Ako jeden zo žolíkových cieľov tohtoročnej zimy sme zvolili turistický výstup na Babiu horu. Zimná Orava ponúka nezabudnuteľné zážitky.
Babia hora
Je najvyšším vrchom Oravských Beskýd s nadmorskou výškou 1725 metrov. Nachádza sa na hranici s Poľskom a považuje sa za najsevernejší vyhliadkový bod na Slovensku. Je dominantná, krásna, mohutná, majestátna a rozhodne neprehliadnuteľná. Zo slovenskej strany vedú na vrchol dve trasy, z poľskej štyri. Tentokrát sme zvolili výstup z poľskej strany.
Lipnické sedlo
Lipnické sedlo (Przełęcz Krowiarki) je dobrým východiskovým bodom na výstup. Podľa nášho názoru je najkratší a najjednoduchší chodník na Babiu horu.
Je tu veľké platené parkovisko. Pri našom príchode už bolo preplnené. Auto sme odstavili na krajnici. Pri vstupe do Babohorského národného parku (Babiogórski Park Narodowy) je potrebné zaplatiť vstupné. Hneď za pokladňou a obchodom so suvenírmi si obúvame mačky a vydáme sa červenou turistickou značkou.
Cesta na vrchol by mala trvať 2,5 hodiny ale Babia hora od nás v zime vyžaduje viac. Samozrejme, nesmieme zabudnúť na fotenie prenádhernej prírody. Totálne nás pohltila rozprávkovo zimná príroda. Prvú hodinu sme kráčali strmo lesom k najbližšiemu vrcholu menom Sokolica (1367 m n.m.).
Sokolica
Na Sokolici je krásna vyhliadka s lavičkami. Výhľad na babohorský masív zo severozápadu nám vyráža dych. Je to úplne iný pohľad ako zo slovenskej strany. Toto je ideálne miesto pre našu prvú zastávku.
Kepa
Po 30 minútach sa dostaneme na druhý hrebeňový vrchol – Kępa. Výhľad je tu ešte pôsobivejší. V prvom rade sa na obzore nesmelo objavili Tatry. Každým krokom sa nám zdalo, že výhľady sú krajšie a krajšie. Sme sa snažili zachytiť čo najviac týchto nádherných momentov, no fotografia nikdy neprenesie to, čo vidia oči a cíti srdce. Pred sebou sme mali nádherný bielučký hrebeň bez jediného mráčika. Stromčeky ktoré vďaka snehu, vetru a mrazu vyzerali ako biele sochy, akoby veľkolepé diela prírody.
Na Diablak
Na hrebeni zimná turistická cesta je označená veľmi kvalitne a husto, výraznými červenými drevenými tyčami. Vyberanie vstupného zrejme sa používa na správnu vec. Zdolávame Gówniak (1617 m n.m.), nazývaný aj Wołowe Skałki. Po takmer 3 hodinách cesty sme na vrchole. Samotný vrchol je pomerne veľký a rozsiahli. A panoráma je naozaj fantastická. Úžasné výhľady na všetky strany. Poliaci ju nazývajú „Diablak“, čo svedčí o charaktere tejto hory.
Babia hora
A čo nájdeme na vrchole? Kamenný pamätník pápežovi Jánovi Pavlovi II, ktorý na vrchol vystúpil niekoľkokrát, kamenný oltár, kríž a vetrolam z pieskovcových skál, za ktorými sa dá ukryť pred vetrom. Kto bol niekedy na Babej hore vie, že tam vždy fúka. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Oravská zima je krutá. 🙂
Na vrchole sme veľa času nestrávili. Spravili sme pár fotiek, krátky oddych a vrátili sme sa pôvodnou trasou naspäť k autu.
Zimný turistický výstup na Babiu horu nás potešil. Jeho masív v zime je úplne iný ako keď tam nie je sneh. Krajina ako krajina z ľadu nás vôbec neodradila. Práve naopak. Rozhodne sa ju oplatí navštíviť v každom ročnom období.
