Deň nekončí. Po Vltavskej magistrále pokračujeme po Kráľovskej ceste na kolobežkách smer Hradčany a Malá Strana. Ešte predtým však prechádzame Karlov most.
Karlov most
Podľa legendy cisár Karol IV. poveril staviteľov, aby most vydržal na veky, a tak sa rozhodli primiešať do malty surové vajcia – vraj to malo zvýšiť jej pevnosť. Aby si boli istí, že budú mať dosť vajec, poslali poslov po celom kráľovstve. Obyvatelia jedného mestečka (niektoré verzie hovoria, že to boli Kouřimčania) však chceli byť obzvlášť dôvtipní – namiesto surových vajec poslali uvarené natvrdo.
Keď poslovia prišli do Prahy a majstri rozbili vajcia, zostali v šoku. Nikto nevedel, či sa majú smiať alebo plakať. A tak sa mesto Kouřim stalo terčom vtipov na dlhé stáročia!
Pod Malostranskou mostnou vežou sme desať minút pred druhou. Na vtedy mám totiž dohodnutý rozhovor s manažérkou Múzea Karla Zemana, ktoré je jediné tohto druhu a je umiestené práve tu – Na Kampě.
Muzeum Karla Zemana
Odkladáme kolobežky a vnárame sa do interaktívneho sveta detskej fantázie. Do praveku. Na kométu. Do sveta baróna Prášila. Lietame na okrídlených strojoch i delových guliach. Ak máte deti, toto treba zažiť. Vrátili sme sa o celých 50 rokov späť.
Interaktívne múzeum Karla Zemana je iba kúsok od Karlovho mosta
Kampu si nechávame na druhý deň ako doplnok. Johny so Zuzkou mali skvelý nápad, vyštverať sa po zámockých schodoch s kolobežkami až na Hradčany. Aj to je spôsob ako dostať tepovku nad 130 bpm.
Hradčany a Malá Strana
Byť starý a chorý má na Hradčanoch svoje výhody. Hlavne pri kúpe vstupeniek. Kde sú tie časy, keď si sa po katedrále voľne pohyboval. Spoplatnené je všetko. A všade plno. Katakomby, Chrám Sv. Víta, Vežu, Zlatú uličku i Daliborku som videl už niekoľko krát. Najviac ma preto potešilo že som sa dostal do Starého kráľovského paláca a Vladislavského sálu.
Starý kráľovský palác
Všimli ste si, že jeho stropné klenby sú iba na ozdobu? Nefunkčné? Keď bol Vladislav II. Jagelovský (podľa ktorého sa sála volá) ešte mladý, nebol práve najodvážnejší bojovník. Vraj sa bál bitiek a radšej riešil veci diplomaticky. Jeho rytieri sa mu však za chrbtom smiali, že by sa mu zišlo trochu viac odvahy – najmä v jazde na koni.
A tak, aby ukázal, že sa nebojí, nechal vybudovať Vladislavskú sálu takú obrovskú, že sa v nej dalo jazdiť na koňoch! Namiesto toho, aby cvičil v teréne, usporadúvali sa v tejto sále jazdecké turnaje priamo vnútri hradu. Dokonca vraj existovala špeciálna rampa, ktorou jazdci vchádzali dovnútra na koňoch. Preto som sa trochu čudoval, keď nás dnu na Kostka kolobežkách nepustili. Za to sme si opätovne pozreli (podobne ako v Ostrave) kópie korunovačných klenotov.
Skutočnou perlou bola Bazilika sv. Jiří. Jej románsky, strohý a monumentálny interiér dotvára náhrobky členov kráľovskej rodiny Přemyslovcov, vrátane otca svätého Václava, kniežaťa Vratislava I. Tá atmosféra v bazilike je jedinečná.
Bazilika Sv. Jiří
Jednou z najvýznamnejších osôb pochovaných v bazilike je Kňažná Ludmila, stará matka sv. Václava a prvá (verme, že nie posledná) česká svätica, ktorú zavraždili na príkaz svojej nevesty Drahomíry, matky Václava, v r. 921 na hrade Tetín. Jej smrť bola dôsledkom rodinných intríg a boja medzi pohanstvom a kresťanstvom v raných Čechách.
Keď preniesli jej ostatky do baziliky sv. Jiří, chrám sa stal dôležitým mocenským a duchovným centrom. Výrazne posilnil kresťanskú identitu Přemyslovcov a tým aj českého štátu.
Zlatú uličku a Daliborku vypúšťame. Nech to obiehate ako rýchlo chcete, pod dve hodiny si na Hradčany nevyhraďte. Chceli sme objaviť aj Nový Svět ale nevydalo. Mimo areálu a dole z kopca. Inokedy. Hradčany ponúkajú veľa zážitkov a málo piva.
Cez Prašný most a Jelení příkop sa na kolobežkách prehupneme až k Jazdiarni pražského hradu a Leviemu dvoru. Vyzerá to tu na chutné obedové menu. Mrknem na obedový lístok: 198 CZK. „Poďme do toho,“ hovorím. „Neblbni, to je len za polievku,“ opravuje ma Zuzka.
Utekáme ozlomkrky z Hradčian. Našťastie nás čaká rýchly presun popri Mariánskych hradbách dole kopcom na Letenskú pláň. Je tu skvelá cyklotrasa. Tam nájdeme niečo rozumné pod zub a pôjdeme sa pozrieť na posledný bod dnešného dňa. Čo ostalo z Fronty na mäso?
Letenská pláň
Obrovské plochy na Letnej poslúžili pri historických premenách spoločnosti už viackrát. Práve tu sa v 89. stretával denne doslova milión ľudí v túžbe po slobode. Celej Letenskej pláni tróni dnes už zastavený Pražský metronóm, nazývaný tiež Stroj času. Symbolizoval nezastaviteľné plynutie času a tiež má pripomínať varovnú minulosť. Kedysi tu stával megalomanský Stalinov pomník, ktorý pražania volali aj „Fronta na maso„, a podľa neho volali aj štvrť Letnú „Záprdelí„. Koloval taký vtip ako najväčší pamätník v Európe vznikol:
Keď sa prišiel Stalin pozrieť kde bude jeho pamätník stáť, ukázali mu Letenskú pláň. Povedal „очень приятно“. Chcel vidieť podrobnosti a nákresy. Ukázali mu na mieste skice a informovali ho o použití 17 000 ton stavebného materiálu. Stalin sa spýtal, koľko to celé bude stáť. Povedali mu cenu. Stalin na mieste skamenel.
Nazrieme do večných ohňov a objavíme v nich len rozbité fľašky a plechovky. Pofotíme Zuzku v 49 pozíciách, a pojazdíme letnú krížom krážom. Objavíme tiež najvyššie položenú stoličku v Prahe. Pre dnes končíme.
Opäť smer Hradčany a Malá Strana. Už nás čaká len výšľap na Žižkov a dobrý niekoľkonásobný náčap v Žižkovskej pivármi. Zuzka to ešte na Celetnej vyskúša na inom type dvojkolky ale tvrdí, že by nemenila. Neveríme jej. Sme smädní ako kravy. Sme na nohách 7 hodín, v nohách máme vyše 30 kilometrov, viac ako 300 metrov prevýšenia, aj sme si zalietali. Ale vôbec sa necítime unavení. Aj to je dôvod, prečo na Kostkove kolobežky nedáme dopustiť. Makáme z posledných síl do pivovaru.
Kostkovic Praha
Kolobežka je do mesta skvelá vec. Jednoduché, funkčné a bezporuchové. Žiadne prekračovanie rámu. Stačí zložiť nohu a si chodec. Stačí sa odraziť a letíš. Niekedy prejdeš aj niekoľko sto metrov, aby si sa dotkol zeme. Ak ideš i najmiernejší spád, prejdeš celé kilometre bez zastavenia. A prirodzene, občas pri kopčeku potlačíš. Čo je však najúžasnejšie, spoznáš inú Prahu. Pretože nejdeš s turistickým davom, dostaneš sa na miesta, kam sa bežný turista nikdy nedostane. Je to oveľa autentickejšie.
A tie vzdialenosti? Toto by si peši nikdy nedal. Nohy by si zodral po kolená. Ani na bajku nie. Z toho stáleho nasadania a zosadania v plných uličkách by ťa kleplo.
Na zajtra nás čakajú Nuselský most, prezývaný tiež most samovrahov, Vyšehrad a Národní technické múzeum.
