Po včerajšom MTB cyklovýlete s Katkou a Zuzkou cez Svidovské sedlo som si povedal: „Dnes so Števom len zľahka a veselo. MTB výjazd na bicykli okolo Jánskej doliny však môžem nazvať všetkým iným, než ľahkým. 🙂
Štartujeme od Chaty SND
Fajné pekné jesenné ráno na chate v Jánskej doline. Milovníkom našich veľhôr nemusím pripomínať ako Tatry dokážu hýriť farbami, vôňami a žblnkotať potôčkom. Ale už za mladi som pri čítaní románov preskakoval zdĺhavé opisy prírody. Poďme k veci.
Osedlali sme, Števo a ja, svoje bicyklové tátoše (au môj zadok) a vyrazili sme. Z chaty v Jánskej doline je to krásnou asfaltkou s miernym stúpaním k horárni pod Bystrou kúsok, také zahrievacie kolo. Minuli sme Stanišovskú jaskyňu, minuli sme aj požičovňu kolobežiek. Perfektný nápad, vyšliapeš k jaskyni, a cestu späť si môžeš užiť parádnou jazdou dolu asfaltom na kvalitnej kolobke až do Jánskej doliny, kde ju odovzdáš a je to. Perfekt.
Horáreň pod Bystrou
Pri horárni chvíľa rozhodovania – doprava smerom na Malý Ďumbier, Tanečnicu a Krakovu hoľu, alebo doľava Svidovské sedlo. A už šliapeme na Krakovu hoľu. Je to výšľap po strmej štrkovej ceste, lesnými chodníkami, lúkami, pred sebou vidím len mihotajúci dezén zadného kolesa a rytmicky sa pohypujúci Števov zadok. A Števo ťahá. A to je pravda. Jeden kopec, v zatáčke už rovinka. Kdeže, ešte väčší kopec a dych sa kráti. Aj príroda si žiada svoje.
My prostatici máme svoje limity a radi ich využívame. Ešte jedno stúpanie, aha trochu rovinka, a už ďalšie stúpanie. A Števo len ťahá, ťahá, za zatáčkou zase stúpanie… Potom prídu výýýýhľady
Endorfíny pod Tanečnicou
Královské výhľad., Naplňajú ťa nádherným pocitom, potrebuješ tú krásu zvečniť, cvakáš a cvakáš. K nafoteným spomienkam sa síce tak skoro nevrátiš, ak vôbec, ale…. Aj tak to tlačíš do tej mobilnej pamäte o sto šesť. Nedá sa odolať. A zaslúžený výdych a adrenalín, tiež pocit víťazstva.
Endorfíny vykrúcajú na tvári šťastný úsmev. Števo toho veľa nenavraví a tvári sa vždy rovnako. Ale tu tiež akosi pookreje. Všimol som si, že keď stretávam ľudí v lese, na túrach, na biciakoch aj peších, sú to usmievavé tváre. Sú to bezprostredné a srdečné rozhovory, krásni ľudia naplnení endorfínmi. Len sa pýtam, kde sú, keď prechádzam po uliciach a nákupných centrách. Že by v MHD?
Dobrá rada nad zlato
Keď sme posledne po bicyklovačke sedeli na pive a viedli diskusiu o zaočkovaní proti Covidu, prihovoril sa nám starší pán, ktorému nebol náš osud ľahostajný a tak nás poučil, že nám tam vstreknú čipy, ktorými nás budú riadiť americkí agenti. Veľmi sme mu za to vďační. Aj sme mu vďačnosť dali primerane najavo. Len neviem, prečo si od nás radšej odsadol.
Vyčerpaní ale šťastní sme dorazili až po hustý les. Ďalej idú len chodníčky, na ktoré sú horské bicykle krátke. Tak sme vytiahli horalky a z poľovníckeho posedu ako perníková chalúpka sme sa kochali pohľadom na krásnu rozložitú lúku s impozantným tatranskými štítmi v pozadí. Až sa človeku tisnú na jazyk verše klasika: „Śiroká je louka, prostorný je les, bažant na to kouká, kde by vejce snes.“
Jánsky downhill
Cestu dolu po krkolomných cestičkách Liptova po štrku a výmoľoch sme si užívali. Na bicykli okolo Jánskej doliny. Aj keď vytrasení a vyklepaní, sme si to fičali dolu grúňom. Len som tŕpol, aby som nedostal šlusdefekt, lebo predný dezén som mal vyjazdený, skoro hladký. Servisák ten plášť už dávnejšie ohodnotil ako stav tesne pred smrťou. Len nebolo času. Navyše mi niečo škrelo o koleso a to tiež nie je bohviečo.
Svidovské sedlo
Dorazili sme späť k horárni, bolo málo hodín, Števo nemal dosť, tak navrhol ešte Svidovské sedlo. Bol som tam včera vo veľmi dobrej spoločnosti s Peťom a dvomi nadšenými cyklodevami.
Nevadí. Poďme. Myslel som, že to Števo nedá. Ale dal, hoci problémy som mal aj ja. Hore ma Števo už čakal v sedle. Svidovskom. 🙂 Počko nádherné, výhľady 360 stupňov, tak som si oddych užíval. Mihlo sa tam aj pár cyklistov, aj turistov, jeden pán zo Zvolena sa posťažoval na premnožených medveďov, ale ja som nestretol ani jedného.
Dolu do doliny sme fičali s vetrom opreteky, len som sa musel krotiť kvôli zlému pocitu z môjho plášťa a nepríjemného zvuku z kolesa. Tak sme to stočili rovno do Liptovského Mikuláša a kým mi majster v servise prezul koleso a narovnal brzdový kotúč (to bol ten zvuk !) , dali sme si so Števom vo vedľajšej cukrárni mega Veterník. Poctivý veľký veterník ako za socíku. Koniec viac ako skvelý.
Výlet MTB na bicykli okolo Jánskej doliny sa vydaril nad očakávania. Ozaj, spomenul som, že ja som jazdil na ebike a Števo nie? 🙂 Zajtra nás čaká Chopok a Ďumbier.
