Zvezte sa do Polisu a ešte predtým, než vyrazíte na Smigies trail, skočte do mora. Priamo v meste nájdete skvelý kemp s nádhernou plážou, kde si môžete užiť ranné kúpanie. Potom sa vyvezte do horskej dedinky Neo Chorio, obujte tenisky a vydajte sa na trail po hrebeni Akamas
Akamas peninsula traily
Smigies, Adonis a Aphrodite. Tieto tri traily vás nielen nadchnú, ale aj preveria. Pri parkovisku som našiel ideálne miesto na piknik – pivo, tri pomaranče a lepeňák. Bonusom bola omamná vôňa cyprusových stromov, ktorú oceníte najmä v trojdňovom prepotenom tričku bez antibakteriálnej úpravy.
Smigies trail
Smigies trail vedie na hrebeň a ponúka dychberúce výhľady na Polis Chrysochous Bay, Latsi, Pachyammos a Paphos Forest na východe, ako aj na Lara Bay a Karavopetres na západe. Šesťkilometrový okruh vedie popri opustených magnéziových baniach a starých peciach až do Akamaského lesa. V opačnom úpäti okruhu sa napája na Adonis trail, ktorý vás dovedie na Aphrodite Bath.
Nie. Cyprus nie je len o plážach a antických ruinách. Sú tu miesta, kam málokto zájde, miesta, kde vietor nosí prach starých príbehov a kroky osamelých hikerov sa strácajú v šušťaní borovicových ihličí.
Smigies Trail je jedným z nich. Po krátkom pikniku nad Neo Chorio sa cestička rozvinula do kopcov. Borovice vytvárali vzdušnú klenbu, pod ktorou sa dalo kráčať takmer v tichu. Občas zaznel zvuk cikád, občas zavial vietor od mora. Cítil som soľ, živicu a čosi neznáme, možno len očakávanie.
Po chvíli som sa ocitol na vyhliadke. Pobrežie Akamas sa predo mnou otvorilo ako rozložená mapa – na jednej strane zátoka Lara, kde sa rodia korytnačky, na druhej záliv Chrysochous, cez ktorý by sa dalo pohľadom preplávať až do Turecka. Napil som sa vody, sadol si na kameň a sledoval, ako sa more mení s prechodom mrakov a slnečných lúčov.
Magnéziové bane
Potom som si všimol starú cestičku odbočujúcu z hlavnej trasy. Bola zarastená, hodne strmá, ale jasne viditeľná. Nevedel som, kam vedie, ale práve preto som sa po nej vydal. Po pár minútach som zacítil iný pach – železo, minerály, čosi surové a kovové. A potom som ich zbadal. Opustené magnéziové bane.
Boli tu celé desaťročia, možno viac. Nízke kamenné pece, v ktorých sa kedysi spracovával magnezit, minerál plný horčíka. Rukami som prešiel po drsnom povrchu jedného z múrov – bol teplý od slnka, akoby v ňom stále žilo niečo z minulosti. Kto tu kedysi pracoval? Čo sa s nimi stalo? Mesto im dalo prácu, more im dalo výhľad, ale kto vie, či im dalo šťastie.
Vylovil som z batoha granátové jablko, ktoré som si kúpil deň predtým. Rozlúskol som ho kameňom a sledoval, ako sa tmavočervená šťava rozlieva po kamennej doske.
Na spiatočnej ceste ma sprevádzal vietor a ako obyčajne kozy. Možno práve oni a sukovité borovice mi zostanú v pamäti. Nielen preto, že ich vidíme, ale preto, že sme v nich na chvíľu stratili sami seba.
Poznáte legendu o Stavrosovi? Pridám k nej aj zopár praktických tpipov. Na Rent a car na Cypre nezabudneš. Tu je všetko naopak. Naopak volant, naopak cesty, naopak značky, proste hrúza. Poistiť access fee naplno je rozhodne dobrý nápad. Ale o tom som nechcel. Ak si zvyknutý pri zamykaní auta na rutinné pohyby, potom sa aj zoznámiš, zbratáš a mierne si i priplatíš. Ako? K staručkej Ford Fieste mi dali kľúčik z diaľkovým ovládaním, to podstatné však zamlčali. Auto sa samo zamyká. Dokonca, aj keď sú kľúče vnútri. Auto sa zamkne aj keď zabuchneš zadné dvere na kufre.
Legenda o Stavrosovi
Ráno začalo idylicky – kúpanie v Polise, výhľad na more, studená plechovka piva. A práve keď som zabuchol kufor, uvedomil som si, že kľúče ostali vo vnútri. Aj mobil, aj peňaženka. Stará dobrá Opel Corsa sa komplet zamkla.
Zavolám si pomoc. Europcar má skvelú ponuku servisného zásahu za 250 €. Ale mobil je tiež v aute. Aj doklady, aj peniaze. Posratý deň. Po prvých emotívnych reakciách, kopaní a vrieskaní som štýlovo zbehol do kempovej krčmy. Pri pive sa vyplačem barmanovi na rameno a na môj údiv, barman sa usmeje….
Call to Stavros
„Stavros do it“ – zavolal miestneho „odborníka na zamknuté autá“. Prišiel za pol hodinu, otvoril brašničku plnú náradia a keď som videl s akou rýchlosťou a profesionalitou otvoril to auto pomocou nafukovacieho vankúšika a dvoch drôtikov, sklapol som.. Tridsať eur a problém vyriešený.
Vyrazil som na Smigies Trail, prešil zo 8 km a užíval si nádherné výhľady. Potom som šťastný nasadol do auta, presunul sa pod Aphrodita Bath, prezliekol sa do plaviek, zabuchol kufor a … kľúčik ostal znova … zamknutý v kufri. Ó Stavros, zlatý Stavros, call to Stavros.
Stavros znova prišiel, tentoraz sa už len smial. „Dvadsať eur, lebo si môj dobrý kamarát.“
Deň pokračoval smerom k Aphrodite Bath. Cez strechu West Endu a po krásnych 16 kilometroch v horách som si zaslúžil ďalšie kúpanie. Prezlečiem plavky, zabuchnem auto a ….
Ako som sa trikrát vlámal do vlastného auta
Stavrosa pozná v Polise každý. Tentoraz ho krčmár volal automaticky. Keď prišiel tretíkrát, celé Polis sa na mne zabávalo. V krčme sme prepili ďalšiu dvacku a zo Stavrosa sa stal môj najlepší cyperský kamarát. Chcel som sa s ním odfotiť ale odmietol. Bohvie aký mal dôvod nebyť ako otvárač aut na fotke?
Poučenie? Odvtedy som nosil kľúče na šnúrke a výhradne na krku. Zlaté ručičky, zlatý Stavros.
Polis – pokojný raj na severe Cypru
Polis je dokonalým únikom pred komerčnými rezortmi. Je to mesto s autentickou atmosférou, malými tavernami, trhmi plnými olív a granátových jabĺk a skvelým kempom priamo na pláži. Kedysi tu stálo starogrécke mesto Marion, dnes je to raj pre cestovateľov hľadajúcich pokoj a prírodu.
Ak hľadáte dobrodružstvo, fantastické výhľady a trochu adrenalínu (hlavne ak máte tendenciu zamykať si kľúče v aute), Akamas, Aphrodite Bath a Smigies trail sú pre vás ideálne.
