Minulý štvrtok som velebil Bazoš. Vo štvrtok som zbehol vlakom do Žiliny, kde mi ponúkli za dobrú cenu veľkokolesú kolobku Kostka. S kolobežkami (tými neelekrickými) sme mali s Janom (zarytým kolobkárom) plány už dávno. Potom, ako investoval do svojej skladacej strojovne Rebel Max Fold nemalé peniaze, mi denne pílil uši, aké je to jedinečné, skvelé, nekonečné a ako bez toho ako čerstvý predpenzista nemôžem ani deň žiť. Po prvých minuloročných experimentoch s kolobežkami z Decathlonu som tomu aj dával nádej. A keď sa objavila na bazoši Kostka Tour Max za rozumné peniaze, pochopil som, že nadišiel môj čas. Bude kolobka Kostka a aj lenivá Beky sa dostane do kondície. 🙂
Tri dobré správy zo Žiliny
V Žiline mierne primrzlo a nasnežilo. Ale povedal som si: „Hoci nič malé, vlakom ju nejak preveziem.“
Prebierka prebehla hladko. Rám držal, kolesá sa krútili, brzdy brzdili. Prebehla výmena a na moje špitnutie, že mám aj psa, útulkáča, mi Adam za pár eur navyše ponúkol aj adaptér (údajne s profi vôdzkou) na psa. Prvá dobrá správa. Všetko prebehlo OK. Urobili sme vzájomný win win deal. A práve táto vôdzka sa ukázala ako zásadná. Ale o tom neskôr. Na stanici som sa objavil už hodinu pred odchodom vlaku.
Najprv lístok. Pýtam si jeden dospelácky a jeden kolobežkársky. Mrkla cez okienko a povedala tú príjemnú vetu: „Kolobežky sa neplatia.“
„Ste si istá?“, pýtam sa neisto. „Áno. A aj keby nie, prikúpite bez príplatku vo vlaku.“
Rajské slová na moju lakomú dušu. Druhá dobrá správa.
Čo s načatou hodinou. Vychádzam von a opatrne sa skúšam na snehu a ľade previezť. Ako nemotorný mamut na motorke. Nevšímam si ľudí, ktorý na mňa neveriacky pozerajú a vyrážam po pešej zóne k námestiu. Wau. Každým záberom to ide lepšie a lepšie.
Tretia dobrá správa. Kolobka je skvelá, prudko návyková. V priebehu necelej hodiny som objazdil snáď celé širšie centrum Žiliny. Vrátil som sa desať minút pred odchodom vlaku. Nevadí. Žilinská stanica je povestná oznamovaním nástupíšť. Nechápu, že ľudia potrebujú istoty a číslo nástupišťa oznámia až pár minút pred príchodom vlaku. Väčšinou tak zažijete v pasážach, po schodoch a pri vozňoch skvelé rugby medzi kuframi, vystupujúcimi a bežiacimi nastupujúcimi cestujúcimi. Aj toto som zvládol. Kolobka sa dostala do vlaku ľahšie než skladačka a ja, sediac, s potešením kvitujem že odložená kolobežka medzi batožinami vlakvedúceho vôbec nezaujímala.
Potom štyri dni pršalo a ja som sušil túžbu nasadnúť. Až dnes sa rozjasnilo. Podľa návodu som namontoval adaptér i vôdzku a teraz tu stojím po dvoch kilometroch s mierne upachtenou a šťastnou Beky pred letiskom.
Kolobka Kostka Tour Max
Jazda na tejto kolobežke je skutočný zážitok. Pri prvom pokuse som s miernym upachtením prešiel 4 km trasu okolo letiska za neuveriteľných 16 minút a čosi. Priemerka 15 km/hod. v mierne zvlnenom teréne svedčí skôr rekreačným bicyklom než kolobežkám.
Tie veľké kolesá skutočne odvaľujú a mierne prefúknuté dostatočne pružia aj v rozbitom teréne. Jazda dole kopcom je pre bohov a postoj, ten postoj. Zábava.
Rám má nosnosť 150 kg. Výrobca naň dáva údajne celoživotnú záruku. Zabudol som poznamenať že aj brzdy Shimano brzdia, hoci zniesol by som pri mojej váhe aj kotúčové.
Najviac ma však dostala práve tá vôdzka na psa. Pri montovaní adaptéru som si pripadal ako konštruktér starých stíhačiek. Tie mali tiež takú vysunutú anténku na vystrelenie pilota. Vôdzka s gumou vyzerala na prvý pohľad krátka ale po prvých metroch s Beky som jej dĺžku ocenil. Ten, kto tento adaptér vymýšľal, vedel čo robí.
Beky si naň veľmi rýchlo zvykla ale nielen to. Výkyv adaptéra a pružnosť vodítka akoby pomáhala psovi prispôsobiť sa a bežať disciplinovane vedľa. Pojazd na ceste popri idúcich autách bol bezpečnejší ako čokoľvek iné predtým. Keď sme prišli na letisko, pýtal som sa Beky ako sa jej páčilo. Očami vravela, že super. Akurát neviem, či myslela na to kilo pamlskov, ktorými som ju korumpoval alebo jazdu samotnú. Kolobka Kostka to za pár dní rozlúskne sama.
Čo záverom
V kardionápravníku otvárame novú rubriku. Zážitky, šport a turistika na kolobke. Nebudem vám hovoriť, že som sa do tejto pitomosti v predpenzijnom veku (možno aj s Beky) zbláznil. 🙂
