Omán. Krajina, kde ťavy vedia, kam idú, štvorkolky trhajú piesok, a domáci sa dokážu najesť a vypiť čaj v takom komforte, aký ani naša obývačka neposkytuje. Naša návšteva pred pár rokmi bola pre nás výletom do neznáma – a to doslova, lebo bez špeciálne upraveného Nissanu Land Cruiser by nás z toho pieskoviska nikto nevyhrabal.
Hory, kde piknikuje celý Omán
Ománske hory sú krásne, dramatické a… piknikovacie. Prečo by človek obdivoval skalné útvary z diaľky, keď môže rozložiť deku priamo pod nimi? Domáci to majú premakané. Prídu rodiny, rozložia plynový varič, pripravia špízy, a do toho veselo štrkocú čajníky. Pridáte si ich pokoj, tradičný odev a fakt, že sú schopní variť uprostred štrkoviska s gráciou, a máte pocit, že ste prišli do filmového štúdia.
Samozrejme, my sme sa pokúsili ich napodobniť. Po 15 minútach sme stratili zápalky, zistili, že náš varič nefunguje, a skončili sme s konzervou tuniaka. Domáci sa na nás pozreli s láskyplným pobavením. Zjavne je pre nich úsmev lepšou formou komunikácie než slová typu „čo ste si to sem doniesli za katastrofu?“.
Pevnosť Nakhal: Miesto, kde kráča história
Nakhal Fort je taká pevnosť, ktorá dokazuje, že Ománci to s obranou brali vážne. Postavená na skale, s výhľadom na palmové háje, pôsobí neohrozene aj po stáročiach. My sme si ju prešli so sprievodcom, ktorý nám s nadšením ukazoval všetky miestnosti – od zbrojnice po kuchyňu.
„Toto je, kde sa varil chlieb,“ vysvetlil. My sme uznanlivo kývali hlavami, no zároveň sme sa čudovali, ako niekto v tej horúčave vôbec dokázal čokoľvek variť.
Na nádvorí nám predviedli starý katapult. Skúsiť ho použiť nebolo povolené, čo je asi rozumné, keďže náš zmysel pre orientáciu by mohol spôsobiť, že by sme zasiahli piknikujúcich Ománcov v horách.
Nomádi a ich ťavy: Život, kde sa neponáhľa
Ománska púšť nie je len o piesku – je to aj domov nomádov, ktorí tam žijú tak, akoby im moderný svet vôbec neexistoval. Ich ťavy sú rodinní miláčikovia, dopravný prostriedok a zdroj mlieka v jednom. Pri pohľade na nomádov máte pocit, že čas plynie inak. Pomaly, rozvážne, bez stresu.
Keď sme sa pristavili pri jednej rodine, ponúkli nám čerstvé ťavie mlieko. Smelo sme sa napili – a okamžite pochopili, prečo Ománci preferujú čaj. Naše pokusy zadržať grimasy boli márne, ale domáci sa iba usmievali. Život je tu jednoduchý, a všetko, čo príde, sa rieši s pokojom a šarmom.
Ománska púšť, štvorkolky a nekonečný benzín
Ománska púšt je miestom, kde sa dospelí muži menia na deti. Štvorkolky sú pre Ománcov niečo ako pre nás bicykle: povinná výbava. Vrhli sme sa do pieskových dún, najskôr opatrne, no keď sme videli, ako domáci bezhlavo prelietavajú duny, zapracoval v nás adrenalín. Výsledok? Zapadnutie do piesku.
„Benzín? Žiadny problém,“ povedal jeden z našich sprievodcov, keď tankoval nádrž, akoby to bolo len dolievanie vody. Pre Ománcov je benzín naozaj „hračka“ – pri ich cenách sa o ekologickom režime nehovorí, ale veď, čo už.
Land Cruiser a voda? Žiaden problém
Naša cesta by sa nezaobišla bez špeciálne upraveného Nissanu Land Cruiser, ktorý zvládne vodu aj terén. Tento stroj je tu kráľom ciest. Nie, počkať, kráľom je sultán. Ale hneď po ňom je Land Cruiser. My sme ho obdivovali aj počas zastávok, kde nás fascinovala schopnosť auta dostať sa tam, kam by normálny smrteľník ani nepomyslel.
Ománska púšť je krajina, kde si príroda žije svojím vlastným rytmom. Hory, púšte, pikniky, pevnosti a nekonečné úsmevy – to všetko robí túto krajinu nezabudnuteľnou. Takže, ak budete mať niekedy možnosť prejsť sa tu na štvorkolke alebo zapadnúť do piesku, neváhajte. Ománci vás naučia, že život nemusí byť len o rýchlosti, ale o prežití každej chvíle s pokojom a úsmevom.
P.S.: A nezabudnite na vodnú fajku a čaj. Ten tu chutí vždy a všade.
