Nemám rada balenie a mám rada cestovanie. Túto kontradikciu riešim tak, že baleniu venujem minimálnu pozornosť a potom sa teším, ak mi nič dôležité na cestách nechýba. Do trópov sa balilo vždy ľahko: teplé veci na seba (bola som v decembri) a do batoha plavky, zopár tričiek, kraťasy a repelent. Jeho smrad bol okolo nás všadeprítomný. Veď, Guatemalská džungľa.
Ako spoznáš v Guatemale turistu?
Nielen ním sme sa (naša skupina) odlišovali od miestnych. Ešte výškou, farbou pleti, sukien, košieľ a jazykom. Ak nikto, s kým cestuješ, nevie po španielsky, potom bude mať výlet ešte pridanú hodnotu. 🙂 Nie že by sme inak umreli od hladu, ďobnúť prstom do jedálneho lístka vieme, vypýtať si gallo (pivo), margaritu, caipiriňu a piňacoládu tiež, ale cestovanie po krajine by určite prinieslo viac neočakávaných situácií.
Guatemalská džungľa
Peter chce krátky článok o najzaujímavejších zážitkoch. Uf, čo vybrať, keď som dosť ukecaná. Začnem džungľou. Myslela som si, že ma nejaký “les” nemôže prekvapiť, ale pri prvom kontakte s ním mi padla sánka. Ceiby (stromy obry), palmy (skôr obr palmy), ramóny (stromy s plodmi, ktorými sa živí opičia populácia), vône (neprenosné) a predovšetkým zvuky (tesne pred zotmením). Tiež je okrem komárov (pozor na dengue) plná atrakcií.
Semuc Champey
K Rio Cahabón v Semuc Champey sa dá dostať iba na pickupe. Doslova na ňom. Cesta na korbe overila silu našich rúk, statiku core a odolnosť proti modrinám. Tú nemám, posledná mi zmizla iba nedávno. Ak sa dobre držíš, cestou obdivuješ kopčúriky, kardamónové, kávovníkové, kakaovníkové a banánovníkové stromy.
Rastie tu všetko, na čo si pomyslíš. Ešte som ani poriadne nenašla rovnováhu po vyskočení z korby, už mi malé indiánčatá ponúkajú čokoládové placôčky zabalené v alobale. Maminky vyrobia (všetky suroviny im narástli pod nosom) a deti predávajú. No nekúpte to od malej okane, ktorá natrčí ruku, niečo hlaholí (netuším čo), ale je spokojná, keď si niečo zoberiem a nejaký kecal (guatemalská mena) jej dám. A čuduj sa svete, tá čoko je priam božská, plná chuti kakaa a kardamónu.
Po kopcoch i jaskyniach
Keď chceš niečo vidieť zhora, musíš sa tam dostať. Vačšinou po svojich. Pohľad na jazierka na 300 metrov dlhom prírodnom moste bol dych vyrážajúci, rovnako ako kúpanie v nich.
Hoci mám radšej vzduch a svetlo, “prehliadku” jaskyne v plavkách so sviečkou v ruke som si nemohla nechať ujsť. Voda bola miestami po členky, miestami po pás, miestami nad hlavu. Byť tam sama, asi sa pototo. V kolektíve sa to dalo, viac ľudí, viac sviečok, spoločné očakávania. Len keď nás začal guide jedného po druhom hádzať do šluchty, nechápali sme. Keďže sme však nemali peniaz pre prevozníka, jaskyňa nás vypľula von a za odmenu sme si užili tubing po rieke s pivečkom v ruke.
Chcete vedieť ako chutí pizza upečená v láve? Výborne😊. Tešte sa na pokračovanie.
