Po návšteve Colossea a Fórum Romanum sme si povedali, že antiky stačilo. Prehliadky v radoch a dvojstupoch naozaj nemusíme, radšej si šliapneme a užijeme hodiny slobody s vetrom vo vlasoch. Ako sme objavovali Rím na bicykloch? Nuž, Rím sme začali vnímať trochu inak.
Dobrý kohút si nevyberá
Po dôslednom hľadaní tej najlacnejšej cyklopožičovne sme na internete objavili neďaleko Colossea Aventimo Roma rent a bike. S nádhernou stránkou a podtitulom „only green rent“ sľubovali bicykle za bezkonkurenčnú cenu 16 eur na deň. No, bicykle…
Keď sme dorazili na adresu pochopili sme, že tá požičovňa je vlastne garáž benzínky s nejakým smutným portorikáncom, ktorý nám navyše nerozumel. Iba apaticky ukázal do garáže na ledabolo pohodených zo 6 bicyklov, ak sa to bicyklami vôbec dalo nazvať. Ale malo to všetko: rám, sedánku, kolesá, pedále i na komplet prehrdzavené prevody a reťaze. Zlatý olej. Prvý, ktorý som zobral do rúk mal defekt a maník nevedel, čo s tým. „Need servisman“, prelámal nám chabou angličtinou. Ďalší bicykel mal takú osmičku, že koleso zastavovalo cez brzdové gumičky. Tretí mal zas roztrhnuté lanko. Voalá. Konečne sme našli dva, ktoré ako tak fungovali. Iba sa stále zosúvali sedánky. Ale dobrý kohút si nevyberá. Vysadne na čokoľvek, čo príde. Zjednali sme zľavu na 10 eur za deň a vysadli. Zábezpeka? Zasmial sa: „Kto by to kradol?„
Okolo Tibery
Vyrážame okolo Circus Maximus k mostom pri Trastevere. Ostia antica nás naučila, že rieka Tibera bola odjakživa epicentrom života Ríma. A tak sme sa rozhodli začať práve na jej brehoch. Po schodoch sa spúšťame k Tibere.
Necitlivý pozorovateľ by na prvý pohľad povedal, že tu toho nie je veľa. A ani nie je. Chodník 10 metrov pod úrovňou ulice s cyklotrasou, po ktorej sa miestami motá stratený bežec alebo cyklista. Na jednej strane rieka, na druhej múr.
Ale pozornému oku neujde, že Tibera je miestom rekreácie aj pre veľké celebrity. Nájdete ich nielen na morských plážach v Ostii, ale aj tu v centre. Hneď za mostom Ponte Garibaldi sme našli na brehu Tibery slniacu sa Barbie. Ani pri fotení neprostestovala.
Podchvíľou stretávame osamelých športovcov. Zväčša domáci, asi stratili nervy a radi zmiznú z turistického kolotoča Ríma. Je tu kľud. Berlín, Frankfurth, Bingen am Rhein,… Moja dlhoročná skúsenosť hovorí: „Ak nejdeš po turistických highlightoch a chceš objaviť živé mesto, pobicykluj sa okolo rieky.“
Platí to temer všade okrem Ríma. O cyklotradícii na brehoch Tibery nás presvedčil aj umne zaparkovaný bicykel. Žeby ho tam odložil miestny rybár?
Rím je mesto módy. A tak nečudo, že na trase objavíme aj zastúpenie pánskej módy. Značková kravata Lanieri ktorú míňame po ceste nás ani na okamih nevyvedie z presvedčenia, že móda sa v Taliansku rieši naozaj všade.
Tiberské mosty
Tie mosty odspodu nám esteticky lámu srdcia. Klenby sú čarovné a v tom riečnom tichu mimo turistický zhon dodávajú Rímu špecifickú atmosféru. Úplne dokonalú pohľadnicovú kulisu vytvárajú mosty okolo Anjelského hradu. Sme pri centre. Aj množstvo ľudí na brehu sa zahusťuje. Uvdomíme si to, keď sa Janko rozhodne vypustiť svoju dávku niekde do Tibery a nie a nie nájsť minútu kľudu a ostať sám. Rím na bicykloch na brehu Tibery proste nesklame.
Cez Anjelský hrad na Vatikán
Keby nebolo Dan Brownovho románu Anjeli a Démoni, možno by sme do Anjelského hradu aj vstúpili. Ale tá hodinová rada fanúšikov nás odradila. Knižka Dana Browna sposôbila v Ríme mániu. Obicyklujeme park a namierime do Vatikánu.
Už letmý pohľad na námestie nás presvedčí, že o tom, čo sú rady, sme doteraz nemali ani potuchy.
Vatikán
„Silenze please, silenze please…“ Úprimne priznávam, že sme odignorovali Chrám Sv. Petra, Vatikánske múzeá aj Sicílsku kaplnku. Z námestia sme rýchlo utiekli. Rozhodli sme sa vyskúšať bicykle v kopcoch.
Vyšliapeme na Vatikánsky pahorok. Belvedere del Gianicolo nám ponúkol úžasné výhľady na dva pahorky a celý Rím. Cenou za výhľady okrem padajúcej sedánky však boli aj uvoľnené riadidlá a nalomený pedál. Dole kopcom sa Jankovi roztrhlo lanko k zadnej brzde. Ale veď čo: „Po meste pomaly.“
Staré mesto
Rím na bicykloch inak. Spúšťame sa dole a prebehneme cez most do starého Ríma. Bicykle konečne fungujú ako majú, pretože v úzkych uličkách je toľko ľudí, že ich je lepšie tlačiť. Postupne objavujeme Španielske schody, Michelangelove schody, fontánu di Trevi, Pantheon, Plazza Venezia, Plaza Navona, …
Sviňa zlodejská
Kotvíme v jednej uličke, kde je more ľudí. Všetci tlačia pizzu. Krájajú ju na metre a na váhu. Skúsenosť hovorí: „Jedz vždy tam, kde jedia domáci a kde je plno.“
Nechám sa zlákať, odstojíme radu, nechám si nasekať 4 kusy skvelo vyzerajúcej pizze, položím na tácku, zaplatím, vyleziem von k bicyklom, zavolám na Janka,… Keď sa tu zrazu z lampy spustí agresívna čajka a ten najkrajší kus pizze v jej zobáku vzlietne. Sviňa zlodejská. No čo už, aspoň sa miestni pobavili a my nepriberieme. Poučenie pre druhý deň v Trastevere: Daj si radšej Cacio a pepe a hlavne vnútri.
Cyklo epilóg
K Circo Massimo sa vraciame až podvečer. Bicykle musíme vrátiť do 19,00 tak ideme pre istotu s rezervou. Hodinu pred termínom prídeme do požičovne a nikde ani nohy. Všetko zamknuté. Volám na čísla nalepené na rolovacej plechovej rolete. Nikto nezdvíha. Čo už, kúpime dve plechovky piva, vyvezieme sa nad Circus Maximus a objavíme ten najkrajší západ slnka nad Palatínskym kopcom. Ľudia nevedia byť vďační.
Vraciame sa o hodinu. Všetko zamknuté, nikde ani nohy. Nasratosť stúpa. Nabudený znova volám na všetky možné čísla. Nič. Odchádzame ku Colosseu. Je iba kúsok. O siedmej mi volá maník. Už prišiel. Môžeme vrátiť bicykle. Zjavne sme dnes boli jediní. Vraciame mu to, čo z nich ostalo s poučením: „Zajtra musíme objaviť niečo lepšie.“ Rím na bicykloch je skvelá myšlienka.
A aj sa podarilo. Priamo pri Circus Maximus sme objavili Easy Bike Rent Roma. S maníkom (bývalým cyklistom a srandistom) sme sa rýchlo zbratali. Už aj preto, že okamžite pochopil, čo potrebujeme. Ale to už je iná storka.
