Roháčske plesá určite patria k najväčším výzvam tohtoročného ZSSK restart challengu 7 kopcov, 3 jazerá 2017. Túry sú tu vzácne nielen kvôli krásnym výhľadom, ale aj preto, že sú prístupné iba pár mesiacov v roku. Platí tu totiž sezónna uzávera TANAP-u od 1. 11. do 15. 6.
Ťatliakova chata.
Turistická expedícia 7 kopcov, 3 jazerá 2017 práve začína. Ako základný tábor sme si zvolili Ťatliakovu chatu. Dôvodov je hneď niekoľko. Ťatliakova chata je kompletne vynovená a veru poriadne. Na horskú chatu poskytuje naozaj nevídaný komfort. Bolo nás spolu 25 a okrem nás tu boli aj Jamesáci. Všetci sme sa v pohode upratali. Pohodlné postele, väčšina izieb s hygienickým jadrom. Či už so spaním, hygienou, alebo stravovaním, s ničím nebol problém. Treba pochváliť aj šéfku Evku. Tak príjemný a ochotný personál človek každý deň nevidí. A ten pocit, keď na večer všetci turisti odídu dole a vy ostanete úplne sami, v absolútnom kľude a tichu hôr, 6 km vzdialení od akejkoľvek najbližšej civilizácie…
Ťažko opísať niečo, čo sa dá len zažiť. Hlavný dôvod (strategickú polohu) pochopí každý, kto zaparkuje pri lanovke. Ďalej sa dá totiž iba po svojich, 6 km po asfalte s 350 m prevýšením. Toľko treba každý deň urobiť ta a práve toľko naspäť, aby ste sa dostali k východiskovému bodu k plesám, alebo na hrebene. Ráno sa zobudiť a rovno stáť na rozcestníku v centre Roháčov je na nezaplatenie.
Roháčske plesá
Po dobrých raňajkách a kávičke štartujeme cez Smutnú dolinu na Roháčske plesá. Počasie ako zo škatuľky, slniečko svieti, iba meteoradar tvrdí, že práve leje 4.1 mm zrážok za hodinu. Za 50 minút už baštíme banán na rázcestí v Smutnej doline. Vedie ňou modro-značkovaný chodník od Ťatliakovho jazera cez Smutné sedlo až do Žiaru. Spadajú do nej strmé svahy Ostrého Roháča a Plačlivého.
Ešte netušíme, že na druhý deň sa poniektorí z nás budú vešať na reťaze ich vrcholov. Roháčske plesá sú akoby na terasách. Skladajú sa zo 4 plies. Na spodné, Veľké Roháčske pleso (1562 mnm) sa dostávame pomerne ľahko. Výstup za hubičku. Výstup na dve Stredné plesá a Horné pleso (1719 mnm) je už trochu ostrejší. Popri výstupe, ktorý nás čaká v sobotu je to však úplná prechádzka. Na plesách majú domov kačice, ktoré sa naučili perfektne žobrať. Majú neomylnú schopnosť odhadnúť, na koho sa zamerať. Na prvý pohľad sa zdá, že plesá sú mŕtve. Ale opak je pravdou. Žije tu zopár vzácnych mlokov, užoviek a ropúch.
Keď sa z plies pozeráte na vrcholky Kôp, Plačlivého, alebo Ostrého Roháča, poviete si: „áno, to dám“. Zajtra idem do toho.
Volovec
Po ránu zistíte, že nohy dostali po včerajšku parádne zabrať. Túry na Roháčoch sú po skalách. A riadne veľkých. Plní elánu vyrážame na vrchol Volovca. Od chaty vedie strmý chodník priamo do neba, na vrchol hrebeňa. Cestou naspäť kolená zaplačú. Na necelých 2 km nastúpate v serpentínach 350 m. Poviete si. „Hurá som, hore.“ Ale kdeže. To ste len v prvom sedielku Zábrať. Trochu vydýchame, pofotíme a pokračujeme nahor. Po štvrťhodine zdolávame vrchol. „Konečne Volovec.“ Čoby Volovec, to je len ďalší medzistupeň Rákoň. A tá kolmá čiara hore, to už bude Volovec. Paličky pomáhajú a čosi po desiatej stojíme na prvom vrchole dnešného dňa.
Tie panorámy sú úžasné. Cvakáme ako diví. Stretávame aj ďalšiu, Robovu skupinu. Vyvalení v trávičke relaxujú s úsmevom na tvári. Celé Roháče máme pod nohami. Pred nami je ďalší cieľ. Jamnické sedlo a Ostrý Roháč. Že vraj sú tam reťaze. Ideme do toho.
Ostrý Roháč
Najprv to nebolí. Iba stúpate. Potom stúpate strmšie a strmšie, až nakoniec leziete. „Kde sú už tie reťaze?“ pýtam sa sám seba, zavesený v skale. V hlave sa mi stále marí, že mám mať nejaké tri pevné body. A nemám sa pozerať dole. Konečne prvá reťaz. Bravúrne ju zdolávam v tempe unaveného mroža. Ďalšia je horšia a horšia a horšia. Začínam hľadať dobrú výhovorku, prečo sa obrátiť naspäť. Ale idú všetci. Predsa to nevzdám. Viac vôľou ako rozumom sa mi podarí dostať až na vrchol. To snáď nie. Oproti mne ide nejaký Ostravák so psom: „Je zvyklý“, neverím vlastným ušiam. Posledný úsek. Údajne najťažší. Načo mi to hovorili.
Pozriem sa pred seba a vidím iba hodne šikmú skalu s reťazou. Pozriem dole a vidím iba nekonečnú dieru, v ktorej môžem skončiť. Pozriem do diaľky a vidím mračno. A hrmí tam. Za chvíľu je tu búrka. „Táto reťaz a táto skala? Čo bude za ňou. Toto už nie.“
Dodo so Štefanom sú už na druhej strane. Niet cesty späť. Posmeľujú ma, ale ja som sa cvakol. Je to hodne o hlave. Ďalej ani krok. Otáčam to a zostupujem späť. Zvyšná skupina ma nasleduje. Tomu sa povie zodpovedný prístup alebo kazenie morálky. Za desať minút začína lejak a ja som rád, že sme pod reťazami. Otáčame to na Volovec a vraciame sa späť. „Nie, zo mňa už Messner nebude.“
Na Volovci ešte čo to pofotím, líham si o trávy a spokojne zaspím. Mám čas. Čo budem dole? Viete o tom, že v nadmorskej výške 2000+ sa vám fantasticky regenerujú červené krvinky?
Kým zídem dole schádza aj víťazný vrcholový tím. Obaja sú šťastní. „Toto bol najkrajší deň môjho roku“ nechá sa počuť Dodo hneď potom, ako zunkne do seba prvé pivo. „Z vrcholu je to už brnkačka. 5 metrová kolmá stena s reťazou, potom ešte zopár reťazí na Plačlivô a inak pohoda.“ Zmokli ešte na reťaziach, ale hlavná búrka ich našťastie obišla. Hore zabudol aj pršiplášť. Musel sa vracať. Zostup do Smutnej doliny do pohody. Nohy na šrot a smäd veliký.
Po šiestej zmiznú všetci turisti a my sedíme vonku a mulatujeme. V lese sa niečo hýbe. Veď to je líška. Bez zábran príde až k nám. Čo tu otravujeme v jej teritóriu? Vôbec nie je plachá. Vyťahujeme fotoaparáty a cvakáme ostošesť. Jej to nevadí.
Roháčske vodopády
Tretí deň volíme kratšiu trasu. Vybehneme okruh na Roháčske plesá a cez Roháčsky vodopád sa spúšťame k Adamcuľe. Na hornom plese ešte Dodo vypení. To keď zbadá českého turistu, ktorý sa napriek ochrane 5 stupňa kúpe na hornom plese. „Nič im nieje sväté. Po nás potopa.“ Z Adamcuľe už len na Zverovku, bryndzové halušky a hajde domov. Ešte pri lúčení si dávame záväzok, že v septembri sa vrátime naspäť. Musíme dať druhé kolo.
Baníkov, Tri kopy, Salatín a reparát Ostrého Roháča z druhej strany od Plačlivého.
Počasie vyšlo na jedničku. Je za nami jeden z najkrajších výletov tohto roka.
Malé doporučenia, ak pôjdete na Roháče.
- Ak ubytovanie, tak Ťatliakova chata. Prevádzkuje ju Zverovka. Hotelové ubytovanie (izby pre 2, 3, 4 a 5 ľudí) s posteľami, sprchou a záchodom sú za 20€ na osobu a noc. Ak si však zoberiete, kde sa nachádzate, cena je viac ako výborná. Prirodzene je to horská chata. Rátajte s tým, že ak ste dvaja, na izbe nemusíte byť sami. Na chate je možné aj v prípade núdze bivakovať za 5€ na noc na matraci v podkrovi, ale s vlastným spacákom. Celý deň je k dispozícii bufet aj s jedlami, takže ani strava nie je problém.
- Rátajte s tým, že na Roháčoch je uzávera. Ak ich chcete navštíviť, máte na to jún až október.
- Ak volíte hrebeňové túry cez Ostrý Roháč, Plačlivô alebo Tri kopy, vedzte, že tie reťaze naozaj nie sú pre začiatočníka a zvážte pri výbere trasy náročnosť túry.
- Počasie sa tu rýchlo mení.Na túru sa treba dobre prichystať. Ideálne, ak pôjdete v partii.
- Ak sa ubytujete v lete na Ťatliakovej chate a radi posedíte večer vonku, nezabudnite na repelent. Komáre vám vysvetlia prečo.
Všetky fotografie Petere, Lucia, Dodo a Štefan
V roku 2020 sme sa na Roháče v jubilejnom 5. ročníku turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá znovu vrátili. Tentokrát na Baníkov. Navštívili sme aj Slovenský raj, Malú Fatru. Tatry, Liptov, Inovce,…. Fakt krásne ciele.
Trasy sú pripravované tak, aby uspokojili náročného turistu aj rodinu s deťmi na výlete. A hoci v týchto dňoch čelíme obmedzeniam kvôli korona vírusu veríme, že práve toto je sezóna, ktorá bude o Slovensku, o turistike, výletoch a o našich horách. Čakajú vás diplomy, poháre, medaily aj skvelé ceny. Robíme to už 5 rok a je nás stále viac. Zapojte sa.
