Do anglicka občas treba. Rodinu mám na severe na vidieku. A anglický vidiek má svoje čaro. Neviem sa ho nasýtiť. Domy aj chrámy z kamenných blokov obložené malými tehličkami pretrvávajú storočia. Aj ovce na každom kroku. Až mi je divné, že ešte neprišli na bryndzu. Skúsim si tento rok požičať ebajk v Anglicku a ponaháňať trochu tie ich ovce.
No vážne. Tak som nabalil do batožiny dve galetky bryndze a pretože práve bola sezóna, tak aj kilo čerešní, reku veď to tam nemajú. Keď colníci vysunuli môj batoh na odstavný pás, vedel som koľká bije. Veľmi slušne mi zhabali bryndzu, čiringle nechali. Angláni čiringle oňuchali a nechali tak, nakoniec skončili v bublanine! Tie čiringle.
Kolobka mi tam chýbala, je tam kade sa vybehať. Navrhol som bicykel.
Keswick Lake district
Ako duchom športovec zmobilizoval som rodinku na cyklotúru. Neďaleko sa nachádza Lake District, národný park s nádhernou prírodou, kde sa chodia rekreovať z celého Anglicka. Je to najväčší národný park Anglicka, zaradený medzi svetové dedičstvo UNESCO, je domovom najvyššej hory Scafell Pike a najhlbšieho jazera Wastwater. A v centre je turistické mestečko Keswick. Psie mestečko.
Psíkovia všetkých rás a veľkostí, chlpáči aj kudrnáči, dlhonohí aj prachovky tu majú svoj raj. Sú vítaní vo všetkých obchodoch a reštikách. Majú aj svoj podnik, kde je v ponuke psie menučko, mlsoty a špeci psia zmrzlina. Môžu si tam zobrať aj svojho pánička, ten to ale musí všetko zaplatiť.
ebajk v Anglicku
Ale k veci. Z športových nadšencov sa nakoniec obetovali len moja dcéra a vnuk. Našli sme si požičovňu e-bajkov. Vopred sme si objednali horské bajky a v appke vyberali z 88 cyklotrás, tešil som sa na horské cestičky a prekonávanie vrcholov. Boli tam trasy od 10 míľ až po 100, s prevýšením od 0 až po 2400 m výškových. Keď sme tam prišli, všetko bolo ináč. Namiesto horskáčov dámske cesťáky. Dosť ma to rozladilo, čo som zrejme vyjadril aj rečou tela, lebo to mi ide lepšie ako angličtina. Tak nám chalan dal 2 horáky za tú istú cenu. Chlapík bol ináč veľmi ochotný. Poradil nám pekný okruh okolo pohorí a jazier. Trasa bola 37 míľ a 1400 výškových. Lenže 37 míľ je poctivých 53 km! A štartovali sme o 11-tej a do 4-tej sme mali bicykle vrátiť, lebo o 5-tej končia!
Ebajk v Anglicku nemá na ružiach ustlané. Zo začiatku to bolo kľučkovanie medzi turistami a psíkmi po krásnom asfaltovom chodníku. Príroda nádherná. Zastávky na fotenie, pohoda. Chodník sa vinul lesíkmi, mostami, psíkov ubúdalo a my sme sa rozbehli krajinou. Príjemné šliapanie. Chodníky dobre udržiavané, tunajšou špecialitou je, že musíš čochvíľa zostupovať z bicykla a obchádzať dômyselné brány rozdeľujúce súkromné pozemky. Pre našinca nezvyk.
Ochutnať kriket
Zhruba na polceste sme sa zastavili v dedinskom pohostinstve. Nie som vegán ani vegetarián. Občas si dám nejaký šalát, humus ešte nejem. Ale toto mi chutilo! Dal som si šunkový šalát, bolo tam veľa zeleniny upravenej na chutno, omáčky, príchute. Aj to zasýtilo. A káva s výhľadom na zápas v krikete, jeho pravidlá sú pre mňa záhadou.
Potom sme zistili, že je veľa hodín a že sme v časovej tiesni. Vybehli sme na planinu, kde sa poriadne rozfúkalo. Samozrejme, ako ináč – protivietor. Aj s pomocou elektriky sme mali čo robiť. Krásne pohoria, úžasné scenérie, príroda, to všetko sme už prestali vnímať a len sme tlačili do pedálov. Paličky stavu batérie na bicykli nám začali ubúdať, a sily tiež. Vyčerpaný vnuk sa posťažoval „Prečo vždy keď ideme s dedom na bike, je to také namáhavé ?!“
Posledná časť trate bola rýchla, väčšinou po ceste s premávkou, ale už sme nedbali a fičali sme do doliny. Do požičovne sme dorazili o 5-tej a chlapík nám dal pokutu, pretože sme meškali. Aj také nuansy má ebajk v Anglicku. Zvláštne pravidlá. Treba však pochváliť bicykle, boli kvalitné, fungovali brzdy aj všetky prevody, čo v bikerentoch u nás nie je pravidlom. A tiež som pochopil, prečo nám chlapík dával mestské bicykle. Dcéra na tom jazdila a nemala problém, všade asfalt, chvíľami udržiavaný rovný chodník, žiadne horské terény.
Svalovica ale aj skvelé vyhliadky boli nám odmenou.
Atmosféra starej anglie
Keď už som v Anglicku, dám aj niečo navyše. Atmosféru starej dobrej anglie tu cítiť na každom kroku. V Keswicku sme objavili súkromné kino. Bolo okolo obeda, takže sa nepremietalo, zastihli sme tam ale majiteľku. Zapálená milovníčka movie nás ochotne povodila po priestoroch kina v starom anglickom slohu, ukázala nám aj premietaciu kabínu, kde už kraľovali digitálne premietačky. S hrdosťou nám ukazovala pôvodný požiarny otvor, ktorý uzatváral požiarne úseky, a tiež pôvabné dobové toalety. Dnes dávajú Back to Black o Amy Winehouse.
Keď som v Anglicku, nevynechám návštevu veľkého kníhkupectva v neďalekom mestečku. Objavil som tam v zadnej časti bazár s vinilmi. Keď som tam bol prvý krát, tak som neveril vlastným očiam. Klasika je v podzemí, dlhé chodby s tisíckami vinilov až prechádza zrak. K tomu pivničný nádherný vlhký puch. Len tam neuveriteľne rýchlo ubieha čas. Vždy si odtiaľ odnášam poklady. Čo sa mi prihodilo ? Pri poslednej návšteve som medzi jazzovými platňani okrem iných objavil aj skvost, ktorý som dlho zháňal : Don Ellis a jeho Electric Bath. Doma, keď som si ju so vzrušením (viniloví gramofili vedia o čom hovorím) kládol na tanier, zistil som, že v pôvodnom obale je iná platňa ! Išlo ma rozhodiť.
Akí su Angličania?
Milí a zhovorčiví. Hovorím teraz o vidieku. Pri stretnutí v lese aj na prechádzke v meste sa ti prihovoria. Bol som na toalete, chlapík pri vedľajšej mušli sa ma pýta: „You OK?“ Najprv spozorniem – trčí mi košeľa, alebo sa zaujíma o moje duševné zdravie? Je to vraj len taký pozdrav.
Bol som na oslave záveru sezóny a vyhodnotení úspechov športového klubu, kde hráva futbal moja vnučka. Mamičky navarili, napiekli a nakúpili občerstvenie, slávnostná atmosféra, 16 ročné futbalistky vyobliekané ako dámy a niektoré už dámy. V Anglicku má futbal silné zázemie. Štyria sympatickí tréneri. Hlavný tréner mal 3 hodinový prejav, v ktorom pospomínal zážitky pri zápasoch, aj pri výjazdoch, venoval sa každej hráčke. Napriek tomu v klube bola výborná uvoľnená atmosféra, bavili sa rodičia, podporný team, ale hlavne hráčky – dievčatá. Skákali mu do prejavu a vzájomne sa hecovali a doberali. Obdivoval som, ako sa dokážu spoločne zabávať. Potom sa vyhlasovali najlepšie hráčky a baby sa fotili s trénermi, pokračovalo šantenie na parkete. Mimochodom ako najlepšia hráčka bola ocenená moja vnučka.
Tolerancia
Zaujalo ma tam jedno dievča. Sebavedomé, bystré a v konverzácii pohotové vrátiť nahrávku. Z rozhovorov vyplynulo, že je orientovaná na dievčatá. Najprv vo mne hrko. Takto verejne? Ale nič sa nedialo. Spoločnosť to brala úplne prirodzene. Uvedomil som si, že som v inom svete.
Na anglickom vidieku bicykle nefičia. Sú tam veľké vzdialenosti, deti do školy vozia rodičia, alebo školský bus. Všade autom. Ak si ale dáte tú námahu, objavíte vidiek popretkávaný cyklotrasami s krásnymi výhľadmi, po súši aj popri mori. A more, to je sila.
A na záver pár pohľadníc z Manchestru
Oblúkom späť ku kolobke. Nejak so mnou zrástla. Bicykle som ešte túto sezónu nevytiahol. Keď som usedený z prstových cvičení na klávesnici, alebo televíznych detektívok, vybehnem von na kolobke, pretiahnem si chrbát aj rozprúdim krv a aj myšlienky sú pestrejšie. A navyše na kolobke objavujem svet v kombinácii Ja, Petere, kolobka a vlak. A o tom už bolo viackrát na tomto fóre.
Ján Kovadlina, jún 2024
