Ako množstvo iných balád, aj táto začína lukostreľbou. Keď poloslepý Janko vystrelil šípom na slamený terč a ten šíp sa už nikdy nenašiel. Trafil s ním totiž na záhrade hrušku, maslovku. Veľmi sladkú. Ako padala k zemi zachytil ju mlsný bažant, ktorého vzápätí zdrapol v letku do pazúrov statočný slovenský sokol a uniesol nevedno kam, ďaleko do hôr Považského Inovca.
Potiaľ storka, ktorú ako väčšinu slovenských balád či rádio Jerevan musíme vždy uviesť na správnu mieru.
Luk a šíp
Áno, prepadli sme aj s Jankom športovej lukostreľbe. Dcérka hneď zavalila, že ďalšia hračka, ktorá bude doma len zavadzať. Nevidím to tak čierne. 4×8 striel do 30m vzdialeného slameného terča mi perfektne prečistí hlavu. Koncentruje ma a nastavuje nové méty pre kondičku.
To vždy, keď netrafíme terč a na niekoľko sto metroch ho potom v tráve alebo v konároch hodinu hľadáme. A vedzte, že to je popri behu a cyklistike ušľachtilý pohyb hodný kardionápravníka.
Športová lukostreľba
Platí niekoľko zásad:
- Ak si slepý, luk a šíp si nekupuj.
- Ak si grambľavý a nevieš namieriť so zatajeným dychom, platí to isté.
- Ak nie si schopný natiahnuť 40 libier silnú tetivu, tiež najskôr posiluj.
- Ak však chceš novú, ekonomicky nenáročnú zábavku, ktorá ti pomôže pretiahnuť horné partie, ramená a kríže, vitaj medzi nami.
Športová lukostreľba nás po disc golfe celkom príjemne očarila. Podobne aj vymýšľanie zdôvodnení, prečo sme netrafili. Napríklad i balada o statočnom sokolovi je krásna forma, ako zdôvodniť stratený šíp.
