Soboty máme radi. Začiatok víkendu a obzvlášť, keď hlásia pekné počasie ešte aj v októbri. Je to príležitosť vybehnúť niekam von, do prírody, nadýchať sa čerstvého vzduchu a vytvoriť si ďalšie nezabudnuteľné spomienky s partiou či kamarátmi. Ešte v piatok poobede oboznámime mamy s naším plánom zdolať ďalší z cieľov 7 kopcov 3 jazerá. Dnes bol cieľ jasný: Chata pod Kľačianskou Magurou.
Keď neviete, čo v sobotu na obed – je to ideálna voľba. Niečo pre seba spravíte a aj sa tam dobre najete. Mama sa však zdráha – volí iný druh aktívneho pohybu – dlávenie kapusty. Aby bolo čo jesť na zimu. Tak voláme ešte kamošku Moniku, aby sme zaplnili auto a samozrejme nesmieme zabudnúť nášho miláčika a partáčku – kríženčeka Heidinku.
Turčianske Kľačany
Štartujeme z malej dedinky Turčianske Kľačany. Najskôr len veľmi nebadane mierne stúpame lúkou, prichádzame na cestičku, ktorá vedie okrajom lesa a je zároveň cyklotrasou. Kráčame, až kým sa neodpojíme z cyklotrasy a nenájdeme zelenú značku.
Tu končí všetka sranda a začíname stúpať prudšie do kopca. Cestička sa vetví na dve vetvy. Jedna ide lesom po zelenej a druhá ide popri lese lúkou, avšak je to rovnako do kopca. Raz darmo – prevýšenie na chatu musíte niekde nabrať. Je to okolo 700 metrov, avšak stúpanie nie je moc strmé.
Volíme cestu lesom, obchádzame studničku, prístrešok a tiež pár bedlí, ktoré rastú pri chodníku. Cestou míňame aj lesnú hojdačku a za dve hodiny miernym tempom sme pri chate. Ak však idete na Maguru nie je to o pretekoch. Či tam prídete za hodinu, dve alebo tri – je len na vás.
Chata pod Kľačianskou Magurou
Aby sme však boli korektní – niekto tam pretekať predsa len chodí. Presvedčíme sa na vlastné oči. Hore pri chate je mnoho bicyklov a nadšencov, ktorí si to na Maguru vyšliapali na čas. Okrem toho sa tu koná napríklad aj Beh na Kľačiansku Maguru, či neoficiálna súťaž Magurský projekt, kedy sa nadšenci snažia zdolať chatu viackrát za sebou v priebehu 24 hodín. Rekord je zatiaľ zdolanie Magury 15 krát za sebou.
Pre nás – obyčajných príležitostných turistov – niečo nepredstaviteľné. Kľačianska Magura však lákala prekonávať svoje hranice a pokorovať limity už v minulosti. Pred zhruba 70-timi rokmi (v rokoch 1950 – 1965) sa dokonca na Magure konali najťažšie lyžiarske preteky na Slovensku v slalome – o Pohár Malej Fatry.
Kľačianska Magura
Kľačianska Magura tak lákala nadšencov už od prvopočiatkov turistiky. Turčania robili nosičov pre hostí a grófov už na prelome 19. storočia. V roku 1926 tu turisti vybudovali prvú chatu – tzv. Lamošovu útulňu. V roku 1930 vybudovali jeden z prvých označených chodníkov – z útulne po prameň vody, ktorý neskôr predĺžili o úsek z Magury do Turčianskych Kľačian.
Lamošova útulňa
Lamošova útulňa však mala neľahký osud – podobne ako všetky ostatné chaty v Malej Fatre, bola vypálená okupačnou armádou po potlačení SNP, v roku 1944. Už na jeseň roku 1945 bola na rovnakom mieste zriadená provizórna útulňa a neskôr v roku 1949 nová chata KST Vrútky. Chata prešla v 50-tych rokoch znárodnením. V roku 1979 ju prebrali Železnice Slovenskej republiky ako školské zariadenie, prešla rekonštrukciou a tiež elektrifikáciou. Až v roku 1997 bola chata po päťročnom súdnom spore vysúdená pôvodným majiteľom KST Vrútky. Vrútockí turisti začínali prakticky od nuly, chata bola prázdna, bez nábytku a ostatného vybavenia, ale postupne ju zveľadili.
Túra na Kľačiansku Maguru
Túra na chatu Vás odmení krásnymi výhľadmi na celý Turiec, lúčanskú časť Malej Fatry a Veľkú Fatru. My sme si síce výhľady moc nevychutnali, krajina pod nami bola zahalená v opare, avšak túru určite neľutujeme. Na chate sme si pochutnali na buchtách, hrachovej polievke, legendárnych babkiných šiškách a dokonca nám uvarili aj fenomenálnu kávu.
Raz darmo – v prírode človeku tak akosi všetko vždy viac chutí. A chata na Kľačianskej Magure sa v tomto smere teda určite nedá zahanbiť. Je otvorená celoročne. A ak vám bude tento výstup málo, môžete z nadmorskej výšky 1115 m n.m. pokračovať ešte vyššie – či už na Chleb alebo na opačnú Žilinskú stranu Suchý a Chatu pod Suchým.
