí sa to trochu usadiť.

Možno z tých ľahko uchopiteľných vecí je to veľa nových známych, kamarátov, priateľov. Veľa poznania seba samého. Od fyzična až po psychično. Veľa zážitkov a obrazov z krajiny, ktorú som doteraz moc nepoznal. Každopádne viem povedať, že ak by som tú cestu neabsolvoval, môj život by bol neúplný 🙂 Neviem ako to lepšie vyjadriť. Bola to pre mňa tak veľký výzva a životná udalosť, že to ani neviem presne pomenovať.

Máš chuť sa ešte do Austrálie vrátiť?

Ak by som mal odpovedať jedným slovom tak jednoznačne áno. Ak by som to mal rozvinúť, tak to by bolo na veľmi dlhú odpoveď. Je veľa vecí, ktoré by ma naspäť ťahali. Ale nie zopakovať, skôr určite pokračovať ďalej. Poznávanie je úžasné. Pozrite si jednotlivé trasy cykloexpedície.

Etapy cykloexpedície

MAYO GRAVEL Kto ma to vlastne do Sydney odviezol?