V zásade existujú dva typu ľudí. Tí, ktorí plávajú životom s ľahkosťou plachetnice, ktorej praje ten správny vietor a potom sú tu aj tí druhí. Tí, ktorým občas niečo nevyjde podľa očakávaní a predstáv a potrebujú tú správnu motiváciu, aby dokázali vstať. Myslíme si, že život je akosi krajší v turistických topánkach.
A to je aj náš príbeh. Spoznali sme sa, ľúbili sme sa, vzali sme sa.
Ako v každej správnej rozprávke by mali nasledovať deti. Každý to od vás očakáva – rodičia vnúčatá, priatelia krsňatá, azda až na vášho zamestnávateľa, ktorý je rád, že deti nemáte a budete pre neho pracovať až do smrti. A tu sme narazili na problém. Prvýkrát, druhýkrát, tretíkrát… roky plynú, deti neprichádzajú a psychika sa s vami začne hrať nepeknú hru.
Tlak okolia narastá, úzkosti sú tieňom vo vašich pätách. Potrebujete reštartnúť.
Turistika
A zrazu zistíte, že život je akosi krajší v turistických topánkach. Ani neviem, kedy presne to začalo. Ešte v predškolskom veku ma rodičia ťahali na kopce. V puberte som krčila nosom a pýtala sa, kedy tam už budeme. A potom to prišlo. Ktovie kedy nastal ten zlom, ale hory som jednoducho začala milovať, obdivovať a manžel tiež.
Nič nedokáže nahradiť ten pocit, keď môžete dýchať svieži čerstvý vzduch, vybehnúť na kopec ako neskrotený kôň a užívať si výhľady a krásu navôkol. Tam, kde nikto nesúdi.
Nikdy sa nevzdávaj
Ako povedal David McCullough:
„Nelezte na hory, aby ste vyvesili vlajku, ale aby ste prijali výzvu, vychutnali si vzduch a kochali sa výhľadom. Vylezte na vrchol, aby ste videli svet, nie aby svet videl vás.“
David McCullough
A ja ešte dodávam – žite svoj život, je len a len váš. Robte to, čo vás baví. To, čo vás posilňuje. To, čo vás motivuje. Nik iný to za vás nespraví. Život je akosi krajší v turistických topánkach.
V kardionápravníku ideme do finále. Prajeme vám príjemný týždeň kardionápravníci
Andrea a Ľuboš Remekovci