Dnes to opäť vyšlo na mňa. 8. máj Deň víťazstva som dostal za úlohu pripraviť chutný obed. Rozhodol som sa preto navariť po svojom.
Recept na chutnú Včelinársku fazuľovicu:
Potrebujete:
- turistické topánky značky Marmot, 1 pár
- trekové paličky Black Diamond skladacie, 1 pár
- postroj a vôdzku pre Lejdy, 1 ks
- zaváraninové poháre s uzatváracím vrchnákom, 2 ks
- ruksak akýkoľvek, 1 ks
- rúško pre styk s okolím, relatívne čisté, 1 ks
- 10 eur na nutné výdavky spojené s pivom a fazuľovicou
Postup
- Obujete si kvalitné topánky, dáte postroj psovi a rozložíte paličky.
- Vypadnete z domu a pustíte sa cez vinohrady na Krasňanskú priehradu. poza ktorú pokračujete zadnou lesnou cestičkou až nad Spariská.
- Ak si chcete výstup spestriť, zoberte to stratkou prudkým stúpaním na Malú Baňu, kde sa môžte venovať literatúre v knižnom okienku, obkukávaniu hôr a himalájskych vlajočiek, zveličovaniu výkonov pred ďalšími turistami alebo si dať v dobrovoľnom bufete plechovku piva. To posledné je najlepší dôvod. Tiež môžte Romanovi nechať v knihe nejaký pekný odkaz. Ćíta ich rád. Najmä, odkedy po ňom (ako po málo žijúcich slovenských velikánoch) pomenovali na mape VKU Romanov Kríž. 🙂
- Rúšku zväčša nepotrebujete. Drvivá väčšina turistov sa vyváža k horárni autom.
- Okolo Sparísk zídete ku Krasňanskej horárni a za zadnou búdkou už viete, že je navarené. Podáva sa tu totiž povestná Včelínárska fazuľovica.
- Zvítate sa, pokecáte, slovo dá slovo. Vytiahneš zaváraninové poháre a tie sa už plnia tou najskvelejšou fazuľovicou na kyselo. Jednu porciu sundáš napriamo s prvou dvanástkou. Ujde sa aj Lejdy.
- Kým doješ, stretneš Pištu s Kubom, Milana, aj kopec ďalších kamarátov Včelinárov. Za touto pochúťkou sa proste chodí. Pokecáš. Dáš druhé pivo.
- Rozlúčiš sa a prášiš domov. Celá rodina už čaká na karpatský obed, ktorý si navaril.
Včelín osirel
Stal sa z neho už len Klinec na Bielom Kríži. A stratil to hlavné. Komunitu, povestné „genius loci“ kultovej krčmičky v Karpatoch a ľudský prístup Paliho Kováča a jeho mančaftu, ktorý sa nám každý víkend staral o geniálne polievky a skvelú spoločnosť. Našťastie ostal nám Šinweg. Tradícia pokračuje ďalej.
Verím, že táto milá akcia, tento event „Včelinárska fazuľovica“ sa stanú nad Peknou cestou na horárni tradíciou. „Schusťo“ a jeho kultové polievky proste do Malých Karpát patria.
Slušným vedľajším produktom varenia po Včelinársky je včasné a kvalitné rozchodenie Marmotov. Aby na Teryho chate a Spišských plesách nohy nebolelo. 🙂