Liptov a Jánska dolina je naša každoročná zastávka. Radi utekáme z mesta aby sme si odfrkli a odfúkli. Po májovom MTB výšľape na Kúpeľ pod Poludnicu cez Iľanovskú dolinu sme si tentokrát dali menej ambiciózne ciele. MTB Svidovské sedlo a turistický chodník Chopok – Ďumbier sme nezaradili to repertoáru už niekoľko rokov. Práve teraz nastal čas.
Liptovský Ján
Okruh Jánska dolina, Svidovské sedlo, Malužiná nepatrí medzi monumentálne nízkotatranské výjazdy. Dokonca ani medzi tie v Jánskej doline nie. Kto sa však raz previezol okolo skalnatého vŕšku Ohniska, musí sa sem vracať.
Ráno bolo kruté. S Janom máme pravidlo budenia sa na prírodno. Prirodzenou cestou. Vstávame až vtedy, keď telo povie: „ležania je dosť“. Aj jeseň sa tohto roku pripomenula práve v tento deň, Vylezieš z vykúreného brlohu, otvoríš okno na chate, vykukneš z neho a prízemný mráz. Hneď ťa prejde elán. Jedinou motiváciou bolo, že už o 9,00 prídu Zuzka s Katkou na bicykloch od vlaku k chate a mali by sme pred nimi ten elán potvrdiť. Nestalo sa.
Popíjajúc rannú kávu a premýšľajúc nad teplou posteľou, zrazu vidím dve športovkyne blížiace sa k chate. Oči červené, nosy premrznuté, elán obrovský. Teplý čaj však neodmietli, iba Zuzka si neodpustila komentár k môjmu pyžamu.
Jánskou dolinou
S drobným meškaním však vyrážame. Už pri Stanišovskej jaskyni si mužská (seniorská) časť zostavy musí priznať, že tie baby nás dnes ujazdia. Katka sto metrov pred nami dupe do pedálov tak, že ani nestihneme pri jaskyni zastaviť.
Stanišovská jaskyňa nie je ako ostatné, verejné. Vyfasuješ čelovku, holínky a ideš. Máme ju pod nosom, máme ju v programe už desaťročie, ale stále nevydalo. Aj tentokrát si povieme: „nabudúce“.
Sokolová
Zastavujeme až na prvom rázcestníku pri horárni pod Bystrou. Tu sa rozdeľujú cesty. Horná pod Tanečnicu a Krakovu hoľu, spodná (oficiálna cyklotrasa) na Svidovské sedlo. Iba pár sto metrov ďalej je nenápadná ale významná odbočka. Tá vás modrou turistickou trasou privedie poza Ďumbier až k chate M. R. Štefánika.
Minulý rok sme to skúsili na bajkoch a dostali sme sa až k útulni Brenkus. Za ňou je už len potok, nekonečné lopúchové pole a skalné serpentíny na hrebeň. Aj nás vtedy lákalo schovať bicykle v tých nekonečných lopúchoch a dať si jedno orosené na Štefáničke. Ale pozor. Bicykle by ste po malom pivnom prijímaní v tom nekonečnom poli už nikdy nemuseli nájsť. Hoci by tam boli. 🙂
Snažím sa ešte zapôsobiť a ukazujem na skalnú bránu v Ohnisku. Vedomosťami možno zapôsobím ale to je asi tak všetko. Výkonom na bajku rozhodne nie. Už dávno som pochopil, že ťahať to desaťkilové vreco na pupku v kopci veľmi nepomáha.
Konské grúne
Kedysi tu bol salaš, teraz je tu krásny výhľad na Ohnisko v plnej paráde. Zuzka hľadá pri ceste akýkoľvek papek. Nie. Nechce nás vytrieskať. Potrebuje oprieť bicykel tak, aby vynikol na fotke na popredí skál. Posúvame sa na ďalšiu métu. Pod Okrúhlym vrchom míňame Červený jarok a stojíme až sto metrov pod Svidovským sedlom.
MTB Svidovské sedlo
Svidovské sedlo mal byť náš dnešný vrcholový grál. Ale hore sme zistili, že ho ovládli tiráky, traktory, lesné mechanizmy a lesáci. Namiesto očakávaného kľudu a pokoja sa všade ozýva len rev motorových píl a pásových traktorov. No zbohom.
Nedáme sa však vyviesť z miery a obvyklá vrcholová fotoseansa nás neminie. Zuzka otvára dve plechovkové proseká (za čo som jej vďačný), Jano Horalky a Katka bicykel. Tá nás dnes ojazdila s plnou parádou. Pristavuje sa pri nás jeden z lesákov a k nášmu úplnému prekvapeniu sa z neho vykľuje Denis Knapčok, borec s intelektuálnym znevýhodnením, ktorý reprezentoval Slovensko na Majstrovstvách Európy Špeciálnych olympiád v triatlone a obsadil časom 1:48:56 h tretie miesto v kategórii D muži. Bravo Denis. To si zaslúži stojku na hlave.
Malužiná
Spúšťame sa dole na Malužinú. Hrdinsky si sľubujeme, že raz si dáme aj výšľap cez blízku zvážnicu na Rovnú hoľu. Dole kopcom podchvíľou zastavujeme. Tak nádherné výhľady na Kriváň a Vysoké tatry človek každý deň nevidí.
Z foto estetického snenia nás preberie až šedý lom v Malužinej a lesácky mordor pred ním.
Vždy, keď sme tento okruh dávali, najviac sme neznášali frekventovanú cestu z Čertovice pod Kráľovu Lehotu plnú áut a tirákov. Ale vďaka pripravenej Zuzke sme tentokrát objavili úplne nový úsek, ktorý nás priviedol až do Liptovského Hrádku bez toho, aby sme stretli vozidlo.
Hájovňa Michalová
Iba čosi pod kilometer po ceste z Čertovice narazíte na nenápadnú odbočku Hájovňa Michalová. Ešte nenápadnejšia odbočka paralelne s cestou vás navedie na starú kamennú cestu, ktorá na kompletku prevetrala moju čerstvo servisovanú vidlicu. A veru, bola to nirvána. Pre mňa najkrajší úsek cesty až po rázcestník s hlavou.
Od hlavy k somárovi
Cyklotrasa okolo Liptovskej Porúbky a Hrádku bola vďaka neznámemu značkárovi mimoriadne kreatívna. Miestne estetické prvky zavŕšil rozbitý areál s pílou, cez ktorý sme sa skôr intuitívne premotali až k Váhu, odtiaľ cez cyklomost a jeden z najkrajších dnešných trajlíkov cez areál malej vodnej elektráreň až ku kadi.
Práve táto trasa potvrdzuje, že pre dobrú bajkovačku nemusíš vždy zdolať najvyšší kopec.
Kaďa
Ukončiť náš dnešný cyklistický kalich horkosti (MTB Svidovské sedlo) v Jánskej kadi bol Zuzkin nápad. Takto nás dievčence ojazdili aj okadili v priebehu jedného dňa. Ako inak môžeš ukončiť krásny cyklistický deň ako kúpačkou s dvoma rezanými.
A to bol koniec. Baby na vlak a my, hore na chatu a na klobásu. Zajtra náš čaká ďalší krásny deň s výstupom pod Tanečnicu.
