Minulú sobotu sme si užili krásny jednodenný výlet v Rakúsku. Naším cieľom boli vodopády Myrafälle a roklina Steinwandklamm. Údajne Myrafälle patria medzi najkrajšie vodopády v Rakúsku.
Muggendorf
Cesta z Bratislavy do Muggendorfu, obce, v katastri ktorej sa vodopády nachádzajú, nám trvala necelé dve hodiny. GPS nás spoľahlivo doviedlo až na parkovisko pred vstupom k vodopádom. K dispozícii sú až štyri parkovacie plochy, nám sa podarilo zaparkovať na poslednej z nich (parkovisko bolo bezplatné). Z parkoviska sme zišli k gasthaus Myra-Stub´n, pri ktorom bolo otvorené infocentrum a dve pokladne, v ktorých sa dali zakúpiť lístky na vstup k vodopádom (detský za 1,5 € a pre dospelého za 5 €). Bála som sa, či som neurobila chybu, ak som si lístky nekúpila online, ale napokon sa ukázalo, že v tomto období to ešte zásadná chyba nebola.
Vodopády Myrafälle
V rade pred pokladňou sme takmer nečakali. Po zakúpení lístkov sme prešli turniketom a mohli sme začať obdivovať vraj najkrajšie vodopády v časti Wiener Alpen.
Cesta k vrcholu vodopádov, ktorých celková výška je 125 m, nás viedla po drevených lávkach, schodíkoch a mostíkoch, takže akékoľvek zablúdenie nehrozilo. Takto upravená cesta bola naozaj veľmi jednoduchá a bez problémov je zvládli úplne všetci, vrátane tých najmenších turistov.
Nad vodopádmi nás čakal ďalší turniket. Ak sme sa chceli dostať ďalej, museli sme opäť použiť lístky, ktoré sme si zakúpili v pokladni. Kúsok za turniketom sme sa dostali na križovatku ciest. Museli sme sa pre jednu z nich rozhodnúť. Vybrali sme si cestu vpravo a pokračovali sme po ceste značenej červenou turistickou značkou, popri potoku.
Gasthaus Karnewirt a Hausstein
Lesná cesta nás doviedla až gasthausu Karnewirt. Tu sme si po stráááááášne namáhavej túre dopriali obed a po ňom sme sa vybrali dokončiť naplánovaný okruh. Vrátili sme sa na turistický chodník a kratučkým kopcom sme sa dostali pod skalisko Hausstein. Odbočka viedla aj na jeho samý vrchol. Dosiahli sme ho za niekoľko minút a okrem vrcholového kríža nám ponúkol nádherný výhľad do okolitej krajiny.
Z Haussteinu sme sa vrátili späť na turistický chodník a začali sme zostupovať. Chodník nás doviedol na križovatku ciest, kde sme náš okruh začínali. Cez turnikety sme sa vrátili do areálu vodopádov (znovu sme museli použiť lístky zakúpené v pokladni vodopádov) a drevené lávky, schodíky a mostíky ponad vodopády sme zvládli aj z opačnej strany – zvrchu nadol.
Svojráz turistického oblečenia
Mostíky boli v čase, keď sme ich zdolávali z tejto strany, preplnené takmer na prasknutie. Ale napokon sme zvládli aj predieranie sa davom. To množstvo ľudí vo mne vyvolalo iba jeden negatívny dojem – zistila som, že som absolútne nevhodne oblačená. Vodopády Myrafälle a roklina Steinwandklamm vyžadujú nielen turistiku ale aj spoločenskú prestíž. 🙂
Moje vibramy, turistické nohavice a mikina pôsobili trochu nepatrične pri tých značkových kabelkách Gucci, Prada, či dokonca Luis Vuitton. Chápem, nebola to žiadna vysokohorská túra, ale ísť na skaly v bielych teniskách, bledom trenčkote a kabelkou na rameno mi prišlo trochu zvláštne. A to nebol iba jeden prípad… No, ale možno som divná ja. 🙂
Roklina Steinwandklamm
A keď sme zvládli Mirafälle, vybrali sme sa o kúsok ďalej – k rokline Steinwandklamm. Okruh okolo Miraffälle sa dá krásne spojiť s okruhom, ktorého súčasťou je aj prechod cez túto roklinu, ale my sme každý okruh riešili samostatne. Časovo sme to neodhadli najlepšie. Radšej sme sa presunuli ďalej autom. Smerovacie tabule nás opäť bez problémov dostali tam, kde sme potrebovali – ku gasthofu Jagasitz. Z parkoviska pri Mirafälle sme sa cestou kopírujúcou Mirafälle vrátili ku gasthausu Karnewirt a na križovatke tesne pred ním sme odbočili vpravo.
JagaSitz
Pri gasthofe Jagasitz sme zaparkovali a vybrali sme sa na náš druhý okruh toho dňa. Začali sme schádzaním štrkovým chodníkom prudko dole. Asi po 15 minútach sme sa dostali k „mýtnemu“ domčeku, v ktorom sme si zakúpili lístky do rokliny. Cena bola rovnaká ako pri Myrafälle. Opäť sme prešli turniketom, tentokrát posledným. Žiaden iný nás v tejto časti výletu už nečakal.
Prešli sme okolo akejsi farmy a vstúpil sme do lesa. Po pár metroch nás čakali prvé drevené schodíky a s nimi spojená lávka. A odtiaľto už nasledoval len prechod nádherným prírodným klenotom. Skalnými cestičkami, ktoré v nepravidelných intervaloch zasa striedali drevené mostíky, lávka a schody ponad tečúcou vodou.
Rudolf Decker Steigg
Dostali sme sa na ďalšiu križovatku ciest, kde sme mali na výber pokračovať po modrej trase, alebo si urobiť „zachádzku“ na Rudolf Decker Steig po červenej značke. Vybrali sme si červenú. Náš výber bol perfektný, hoci túto cestu by som neodporučila malým deťom a ľuďom, ktorí majú strach z výšok.
Cesta k nášmu cieľu viedla predovšetkým po rebríkoch, ktoré sa strácali vo väčších či menších skalných otvoroch či jaskyniach. Cesta pod skalami bola naozaj dobrodružná a zábavná.
Jaskyňa Turkenloch
Po zdolaní steigu sme sa dostali na miesto, kde sa opäť spojila červená značka s modrou a po drevných schodíkoch sme vystúpili do jaskyne Turkenloch. V jaskyni nás čakal ešte jeden rebrík. Baterka, či mobil, je v tejto jaskyni povinnou výbavou. Bez nej by sme nevideli ani na krok.
Vyšli sme z jaskyne a boli sme na vrchole rokliny. Pokochali sme sa nádherným výhľadom a lesnou cestou sme sa po pár minútach dostali k gasthausu Jagasitz, kde sme celý náš okruh začínali.
Výhodou tohto takmer hodinu a pol trvajúceho okruhu bolo, že sme míňali iba minimum ľudí. Stretli sme iba dve skupinky, ktoré tento okruh dávali opačným smerom. Na Rudolf Decker Steigg sme nestretli nikoho, keďže toto je iba jednosmerka. Tento okruh sme si užili viac ako ten prvý.
Zhrnutie
Vodopády Myrafälle a roklina Steinwandklamm. Obidva okruhy však hodnotím vysoko pozitívne a napriek tomu, že išlo vyslovene o ľahkú turistiku, strávili sme krásny deň v lone nádhernej prírody.
