Hoci sa nachádza v blízkosti Spiša a mnohí ho nazývajú Spišskou bránou, Kežmarok je súčasťou regiónu známeho ako Podtatranská kotlina a historicky patrí k regiónu Zamagurie. Kráľovské mesto Kežmarok založili v 13. storočí nemeckí kolonisti, ktorých pozval uhorský kráľ, aby pomohli osídliť a rozvíjať tento región.
Ja som ho prvýkrát navštívil hneď po revolúcii, pred 30 rokmi. A vtedy sa skoro zotmelo. Obrýzgané fasády, vybývané domy a v oknách pokrikujúci neprispôsobiví. Aj taký bol dôsledok vysídlenia nemcov po vojne a nástupe Gottwalda.
Z dnešnej návštevy po toľkých rokoch som nemal veľké očakávania. Ale pravda je taká, že Kežmarok mi vyrazil dych. Spustili sme sa kolobežkami z Tatranských Matliarov cez Medvedie lúky a Nový Slavkov. Po cyklotrase sme prišli k doďaleka žiariacej červenej veži Nového evanjelického kostola. Hneď cez cestu nás však zaujalo iné.
Drevený artikulárny kostol
Tento unikátny evanjelický kostol postavili v roku 1717 ako jeden z piatich artikulárnych kostolov v Uhorsku na základe špeciálnych podmienok (artikúl) stanovených v Šopronskom sneme v roku 1681. Tento snem umožnil evanjelikom postaviť si kostoly, ale len mimo mestských hradieb, na presne stanovenom mieste, z lacných materiálov (drevené konštrukcie), bez použitia kovových prvkov a bez veží. Aby vrchnosť evanjelikov ešte viac ponížila, kostol sa staval ako prístavba k miestnemu hostincu a dokonca aj pôvodný vstup bol výhradne cez dvere hostinca.
Kostol postavili výhradne z dreva, bez použitia jedinej kovovej spojky či klinca. Dnes je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Napriek drevenej konštrukcii je kostol priestranný a bohatý na výzdobu. Interiér kostola je nádherne vyzdobený barokovým oltárom, kazateľnicou a maľovaným stropom. Kapacita kostola je približne 1500 miest, čo svedčí o jeho veľkosti a význame pre miestnu evanjelickú komunitu.
Podľa dochovaných zdrojov kostol postavili za neuveriteľne krátky čas – len za tri mesiace. Táto rýchlosť výstavby sa často pripisuje božej pomoci a silnej viere miestnych obyvateľov, ktorí sa na stavbe podieľali. My sa však domnievame, že taký krátky čas sa podaril najmä preto, že nepožadovali eurofondy, nerobili verejné sútaže a nepoznali postupy dnešných developerov a úradníkov štátnej správy.
Pod kostolom sú poschodové krypty, ktoré sú však neprístupné. Vchod do krýpt (na fotkách vyššie) je iba z bývalého hostinca. Aj ten zamurovali a dnes je neprístupný. Tiež sa môžete pozrieť na dobovú maľbu z výstavby a dnešný pohľad na kostol. Snažili sme sa nájsť uhol z toho istého miesta.
Zvnútra obrovský a majestátny, zvonka učupený a nenápadný. Aj taký bol svet nemeckých kolonistov, luteránov, ktorí pomáhali budovať našu krajinu.
Kežmarský hrad
Jednu z hlavných atrakcií mesta, Kežmarský hrad, postavili tiež v 15. storočí na mieste staršieho gotického hradu. Slúžil ako obranná pevnosť a sídlo miestnej šľachty. Dnes je v ňom múzeum, poriadajú sa tu akcie a objavili sme aj centrum veteránov. Prvými známymi vlastníkmi hradu boli šľachtici zo Spišského hradného panstva, Rákocziovci a neskôr Thökölyovci. jedna z najvýznamnejších šľachtických rodín v Uhorsku. Syn Juraja Thökölyho, Imrich, sa preslávil ako vodca protihabsburského povstania.
Hrad podobne ako námestie mesto kompletne zreštaurovalo.
Centrum Kežmarku
Samotnému Kežmarku dominuje Bazilika sv. Kríža. Tento gotický kostol zo 14. storočia s krásnym interiérom a vysokou vežou ponúka panoramatický výhľad na celé centrum, hoci oproti mestskej radnici je akoby trochu stranou.
Fontány, detský džavot, mestský ruch, všade čisto. Všetko ako zo škatuľky. Celé námestie v Kežmarku je obklopené v dvoch uličkách historickými budovami, ktorým tróni mestská radnica z 15. storočia. Ocenil som, že na nej popri slovenskej, viali aj európska a ukrajinská vlajka.
Kráľovské mesto Kežmarok prešlo za posledných 30 rokov neskutočnou premenou. Je ukážkou toho, že keď sa chce, veci idú. Pôvodne sme plánovali zdržať sa tu polhodiny. Nakoniec bol z toho poldeň plný aktivity a objavovania. Ak ste neboli v poslednom čase v Kežmarku, neváhajte.
