Pri plánovaní tohto výletu sme mali dva ciele. Spoznať Krakow na kolobežke a zároveň vyskúšať prevoz najväčšej skladacej kolobežky Kostka s označením Tour Max Fold, ako bežnej batožiny v medzinárodnom rýchliku. Náš vlakový výlet začal v Bratislave, s prestupom v Břeclavi.
Prestup v Břeclavi dopadol nad očakávania. Zabalená kolobežka, akoby do kupé odjakživa patrila. Zapadla medzi ostatné batožiny, akoby tam ani nebola. Prevoz kolobežky vlakmi v typizovanom kupé tak vôbec netreba riešiť. Iba pre doplnenie, cestou späť sme išli v otvorenom vozni, ale aj tam sa kolobka v uličke pri tých ostatných kufroch akosi stratila. Náš verdikt na otázku 2 teda znie: Kolobka a vlaky? Nó problém.
Krakow
História Krakova siaha tisíce rokov dozadu. Mesto bolo dôležitým obchodným centrom už v stredoveku a zohrávalo kľúčovú úlohu v histórii Poľska. Je tu mnoho pamiatok: Kráľovský hrad na Waweli, Jagelonská univerzita, Hlavné námestie s Rynkom i množstvo sakrálnych pamiatok, najmä kostol Najsvätejšej Panny Márie.
Špeciálnymi kapitolami sú nábrežie Visly, bývalá židovská štvrť Kazimierz, či Soľné bane Wieliczka. Mesto si počas vojen užilo svoje. Od 18. storočia spadalo striedavo pod vládu Poľska, Rakúska, Pruska i Ruska. Počas druhej svetovej vojny Nemecka a opäť Poľska. Dnes je jedným z najpopulárnejších turistických cieľov v Európe.
Dvakrát som sa tu stretol s Krzysztofom Pendereckim, predstaviteľom hudobnej avantgardy druhej polovice dvadsiateho storočia. Keď som pri mojej predošlej návšteve počul jeho Dias Irae naživo, temer som to nerozchodil. Úplnou náhodou som zavítal do kostola sv. Petra a Pavla, ktorý je zrejme prvou barokovou stavbou celého Krakova a práve v ten deň tu Penderecki dirigoval svoj koncert. Dnes som vošiel do kostola znova. Tentokrát do krypty. Stretol som ho druhýkrát. Bolo ticho.
Nech sa pustíš ktoroukoľvek uličkou do centra, vždy prejdeš cez Planty a skončíš na Rynku. Ak pôjdeš od Barbakanu okolo Muzea Czartoryskich, môžeš sa pokochať aj dielom Leonarda da Vinciho.
Rynek Główny
Centrálne námestie v Krakove je jedným z najväčších stredovekých námestí v Európe. Nachádza sa tu kostol Najsvätejšej Panny Márie s oltárom Vita Stossa, radničná veža a Sukiennice – historická tržnica, známa dnes najmä gýčovými poľskými suvenírmi a erbami jednotlivých vojvodstiev.
Námestie, kedysi pokojné a romantické, je teraz preplnené turistami, ktorí sa neustále zastavujú, aby urobili svoju dokonalú fotku. Ak sa im náhodou dostaneš do záberu, priprav sa na otrávené pohľady, pretože tvoje prepotené telo sa nehodí do ich starostlivo kurátorovaného Instagramu.
Napriek všetkému majú uličky Rynka neopakovateľné čaro. Každý turista má v ruke smartphone, bedeker a mapu, na ktorých sú vyznačené všetky „must-see“ miesta. Prvým cieľom je samozrejme tržnica – suvenírový obchod, pretože každý vie, že najlepšou cestou, ako sa vcítiť do ducha mesta, je kúpiť si magnetku na chladničku a tričko s nápisom „I ♥ Krakow“.
Centrum Krakova je ako nepretržitá reality show, kde miestni obyvatelia hrajú neochotných hercov a turisti nadšených divákov, ktorí si fotia každý detail, aby nakoniec skončili na nejakej terase alebo mladší, v McDonalde.
Hneď vedľa McDonaldu sa muzicíruje. Zastavujeme a odkladáme kolobežky. Janko má v burgerárni niečo dôležité na práci. Keď vyjde, vidím jeho šťastný a spokojný úsmev. Zadarilo sa. Opäť sme raz zachránili nejaký krík pred agresívnym hnojivom. Chlapci so saxofónmi a tubou to medzitým riadne roztočili. Ćo Johny ušetril na WC, to som ja minul na street kultúru. Hneď som bol ľahší o 2 éčka. Euro či zloty, to v Poľsku neriešia. Poďakujú za všetko, čo príde. 🙂
Kolobežkou po zákutiach Krakowa
Na kolobežke sme ako na krídlach. Kým peší turista obíde to obrie námestie, má nohy ako olovo. Nám stačí urobiť pár krát brnk a sme na opačnom konci. Práve mesto je miesto, kam kolobežka patrí. Pokiaľ chcete často zastavovať a fotiť, tak bicykel je neobratný a nepraktický. Na kolobežke je to hračka. Navyše má stojan.
Na Kostke budíme zaslúženú pozornosť. Konečne som stredobodom. Chvíľami sa zdá, že by sme mohli byť aj súčasťou tohto turistického cirkusu. Prenajmem kolobežku na 30 minút za 20 zlotých? Už asi desiaty človek sa ma pýta: „Ako to jazdí? Kde to má motor?“ Keď ukazujem na vlastné nohy, neveria.
Najväčšou radosťou pre nás je, keď sa podarí nájsť miesto, kam turisti ešte neprenikli. Ale tieto miesta sú vzácne. Ak o nich píšeme, tak skôr či neskôr sa o nich dozvedia aj ostatní, ktorí sa chvália objavovaním „skrytých pokladov“.
A tak sa možno aj z nášho obľúbeného jazz baru u Muniaka stane o rok ďalší bod na turistickej mape, kde sa budeme pretláčať o miesto s niekým, kto si objedná long drink a fotí si ho namiesto muziky z každej strany. Hrajú denne od 21:30 do skorého rána. Náš kamarát tam hrával na klavír denne vyše roka. Potom to vzdal. Potreboval sa už vyspať. 🙂
Krakow na kolách
Johny je v nadšení. Deva mu zamávala. Celá tržnica je obkolesená konskými povozmi, na ktorých sedia namiesto kočišov mladé vyšnurované devy, samá krv a mlieko. Ak si k nim však prisadnete, zosadnú a pustia otca alebo manžela, ktorý vás prevezie a následne skasíruje. Efektívny, rokmi overený turistický marketing v praxi. Nás si nevšímali. Sú skúsení a vedia, že pri kolobežkároch nemajú šancu. Krakow na kolobežkách je proste iný svet.
Pre ľudí okolo kočov to musí byť ako žiť v trvalom stave dejavu. Každý deň poobedná šichta do neskorého večera. Denne s tým istým milým úsmevom a lákavým pohľadom na turistov, ktorí ich namiesto kšeftu neustále fotia. Denne do rovnakého zvuku erdžania a kulís vyštafírovaných kočov, zbierania konských hovien a drgáľania sa po tých istých cestách a dlažobných kockách, za nepretržitého cvakania fotoaparátov. Každý deň tie isté otázky, ten istý monológ: „Tu je kostol, tam je Wawel. Áno, táto cukráreň je naozaj starobylá. Nie, Wi-Fi v koči nemáme. Áno, tá krypta bola postavená už v 14. storočí. Nie, nespadne, keď do nej vojdete. Áno. pri I ♥ Krakow určite zastavíme. Tento obraz kúpiť sa naozaj vyplatí….“
Kazimierz
Za tajomstvami a mystikou krivých uličiek starej židovskej štvrti
Wawel
Krakov je plný mystiky a tajomstiev. Legende o drakovi naozaj ťažko uveriť, hoci plynový horák sa spúšťa z papule draka každých 5 minút. Legenda o Zlatom rohu je o čosi vierohodnejšia. Niekde v blízkosti Krakova, pod povrchom starej borovice, je ukrytý zlatý roh, ktorý prináša bohatstvo tomu, kto ho nájde. My sme ho nenašli. Možno preto, že iba čisté a spravodlivé srdce môže tento poklad získať a to my nemáme. Wawelský zámok je údajne domovom niekoľkých duchov, vrátane ducha kráľovnej Barbory Radziwiłłovej a rytiera, ktorý stráži poklady hradu. Tiež sa traduje, že niekde na nádvorí Wawelského zámku je ukrytá žltá kocka, ktorá má magické schopnosti. My sme ju nájsť skúšali, ale s kolobežkami nás cez bránu nepustili. Zároveň nás strážnik upozornil, že ak si necháme kolobežky pred bránou, môžu zľahka tajomne zmiznúť. Nech to radšej nerobíme.
Najviac ma zaujal Stradomský triangel. Tento tajomný triangel sa údajne nachádzal medzi dnešnými ulicami Stradom, Podzamcze a Poselska. Legenda hovorí, že ľudia, ktorí prešli cez tento triangel, zmizli bez stopy. Aj sa stalo. Otočím sa a Johnyho nikde. Našiel som ho až po polhodine. Tvrdil, že si potreboval nutne odskočiť.
Oswiencim
Auschwitz a Birkenau ako mementá minulosti sú aktuálne aj dnes
Krakovské podzemie
Fascinujúcou súčasťou histórie Krakowa je jeho podzemie. Chodby a pivnice pod hlavným trhom sú spojené s kráľovským zámkom na Waweli. Slúžili ako úkryt, obchodné miesta a dokonca aj väzenie počas stredoveku. Počiatkom dvadsiateho storočia, tu údajne vznikla aj experimentálna manufaktúra na centrovanie kolobežkových kolies. Podzemie aj Wawel rozhodne stoja za návštevu.
Dnes som si do podzemia obliekol môj nový kolobežkový outfit. Zaujal ešte viac ako kolobežka.
Planty
Okolo celého starého mesta sú hradby. A okolo hradieb je zelený park. Zovú ho Planty. Park veľmi komfortne obkolesuje celé mesto. Tak dokonale, až sa človek musí zamyslieť nad pôvodným zámerom architektov. Vznikol pre prechádzky mešťanov? Možno. Chceli ho využiť ako skvelú cyklotrasu okolo mesta? Táto téza má hneď dve medzery. Za prvé, v čase vzniku parku ešte bicykle iba vznikali a za druhé, parky sú natoľko znivelované a geometricky poprepájané, že priam vyvstáva hypotéza, že boli určené pre kolobežky.
Opýtali sme sa preto niekoľkých Krakovčanov, ale nevedeli nám odpovedať. Stále však veríme svojej hypotéze, že uvedené parky vznikli najmä ako kolobežkové rozjímacie a diskusné dráhy pre akademikov Jagiellonskej univerzity, Tá je jednou z najstarších a najprestížnejších univerzít v strednej Európe. Jej história siaha až do 14. storočia, keď ju založil kráľ Kazimír III. Veľký. Popri Mikulášovi Kopernikovi tu študoval aj matematik Banach. A tu sa dostávame k podstate.
Matematika a kolobežka
Kostkovci tvrdia, že prvú kolobežku vyrobili v roku 1998, keď Marek Kostka vymyslel a zmontoval prvý prototyp pre svojho syna. Aké však bolo naše prekvapenie, keď sme v záhradách Planty neďaleko Jagelonskej Univerzity objavili tieto sochy?
Kostkova legenda tým nabrala vážne trhliny, pretože s kolobežkami boli zachytení najvýznamnejší poľskí matematici Otto Nikodym a Štefan Banach, ktorí už v roku 1916 po podvečernej jazde diskutovali na lavičke o matematike. Pomohli tak geniálnemu Steinhausovi vyriešiť problém konvergencie čiastkových súčtov Fourierovho radu.
Ich neuveriteľný matematický talent sa vraj vyvinul práve tu, pri kolobežkovaní v parku. Ich riešenie bolo publikované v Bulletin International de l’Académie Sciences de Cracovie a zapísalo tak matematikov aj ich úžasné stroje do histórie. Musím podotknúť, že ich kolobežky boli z hľadiska funkčnosti a geometrie nápadne podobné Kostkovým modelom Tour Max Fold a Rebel. Mnohí naše uzávery označia za fikciu, ale čo to znamená v 21. storočí, keď sa objavujú objavné hypotézy o plochosti zeme?
Na kolobke okolo Visly
Čo všetko objavíš, ak obkolobežkuješ nábrežia Visly?
Nočný Krakow
Chcete pariť? V Krakove je veľa skvelých pivníc. Piváreň Browar Lubicz v svojich historických pivničných priestoroch ponúka široký výber vlastných špeciálov. Ešte širší sortiment pív a skvelé jedlo ponúka Stara Zajezdnia Krakov. Ale ideálnou voľbou pre milovníkov remeselného piva sú Pinta Craft Beer Pub, Omerta Craft Beer Pub, alebo Multi Qlti Tap Bar. V Krakowe sme dokonca objavili aj Ministerstvo Sleďa a Vodky.
Čo dodať záverom?
Krakow na kolobežke je úžasný. Pohybujete sa inak, vnímate inak, sústredíte sa na iné, vidíte iné. Kolobežka je prirodzená. Pri pokojnej jazde – keď sa kocháte mestom – si zároveň len tak mimovoľne preťahujete telo. Cvičíte a užívate si, ani o tom neviete. Urban turizmus a poznávanie mesta z kolobežky má pre nás úplne nové parametre. Dostanete sa na miesta, kam sa bežný turista nedostane. Presun v meste je pritom rýchlejší než čokoľvek iné. Zosadnete kedy chcete. A keď trochu pridáte, zároveň posilňujete a odbúravate tuky. Celé nábrežie Visly obídete za pár hodín. To sa to pivko večer oveľa ľahšie pije.
