Meteora, skalné kláštory a tajomstvá, ktoré ukrývajú

Meteora je úžasný komplex skalných útvarov a starovekých kláštorov posadených vysoko na útesoch v strednom Grécku. Meno „Meteora“ znamená „visiace vo vzduchu“ – výstižný opis týchto skalných štruktúr, ktoré akoby sa vznášali nad krajinou. Mnísi, hľadajúci izoláciu toto duchovné útočisko objavili už v 14. storočí a začali na strechách skál stavať kláštory.

Z pôvodných 24 je dnes aktívnych šesť. Sú otvorené pre návštevníkov. A bodaj by neboli. Božstvá sa mníchom zjavne odmenili vo forme moderného turizmu. Deň za dňom sem prúdia autobusmi tisíce turistov, očkovaných potrebou byť tu a odfotiť svoju životnú fotku na instagram. Mnísi naopak pochopili, že kláštory treba spoplatniť: 3 eurá za vstup do každého od každého nie je ani veľa, ani málo. A oni tu môžu spokojne rozjímať a žiť bez problémov až do smrti. 🙂

Monológy o skratkách

Diváci znesú. Pamätám, keď potenciálne hviezdy superstars brali pred súťažou niekoľko hodín spevu. Na klavíri ich vtedy doprevádzal mladík. Promovali ho ako jeden z najväčších klavírnych zázrakov Slovenska, zjavne mal schopnosti lepšieho ZUŠkárskeho absolventa. Skoro mi zabehlo,keď moderátorka dobrého rána inej televízie predstavila ako neuveriteľný športový výkon motorkára, ktorý na motorke !!! zdolal Stelvio Pass. To fakt? Poznám ľudí, ktorí to dali šyri krát na bicykli a necítia sa ako majstri športu.

Nedávno som mal na stretávke diskusiu o kultúre. Reč prišla aj na Noc v Benátkach a Gustava Mahlera.
„Mahlera mám komplet“, pochválila sa spolužiačka (nazývajme ju Denisa), ktorá nedávno kúpila v akcii Drogerie Markt krabicu CD Golden Mahler.
„A?“
„Mahler je topka. Zatiaľ som ju nerozbalila ale príde čas“, vcítene a s prehľadom Denisa dôvodí: „Už mám aj Čajkovského a Bacha. Klasiku možem…“

Boli krásne časy, keď sme sa na burzách platní hádali ktorá verzia, kto, s kým, kedy a ako. Riešili sme interpretov, orchestre, nástroje, porovnávali sme technickú a interpretačnú dokonalosť či emotívnu silu nahrávok. Dnes stačí, keď si kúpiš komplet Golden box a si vysmiaty. 🙂

Namiesto čítania kníh lajkujeme statusy a storky. Nemiesto zamyslenia reagujeme na headliny a sprostosti na internete. Skratky sú všade. Nečudo. Akoby chcel byť každý poľnohospodár. Nikto však nechce orať a sadiť, každý chce len žať a hrabať. Len čo sa urodí, ak nikto nezaseje? Pomlátime sa tu s tými hrabľami o poslednú fazuľku? Našťastie ešte stále vidím okolo seba ľudí, ktorí to chápu.

Skalné chrámy Meteora

Doba je rýchla a skratkovitosť nás mnohých premohla. Na nič nie je čas. Stali sa z nás zberatelia, úspechári a benefitári. Chceme všetko, bezpracne a hneď. Najkratšou a najpovrchnejšou cestou. Jemné tóny života idú v dnešnej dobe stranou.

Podobne je to aj s turizmom. Chceš zážitky? Vyskočia na teba stovky reklámy a „musthave“ atrakcií s usmiatymi a šťastnými tvárami. Čo majú spoločné? Plať. Vysoké Tatry sú top? Tak všetci do Tatier. Liptov? Fajn. Frčia Maledivy? Musíš mať. Ak si nebol v Paríži a v Barcelone nežiješ. Ak si nevidel Meteoru…

Nastúpiš na autobus, ktorý ťa odvezie k trom kláštorom. Vyložia ťa na parkovisku, pol kilometra od kláštora, pretože cesta je kompletne zablokovaná ďalšími desiatkami autobusov. Ukážu ti dve ideálne miesta odkiaľ odfotíš kláštor, kde si urobíš selfie, potom urobïš fotku zubov s pekným pozadím ešte ďalším desiatim, ktorí ťa o to požiadajú, prepletieš sa medzi davmi ľudí a aut, zaplatíš 3 eurá, podobne ako dennodenne tisíce ďalších turistov, vlezieš dnu a obehneš za 20 minút kláštor, nájdeš záchod a nastupuješ. Toto absolvuješ trikrát. Žiadne zbytočné zastávky ani zachádzky. Logistika je neúprosná. Aby miestna reštika stíhala, musia ťa včas doviezť na obed.

Vrchol dňa je, keď ťa autobus dovezie do Panorama reštaurácie, kde si môžeš kúpiť magnetku, uterák s logom kláštora a dať tzatziky. Rozumej turistické menu trikrát tak drahé a dvakrát horšie ako v meste. Nemáš veľmi na výber. Široko ďaleko nič. Odfotíš si tanier, postneš na IG s vtipným komentárom typu: „obed pod Meteorou“, dosť….

Meteora po svojich

Organizovaná turistika nie je pre mňa to pravé orechové. Davy zabijú akúkoľvek mystiku. Chcem byť sám. Odpájam sa a objavujem skutočné poklady tohto sveta. Po chodníkoch vzdialených iba niekoľko sto metrov od hlavných trás, kde však nestretnem pomaly ani nohu. Tu nachádzam skutočnú dušu Meteory.

Zmes prírodných krás a duchovnej histórie Meteory sa nepodobá ničomu inému. Neskutočná krajina týčiacich sa pieskovcových stĺpov, ktoré milióny rokov vytvárala veterná a vodná erózia, je drsná a zároveň pokojná. Kláštory plné ľudí vidím z diaľky, vzdialené akoby z vesmíru, z úplne iného uhla.

Mystika a energia

Atmosféra mimo hlavné trasy Meteory je ťažko popísateľná. Ticho, ktoré tu panuje, je takmer hmatateľné. Človek tu cíti pokoj, akoby stál na mieste, ktoré uchováva pradávne tajomstvá. Každý výklenok, každá jaskyňa podnecuje fantáziu. Niektorí veria, že tieto skaly majú špecifickú energiu. Ja sa však modlím, aby som mal na strmých skalách dostatok energie, aby som sa nešmykol a nepadol na prdel. Bolelo by to a som tu sám. Zrazu sa predo mnou zjaví korytnačka. Nie až tak sám.

Objavíte tu dobre značené chodníky, ktoré vás dovedú k úchvatným vyhliadkam. Pre horolezcov ponúka Meteora aj ferraty s rôznou obťažnosťou. Celá krajina je akoby snová. Každý uhol ponúka niečo jedinečné, čo vo mne budí dušu fotografa. Jednou rukou sa pridržujem skaly, druhou cvakám.

Skalné kláštory Meteora

Tento jedinečný prírodný zázrak priťahoval mníchov už v 14. storočí, ktorí tieto stĺpy považovali za miesto blízke Bohu a duchovný pokoj. Práve vďaka týmto skalným útvarom sa Meteora stala jedným z najvýznamnejších duchovných centier pravoslávneho kresťanstva.

Mnohé z ikon a fresiek, ktoré zdobia steny kláštorov, majú hlboký symbolický význam a odhaľujú mystiku byzantskej kultúry. V pravoslávnom kresťanstve nie som veľmi doma, ale obrazy vo Vaarlame, ktoré znázorňujú plné sudy a vínnu révu ma nenechávajú na pochybách, že aj tu museli byť mnísi po požití svedkami fúry zjavení a zázrakov. Doba však pokročila. Staré sudy a výťahy dnes obdivujú iba turisti a čerstvý vzduch zabezpečuje výkonný stropný ventilátor.

Každý zo šiestich aktívnych kláštorov má svoj vlastný jedinečný charakter. Kláštor Veľkého Meteorónu je najväčší, zatiaľ čo Kláštor Najsvätejšej Trojice je známy z filmu Jamesa Bonda Len pre tvoje oči. Každý je architektonickým zázrakom. Fresky, ikony a pravoslávne artefakty iba odrážajú stáročia byzantského umenia a kultúry.

Celú oblasť Meteory zapísali na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Výhľady zo záhrad a terás kláštorov sú neuveriteľné, pokiaľ sa prebojujete cez davy cvakajúcich a pózujucich turistov. Bedekre tvrdia, že najkrajšie výhľady sú najmä pri východe alebo západe slnka, keď skalné útvary žiaria zlatým svetlom. Možno práve preto kláštory v tomto čase pre verejnosť zatvárajú.

Zopár praktických rád

Správne oblečenie: Chcete ísť do kláštorov? Pre ženy sú povinné sukne a zakryté ramená, muži musia mať dlhé nohavice. Našťastie sú pri vstupe k dispozícii kusy oblečenia, ktoré si možno požičať.
Kedy a kam do Meteory: Jarné a jesenné mesiace sú ideálne pre mierne počasie a menší počet turistov. V mestách Kalambaka a Kastraki nájdete hojne airbnb ubytovania a tiež príjemné a tradičné grécke taverny za rozumné peniaze. Meteora, kláštory aj hiking traily sú odtiaľ iba na skok.
Meditácia: Ak hľadáte čosi hlbšie: kľud, prežívanie, mystiku a meditáciu, vyhnite sa kláštorom. Pôsobili na mňa skôr ako rímske Forum Romanum alebo Sagrada Familia. Davy v dvojstupoch a cvakanie aparátov zabíja akúkoľvek atmosféru. Objavte radšej Meteoru po svojich. Ak chcete navštíviť kláštor, môžete kedykoľvek. Ale tiché, meditatívne prostredie skvostu menom Meteora objavíte skôr na priľahlých trailoch a turistických chodníkoch a najmä: bez davov.

Ako Meteora vznikla?

Podobne ako národné parky na západe USA. Počas miliónov rokov sa na morskom dne usadzovali vrstvy piesku, bahna a kameňa, ktoré postupne stvrdli a vytvorili tvrdé sedimenty. Keď more ustúpilo, rieky začali vyplavovať slabšie vrstvy sedimentu. Silné riečne prúdy začali postupne formovať tvrdšie pieskovcové a granitové vrstvy, ktoré dnes tvoria masívne skalné útvary. Po tisíce rokov pôsobili na skaly rôzne prírodné sily – hlavne vietor, dážď a slnečné žiarenie. Tie pomaly vytvarovali skaly do súčasných podôb.

Mnísi, ktorí sa tu usadili, hľadali duchovné utíšenie a ochranu pred svetom. Hovorí sa, že pôvodne do týchto kláštorov používali výhradne klietkové výťahy, ktoré zabezpečovali laná a háky. Život na týchto neprístupných miestach bol drsný, čo platí dodnes. Iba dnes už háky a výťahy pôsobia ako atrakcia pre turistov a drsnosť spôsobuje skôr predieranie sa cez davy turistov a preplnené parkoviská.