Cyprus je ostrov legiend. Miesto, kde sa bohovia prechádzali po pobreží a kde kamene nesú odtlačky dávnych príbehov. Niekedy sa zdá, že realita a mýtus tu existujú paralelne. Stačí len správne nakloniť hlavu a vidíš ich. To som zakúsil pri výstupe na Adonis a Aphrodite trail.
Aphrodite Bath
Začínam pri Aphrodite Bath. Tu sa vraj bohyňa lásky kúpala pred stretnutím s Adonisom. Mám však pocit, že lokalita je atraktívna najmä preto, že každý si tu zapáli brčko. Odtieň vody sa mení podľa dopadu svetla, od temnej zelenej po priezračnú modrú. Ponorím ruku do chladnej vody. Legenda hovorí, že kto sa tu okúpe, získa večnú mladosť. To by sa hodilo. Ponorím sa celý. Bohužiaľ, keď vyleziem, stále som to ja. A Afrodita nikde, iba jedná stará hipsterka v tangáčoch.
Hoci samotný kúpeľ Afrodity je len malá jaskynná lagúna so sladkou vodou, skutočné poklady nájdeš na pobreží. Pláž pri kúpeľoch Afrodity nie je klasická piesková destinácia. Je to skalnatá zátoka s krištáľovo čistou vodou, ideálna na šnorchlovanie. Môžete tu vidieť korytnačky a fascinujúci morský život. Nie je to miesto na lehátkovanie, ale ak máte radi divoké pláže a neviazaný život, budete nadšení.
Adonis trail
Začínam výstup po Adonis Trail. Trasa vedie cez kaňony a borovicové lesy, ktoré voňajú sladko a živicovo. Po chvíli sa dostávam na najvyšší bod polostrova, Moutti Tis Sotiras (370 m). Výhľad je dychberúci – podo mnou sa rozprestiera celý západný Cyprus, zátoky a útesy sa strácajú v diaľke.
Vietor tu neustále veje, akoby niečo šepkal. Atmosféru umocňujú kozy, ktoré mi robia častú spoločnosť.
Aphrodite trail
Cesta späť vedie po Aphrodite Trail. Vedie pozdĺž pobrežia, kde sa more triešti o skalnaté rífy. Chvíľu kráčam mlčky, len s rytmom vlastných krokov.
Potom, ako z ničoho nič, objavím Pyrgos tis Rigainas – Rigena Tower Ruins. Len pár rozpadnutých múrov, ktoré kedysi možno patrili kráľovnej. Ale kto bola? Prečo tu stála? Odpovede sú dávno rozprášené vetrom.
Akamas reefs
Keď sa vrátim k pobrežiu, hladina mora je pokojná. Vstúpim do vody a plávam smerom k otvorenému horizontu. Pod hladinou vidím ryby a možno aj tie slávne korytnačky, ktoré sa tu vraj objavujú. Možno to bola len hra svetla. Možno nie.
Len kúsok od Aphrodite Bath objavím sad s granátovými jablkami. Sú veľké, červené, akoby práve dozreli na božskom stole. Utrhnem jedno, rozlúsknem ho a šťava mi stečie po prstoch. Je sladké, trpké, živé. A práve vtedy viem, že sa na Cyprus budem musieť vrátiť. Možno kvôli Stavrosovi, možno kvôli kozám, možno trailom a moru.
Mimochodom poznáte legendu o Stavrosovi?
