Nízke Tatry hrebeňovka, prechod hlavným hrebeňom s Horsalkami

Nejaký čas som sa pohrávala s myšlienkou prejsť celý hrebeň Nízkych Tatier. Túto túru radím medzi najkrajšie túry Slovenska. Nízke Tatry, hrebeňovka je náročná a dlhá vysokohorská túra s veľkým prevýšením. Keď som uvidela na sociálnej sieti, že „Horsalky“ organizujú prechod hrebeňom, tak som neváhala a prihlásila som sa. Bolo nás dokopy 20 žien.

Večer pred odchodom som teda zbalila svoj 45-litrový batoh, ktorý vážil 14kg. S ťažkými batohmi na chrbtoch, plní optimizmu sme sa všetci stretli na parkovisku na Donovaloch. Autobusom sme sa prepravili do Šumiaca, odkiaľ sme s veľkým odhodlaním vyrazili na svoje putovanie.

Zo Šumiaca cez Kráľovú hoľu na útulňu Andrejcová

1. deň hrebeňovky. V Šumiaci sme urobili prvú spoločnú fotku a začali sme stúpať po modrej značke hore strmým chodníkom. Na vrchole Kráľovej holi, po tisícmetrovom prevýšení bolo klasicky veterno. Z batohu sme vytiahli teplé veci a obliekli ich na seba. Posadali sme si do závetria. Po krátkom oddychu sme sa napojili na červenú značku, ktorá nás sprevádzala až na Donovaly.

Cesta na Andrejcovú útulňu, kde sme mali rezervovaný nocľah pokračovala po príjemnom teréne. Po ceste hrebeňom nás čakalo niekoľko ďalších vrcholov ako Stredná hoľa, Orlová, Bartková. Hlavne nás dostali dychberúce výhľady, aj keď počasie nebolo úplne ideálne. Ale aj premenlivé počasie má svoje čaro. Ani sme sa nenazdali a ocitli sme sa pri útulni Andrejcová. Nálada bola skvelá. Po výbornej paradajkovej polievke a pivku sme si dopriali zaslúžený spánok. (čapujú tu výborné remeselné pivo) Spanie na útulniach má svoje čaro.

Z útulne Andrejcová na Čertovicu

2. deň hrebeňovky. Raňajky na Andrejcovej sa podávali o siedmej ráno. Doplnili sme zásoby vody priamo pri útulni a vydali sa na cestu. Začiatočný úsek vedie na hrebeni cez Veľkú Vápenicu, ktorý je naozaj krásny a bohatý na výhľady. Neskôr som mala kvôli kvôli popadaným stromom pocit, že idem cez prekážkovu dráhu.

Druhý deň bol pre nás jednoznačne najťažší a najmonotónnejší. Užili sme si pri ňom veľa stúpaní a klesaní. Až to bolo demotivujúce. Navyše, časy na smerovníkoch sú v tomto úseku značne podhodnotené. Polhodinovú prestávku na občerstvenie sme urobili na vrchu Zadnej holi.

Cestou nás chytila aj búrka a silný dážď. ktorý nás sprevádzal až k útulni Ramža. Tu sme mali plánovanú zastávku. Počkali sme, kým sa vyčasí, prestane pršať a hneď sme pokračovali na Čertovicu. Tu sme sa ubytovali v penzióne. Pekné, čisté ubytovanie so sprchou nám veľmi bodlo.

Z Čertovice na útulňu Ďurková

3. deň hrebeňovky. Na Čertovici nás ráno zobudilo slnko. Veľmi sme sa tešili na tento úsek. Po výdatných raňajkách sme vyrazili s úsmevom a veľkou chuťou. Veď nás čakala asi tá najkrajšia časť hrebeňovky. Čo pohľad to skvost. Výhľady boli famózne. Niekoľkokrát sme sa zastavili na hrebeni a obzerali sa za seba. Vidieť tie vzdialené kopce, cez ktoré sme kráčali bol neopísateľný pocit.

Na Štefáničke sme si dali kofolu a pokračovali do Krúpového sedla. Tu sme už stretli množstvo turistov smerujúcich na najvyšší vrchol Nízkych Tatier – Ďumbier.

Na Kamennej chate sme si dali mega veľkú parenú buchtu s vanilkovým pudingom a šľahačkou. Bola úžasná. Vybehli sme na vrchol Chopku, urobili fotku a pokračovali sme ďalej. Kameňom vydláždeným chodníkom sme pokračovali na Dereše, Poľanu, Kotliská a Chabenec. Cestu nám skrášľovali tiež kamzíky, ktoré nám trpezlivo pózovali.

Z útulne Ďurková na Donovaly

4. deň hrebeňovky. Po noci s búrkami strávenej na útulni Ďurková sme mali pred sebou posledný úsek hrebeňa. Po raňajkách sme vyštartovali do hmlistého počasia. Trošku sme aj zmokli. To škaredé počasie netrvalo dlho. Po hodine sa už mraky potrhali a vyšlo slnko.

Na Latiborskej holi už nám slnko krásne svietilo. Prechod pokračoval horskými lúkami cez vrch Skalka a kosodrevinou až na Veľkú Chochuľu. Zostup z Prašivej do Hriadeľského sedla bol zničujúci. Poslednú spoločnú fotku sme urobili na vrchole Kečka a zostupovali sme do cieľa najkrajšej hrebeňovky Slovenska.