Rozhovor RTVS rádiovíkendu s Prof. Vladimírom Krčmérym na tému pohyb v prírode v čase obmedzení korona vírom. Mnohí ste sa pýtali na pohyb v prírode, horách a turistiku. Priznám, sám som nemal jednoznačnú odpoveď, ani som nevedel ako správne reagovať. Dnes som si v Rádiovíkende vypočul rozhovor s členom ústredného krízového štábu prof. Vladimírom Krčmérym. Jeho slová sám považujem za bernú mincu. Aby ste nemali problém dostať sa k téme, odcitoval som časť týkajúcu sa turistiky, cyklistiky a hôr do článku. Na konci je link na podcast Rádiovíkend, kde si zhruba od 30 minuty môžete vypočuť rozhovor naživo.
Viete ako sa chovať v prírode počas pandémie?
Rádiožurnál sa pýtal epidemiológa člena ústredného krízového štábu prof. Vladimíra Krčméryho:
Príroda je liekom. To znamená, že čím viac je človek na slnku, tým viac sa mu aktivuje provitamín D na vitamín D a tým viac rastie jeho obranyschopnosť, pretože na imunitu proti infekciám sú najdôležitejšie dva vitamíny C a D. A ten D je v tých jarných a jesenných mesiacoch úplne najdôležitejší, pretože 80% obyvateľstva Slovenska má oproti norme výrazne zníženú hladinu vitamínu D. Takže keď je pekné počasie a idete von, to je to úžasné, je to fantastické.
Keď som v domácej karanténe, tak vtedy by som mal byť doma. Tzn. doma v izbe, na balkóne, v záhradke, na dvore, ale doma. Ak bývam v domácnosti s 20 ďalšími ľuďmi, tak musím bohužiaľ byť v izbe a jediný môj kontakt s prírodou je, že si otvorím na niekoľko hodín denne na slnku okno.
Ale pokiaľ nemám takúto prísnu karanténu, nemusím byť zavretý v izbe a pokiaľ nemám karanténu, nemusím byť samozrejme ani zavretý na dvore.
Tzn. tí, čo majú prísnu karanténu, tzn. že sú pozitívni alebo teda tú voľnejšiu, že boli prepustení po negatívnom testovaní, ale ešte nejaký čas majú byť v karanténe, alebo boli v nejakom kontakte, sedia doma.
Ak nie sú ľudia v karanténe, tak nie je žiadna prekážka, aby čím viacej boli von. Ak dodržia určité pravidlá.
Ja znova upozorňujem, že teraz platí výnimočný stav. Toto nie je dovolenka. Tým nechcem povedať, že všetci, čo máme teraz home office máme ísť húfne do lesov, na lúky a k jazerám, piknikovať a stretávať sa…. Naopak. Obmedzte kontakty na minimum. Ale aktívny pohyb v prírode je prospešný.
Pripomeňme si aj stanovisko Úradu verejného zdravotníctva (D. Račková). ÚVZ vyzýva verejnosť na zodpovedné správanie. Žiadame ľudí, aby v aktuálnej situácii, keď sa štát mnohými opatreniami snaží zmierniť riziko šírenia nákazy obmedzili mobilitu mimo bydliska na nevyhnutnú mieru.
Pán profesor v čom nám môže pomôcť čerstvý vzduch
Po prvé vonku v prírode je celkom logicky, že ste na čerstvom vzduchu. Takže máte oveľa nižšiu koncentráciu akýchkoľvek patogénov. A nielen koronavirusu. Ďalšia výhoda je, že tá koncentrácia ľudí v prírode je ďaleko menšia ako v obchodných domoch, supermarketoch, na ulici….
Čo znamená byť na slnku pre naše zdravie? Stačí teda stáť na slnku a opaľovať sa a brať zo slnka vitamín D?
Jeden zo základných prvkov upevňovania imunity nie je len tých 30 minút pobytu na Slnku. Ale aj min. 20-30 minút pohybu. A tento pohyb je ideálny, ak je vo voľnej prírode. Úplne najlepší pohyb, ktorý lekári odporúčajú, nie je box ani nejaký iný silový šport. Ale chôdza v málo exponovanom teréne, bicyklovanie, turistika. Toto má veľmi blahodarné účinky na imunitný systém, okrem toho slnka. Čiže v prírode môžete byť kvôli pohybu aj vtedy, keď nesvieti slnko. Aj vtedy, keď je zlé počasie. Aj vtedy je akýkoľvek pohyb od 20-30 minút denne vítaný.
Čo keď stretneme turistov na turistických chodníkoch? Máme sa im zďaleka vyhnúť alebo aspoň na pár metrov ich obísť? Dať si poprípade rúško? Sú v horách rúška povinné alebo nie?
Viete, jedna vec je, že to nariadenie povinne nosiť rúška keď je človek medzi ľuďmi vzniklo a má svoju logiku a treba ho dodržať.
Žiadne nariadenie, hoci sebe lepšie, však nemôže vystihnúť nejaké špecifické situácie. Predpis, ktorý je, máme zachovávať tam, kde môžeme stretnúť ľudí. Kde je koncentrácia ľudí. Takže ja to vidím tak, že keď idem po lesnom chodníku a idem s niekým koho poznám a viem, že ani nebol v zahraničí, poprípade žijem s ním v dome, poznám ho a je zdravý, nejaví žiadne príznaky ochorenia, tak ten zmysel tej rúšky tam je taký nadbytočný. Či ju máte alebo nemáte…
Problém je, keď je veľká skupina alebo stretávate ľudí, ktorých nepoznáte. A tam musíte očakávať, aj v lese, aj v horách, otázku. Ako ďalej na najbližšiu chatu? Kam teraz? a pod… A to už je rozhovor. To už je dialóg a tam už je riziko. Tak tam, vtedy, ak vidíte, že sa približujú neznámi ľudia a nedajbože je ich viac, tak tam by som si nasadil rúšku.
Treba vyhľadávať tiché miesta, kam nechodia ľudia.
Ak bicyklujem a teda najmä sám, tak tá rúška nemá význam. Pred čerstvým vzduchom sa nepotrebujem nijak chrániť. Naopak.
Ale ak prídem k studničke a je tam 10 ďalších cyklistov, alebo sa zastavím na nejakej občerstvovačke a nie som sám, je tam 20 neznámych ľudí, tak toto je to, čo nechceme. To je miesto, kde musíme mať rúšku.
Boli by sme však neradi, ak by sa organizovali nejaké pikniky, stretnutia, to je to posledné čo treba….
Máte bohaté skúsenosti s bojom proti rôznym vírusom. Je vôbec nejaký návod na porazenie epidémie?
Každú epidémiu sa vždy podarilo poraziť vtedy, keď sa okrem tých dôležitých represívnych predpisov, ktoré sú potrebné, zapojil aj taký ten zdravý rozum.
Pýtajme sa sami seba. Sú to ľudia známi? Neznámi? Javia príznaky? Majú cestovateľskú anamnézu? Vrátil sa niekto z nich z postihnutých krajín? Z Rakúska, Talianska?
Čiže takéto 3 otázky, keď si tak dám a môžem si na ne odpovedať NIE, tak vtedy sa mi bude ľahšie rozhodovať, či v tej prírode potrebujem rúšku alebo nie. Ale môžem vám povedať z tej praktickej stránky, vo voľnej prírode stretávate ľudí, ktorí sa pohybujú, behajú, jazdia na bicykli, takže tam nevidím žiaden taký závažný problém.
Pán profesor, možno niektorí majú už až také prehnané starosti, keď idú do prírody, napr. sadneme si na turistickú lavičku, posed, môžu sa aj tam objaviť baktérie, vírusy? Máme si dávať pozor na takéto miesta?
Viete je veľmi nepravdepodobné, aby ste sa nakazili z nejakej lesnej studničky alebo z nejakého posedu. Pretože ten vírus vo vonkajšom prostredí, on síce prežíva, ale on sa nemnoží. A on sa len vtedy stane patogénnym a nebezpečným, keď vy si ho sami vlastnými rukami vložíte do nosa alebo do úst . Takže ak sedím na nejakom posede, lavičke a ja si s tými rukami nejdem potom do úst, tak vtedy kontaminácia nehrozí. Takisto v studenej vode tých studničiek (voda má okolo 10 C) majú vírusy a baktérie extrémne nepriaznivé prostredie. Takže tam hynú.
Ja by som v tejto veci znova zapojil zdravý rozum. A keď sa vrátim domov, predtým, ako si chytím nos, ústa, atď… tak si umyjem poriadne ruky.
Aké zásady odporučíme poslucháčom pri jedení v prírode?
Pokiaľ jeme v prírode, tak nič nám nebráni. Máme jednorazové servítky alebo utierky napustené s dezinfekčným roztokom. Matky to poznajú. Ak idem rukami do úst niečím iným, ako je potrava, ktorú som si doniesol, ktorú poznám, ktorá je ešte tepelne spracovaná, opäť platí, že si predtým ruky vydezinfikujem.
Ak sa chytám infraštruktúry naokolo, autobus, lavičky… Stoly, pri ktorých mohol sedieť predtým niekto iný… Tak predtým ako idem jesť, si utriem ruky dezinfekčným prostriedkom a vtedy to riziko je naozaj minimálne.
Keď si umývame ruky v studničkách alebo si naberáme vodu, nemôžeme tie studničky tiež kontaminovať?
Nie. Nemôžeme. Pretože ten vírus, preňho je úplne ideálne miesto ústna dutina, nosová sliznica a pľúca. On aj u nás, keď je len na koži, zvonku, tak on nieje patogénny. Aj napríklad ak sa napijete vody, ktorá by bola plná vírusov, tak tá voda ide do žalúdka a žalúdočné kyseliny vírus zabijú. Vodu predsa nevdychujeme, teda tam ozaj toto nebezpečie nehrozí.
Tá prírodná voda má vždy do desať stupňov. To je pre väčšinu mikroorganizmov pomerne nepriaznivé a prenos pitím pitnou vodou vírusu doteraz nebol dokázaný. Je nepoznám jediný prípad, ktorý by bol dokázaný. Samozrejme v medicíne je všetko možné. Teoreticky nemôžte nič vylúčiť. Ale ak natrafíte na pacienta, ktorý je veľmi úzkostlivý, môže sa stať, že zomrie od hladu a od smädu, pretože sa bude báť zobrať čokoľvek. Ale prosím.
Ak teda chceme byť naozaj veľmi prísni, tak predsa nič nám nebráni doniesť si do prírody horúci čaj. Tam, so sebou. Tie horúce nápoje, tie sú pre vírusy krajne nepriaznivé. Zväčša smrteľné. Všetko, čo je nad 40 stupňov je zvyčajne pre tieto vírusy smrtiace. Takže tam je toto nebezpečenstvo minimálne. Ideálne je, ak ten čaj nepijem z termosky alebo pohára, z ktorého pilo predtým 20 ľudí. Takže ten zdravý rozum treba vždy do toho zapojiť.
Vypočujte si podcast reportáže Rádiovíkend.
Celý rozhovor Ladislava Eliáša s prof. Krčmérym: Opatrenia v prírode v čase koronavírusu
Rozhovor s prof. Krčmérym zhruba od 30. minúty. Inak skvelý rozhovor, takto si predstavujem prácu kvalitných médií. Dobrá práca Rádiovíkend.
A moje osobné stanovisko?
Nebáť sa ísť na vzduch, do prírody. Ak som zdravý. Žiadne organizované akcie. Vyhýbať sa exponovaným miestam. Najlepšie vyhnúť sa ľuďom. Sám. Dá sa to. Byť obozretný a ohľaduplný. Pri styku s ľuďmi si natiahnuť rúško a používať zdravý rozum. A ak ste seniori a patríte do ohrozenej skupiny, neriskujte. Ostaňte doma.
