Výlet na Cabo Girão sľuboval mimoriadny zážitok. Postavíte sa na sklenenú dosku, pod Vami je polkilometrová diera, pod ňou útesy a more. Na Madeire nič nezvyčajné, veď aj v Calhau das Achadas, neďaleko Porto Moniz nájdete lanovku, ktorá je jedinou cestou dole k moru. Ale predsa. Na najvyššiu presklenú vyhliadkovú plošinu v Európe sa nedostanete hocikedy.
S dobitým elektromobilom vyrážame smer Funchal a Camara de Lobos. Práve odtiaľto vedie aj lanovka (ako jediná cesta) dole k Atlantiku.
Camara de Lobos
Câmara de Lobos je malá rybárska ultra fotogenická dedinka. V malom prístave vás čaká množstvo farebných člnov a tu a tam zavesené sušené ryby a zvláštna atmosféra s miestnymi, ktorí tu a tam hrajú karty. Nás to však ťahá hore.
Asi v tretine kopca objavujeme nenápadnú odbočku na betónový chodník. Sem veľa turistov nezavíta. Zastavujeme auto a ideme preskúmať jeden z najčarovnejších nekomerčných chodníkov Madeiry. „Pozemky tu musia mať cenu zlata“, premýšľam pri pohľade na tie najneuveriteľnejšie stavebné pozemky. Bizarné stavebné pokusy akoby boli zavesené vo vzduchu.
Kde všade sa dá stavať? Naši developeri majú vo fantázii ešte veľké rezervy. Ovára sa nám pohľad nielen na neuveriteľné stavebné počiny pod nami ale aj na náprotivné kopce, kompletne zastavané do posledného metra štvorcového. Kde nie je betón, tam je záhradka.
Súbežne s chodníkom (asi o 50 m nižšie mapa) vedie ďalší. Je označený Levada do Facho. Prúd vody najskôr nenachádzame. Ale je tam. Vedie z časti aj pod chodníkom. Holt. Na Madeire pri obývaní kopcov rozhodujúce práve prístup k vode.
Levada do Facho
Pozn: Levada je na Madeire názov pre zavlažovací kanál. Existencia levád je podmienená geologickou stavbou ostrova, ktorý je vlastne vrcholom prastarej sopky. Jednotlivé geologické vrstvy lávy, popola a tufu nie sú vodorovné, ale prevláda sklon k severu. Preto aj dážď, ktorý sa vsiakol na južnom svahu, preteká pod povrchom na sever. Niektoré pramene sa nachádzajú vo výškach až 1600 m. Najintenzívnejšie dažde sa vyskytujú okolo 1000 m nad morom, kde väčšina levád začína. Portugalci preto začali budovať kanály, ktorými vodu zo severu prevádzajú na juh.
Dobrou vlastnosťou mnohých levád je, že otestujú váš balans a schopnosť kráčať v tých najneuveriteľnejších svahoch bez istenia. Už pri prechode Levady Nova sa Peter rozhodol kráčať namiesto chodníka radšej v koryte plnom vody. Na Cabo Girao sme skôr ocenili budovateľské úsilie domácich. Tam, kde turisti zťažka chodia, oni betónujú, stavajú, sadia paradajky, kvety a pasú kozy. Prechod tým chodníkom nás zaujal viac ako sklenená vyhliadka samotná.
Cabo Girão
Pre koho je sklenená terasa určená pochopíš hneď, keď zaparkuješ. Show must go on. Turnikety, stánky, predajcovia, totálna komercia. Potom krátka prechádzka, možno dvesto metrov a stojíš na tej sklenenej doske. Keď som sa postavil na okraj terasy, trochu mi aj zadok zvieralo. Ak má človek problém so stabilitou, radšej nech sa pod nohy nepozerá. Predsa, pol kilometra nie je málo. Ale zvykol som si veľmi rýchlo. Výhľady z terasy sú úžasné.
Keď stojíš na skle
Cape Girão na Madeire je jedným z najznámejších turistickýc miest a to z dobrého dôvodu: je to jeden z najvyšších útesov v Európe s výškou 580 metrov. Keď sa tam dostanete, získate pôsobivý panoramatický výhľad na Atlantický oceán a južné pobrežie ostrova, ako aj na Câmara de Lobos a Funchal.
Terasa bola sprístupnená v roku 2012 a verím, že je vďačným zdrojom príjmov celého ostrova.
Capela de Nossa Senhora de Fátima
Samotné Cabo Girão je absolútne bezpečné a jeho prehladka (pokiaľ z terasy neskočíte) vám nezaberie viac ako polhodiny. Ak si preto ešte po vyhliadke vyšliapnete zhruba kilometer nahor, objavíte veľké parkovisko s malým kostolíkom a s najkrajšími výhľadmi na okolité kopce Madeiry bez telegrafných a elektrických drôtov. Ich zástavba mi pripomenula ryžové políčka na Bali.
Camara de Lobos, Levada do Facho a Cabo Girao: to je krásne a pestro strávený deň neďaleko od Funchalu a blízko k centru digitálnych nomádov na Madeire, prístavnému a plážovému mestečku Porta del Sol.
