Cesta z centra Ríma je jednoduchšia, než by sa zdalo. Metrom na stanicu Pyramida, kde prestúpite na vlak, ktorý vás dovezie priamo do Ostia Antica za ten istý cestovný lístok. Vlaky chodia hore dolu každú polhodinu. Cesta nemá viac než 30 km. Ostia Antica: ako sa nestratiť v tisíc rokov mŕtvom meste.
Ostia Antica, prvá rímska kolónia
V dobách Ríma ležalo mesto na pobreží a malo priamy prístup k moru. Rimania si toho nemohli nevšimnúť. Mesto sa kedysi vďaka svojmu prístavu v ústí mora a rieky Tibery tešilo veľkej prosperite. Predĺžený prístav Ríma mal v najlepšom období vyše 100.000 občanov, ktorí sa tešili veľkej prosperite a tolerancii.
Okolo dominantného divadla, radnice, správnych budov a námestí tu mali niekoľko kúpeľov i obchodné mólo. Nádherné vily, vojenská pevnosť (Castrum) a chrámy. Popri rímskych tu boli aj kresťanské kostoly a dokonca židovská synagoga. Treba len obdivovať ako dokázali spolunažívať a prosperovať rôzni ľudia a ideológie. My to na Slovensku nedokážeme ani po dvetisíc rokoch.
Via della Foce
Doteraz najstaršou stavbou objavenou v Ostia Antica je cesta, ktorá začínala pri ústí Tiberu a išla do Ríma. Bola postavená šesť storočí pred Kristom. Je teda staršia ako samotná cesta Via Appia. Archeológovia označujú túto cestu ako Via della Foce (čo znamená „Cesta úst“)
Meno ‚Ostia‘ (čo je množné číslo ‚ostium‘) je odvodené z latinského ‚os‘, čo znamená ‚ústa‘. „Ústa“ tu odkazujú na ústie rieky Tiber, kde sa Ostia nachádzala.
Stratená Ostia Antica
Okolo 3. storočia nášho letopočtu začala Ostia upadať. Údajne kvôli zatopeniu a naplaveninám mora, ktoré posunuli mesto až 3 km do vnútrozemia, čím stratilo prístavný význam. Úpadok bol postupný a poslední obyvatelia Ostiu Anticu opustili v priebehu 9. storočia po nájazdoch pirátov.
Ostia skončila storočia opustená a zabudnutá. Počas stredoveku a renesancie sa v ruinách Ostie bohato recyklovalo. 🙂 Domáci tu rozoberali stavebné materiály a sochársky mramor, zjavne to bolo lacnejšie ako kúpa. Mramor z Ostie teda možno nájsť v katedrálach takých miest ako sú Pisa, Florencia, Amalfi a Orvieto. Počas renesancie sa mramor z Ostie používal na sochy.
Napriek tomu zostala Ostia Antica z veľkej časti nenarušená. Znovu bola objavená až v 19. storočí, kedy ju postupne pretvorili na dnešný archeopark. Ruiny Ostia Antica, považujú archeológovia za významnejšie svedectvo o živote rímskeho mesta než Pompeje.
Urobiť si výlet za pokladmi Ostia Antica, mŕtveho mesta, ktoré navyše väčšina turistov Ríma ani nepozná, považujem za najlepší nápad v davmi preplnenom Ríme.
Len ty a Ostia
Žiadne rady, kráčanie v dvojstupoch, usmernenia ani sprievodcovia. Žiadne hulákanie, predávanie, hudba, kecy, nič… Ani bufet. Len tiché šumenie vetra v konároch stromov, azuro nad hlavou a štebotanie vtákov.
Za niekoľko hodín v Ostii sme stretli asi desať ľudí. Nie že by ich nebolo viac, ale v tom obrovskom priestore, v tých uličkách a bludiskách sa cítite akýsi stratení.
Ľahko sa stratiť
Keď vstúpite do Ostie, mesto vás postupne pohltí. Žiadne malé múzeum. Ľahko sa tu môžete v stovkách uličiek a priechodov stratiť.
„Janko nevzďaluj sa, lebo sa nenájdeme“, kričím už po niektorý krát na Janka, ktorý prepadol fotománii a cvaká svoju tisícu fotografiu. Máme božie svetlo. Zabúda pritom, že jeho najväčšou slabinou je práve orientácia v teréne. Via della Foce išla z Ríma až do Ostie.
Ostia nás dostáva postupne
Mimoriadne krásna je pri západe slnka. Keď sa prechádzaš uličkami, začneš sa v mysli baviť s antickými filozofmi. Aj oni si dopriavali neviestky, kúpele, pekárne, hody, kultúru a tiež chodili na záchod.
Jednou z prestížnych úloh otrokov bolo aj sedieť na latríne, kým príde pán. Viete prečo? Dosky boli kamenné a teda studené. Bolo ich treba predhriať a zalievať tečúcou vodou.
Sediac na dvetisíc rokov starej latríne premýšľam, koľko ľudí tu už sedelo predo mnou. Pánov i otrokov, rimanov, kresťanov, židov i plebejcov. Koľko ľudí a koľko životov, koľko nádejí a sklamaní, šťastia i poroby múry tohto mesta za viac ako dve tisícročia pozažívali. Aké pitky, radosti i poníženia prežili? Koľko ľudí sa v Ostii narodilo i skončilo. Kde sú? A kde sme my? Na čo sa hráme? V kontexte dejín a pocitov z tej latríny sme len malý zlomok, časová smeť.
Prichádzajú mi na um slová Paľa Demitru: „Život je príliš krátky na to, aby sme si v ňom jeden druhému nerobili radosť.“ Na jednom ranno kresťanskom kostole na Via Appia je nápis: „Quo Vadis Domine.“ A kam kráčame po dvoch tisícročiach my, na Slovensku?
„Nie je pravda, že máme málo času. Pravda je, že ho veľa premárnime.“ Povedal raz Seneca a tiež k tomu pridal: „Je zbytočné pýtať sa, či má život zmysel alebo nie. Má taký zmysel, aký mu dáme.“
Forum Baths
Castrum
Návšteva archeologického náleziska Ostia Antica je určite ako krok späť v čase. Najstaršie osídlenie, ktoré bolo objavené v Ostia Antica, je takzvané Castrum. Bola to obdĺžniková vojenská pevnosť so stenami z obrovských tufových blokov. Na základe historických udalostí sa predpokladá, že Castrum bolo postavené už tri storočia pred Kristom.
Sú tu aj päť poschodové stavby vybudované skôr, než slovenské mestá vôbec objavili murované stavby. Vtedy človeku dochádza rozmer rímskej civilizácie.
Hovorí sa, že všetky cesty vedú do Ríma
Nie je to pravda. Väčšina chodníčkov a uličiek Ostie vedie buď nikam alebo do ďalšej slepej uličky. Na to, aby ste sa zorientovali, slúžia čas od času vyvýšené terasy a rozhľadne.
„Kde si zás?“
Tú“
„Kde tú?“
Je to jeden z mála dobrých spôsobov ako nájsť zatúlaného kamaráta. Hoci len po hlase.
Vybudované mesto
Ako človeku zo Slovenska mi je ťažko uznať, že už pred dvoma tisícročiami mali všade dláždené cesty a okolo domov chodníky. Navyše robené tak, že mnohé prečkali dodnes.
Vedeli žiť
Rímske mestá sú mestá kúpeľov a chrámov. V Ríme sa údajne nachádza približne 900 kostolov a tento počet narastá takmer na 1600, ak do neho prirátame aj kaplnky. V Ostia Antica to nebolo inak.
Na začiatku trasy sme sa snažili niektoré identifikovať. Ale postupne sme skončili ako pri prezeraní galérie v Louvri. Začali sme ich vnímať ako outdoor tapetu. Zaujal nás Afroditin chrám, soška Erosa 🙂 čo v tom chráme asi tak vzývali, ale aj povalená krstitelnica pri zvyškoch kresťanskej baziliky.
Ak vás zaujíma viac, všetko nájdete tu.
Ostia Antica
Nebývalý kľud tohto miesta občas narušuje miestny rozhlas. Zväčša sa niekto stratený hľadá. Miestne bedekre hovoria, že si máte na prehliadku vyčleniť aspoň tri hodiny. My sme v Ostii strávili celý deň a ledva to stačilo. Do miestneho hradu a múzea sme sa ani nedostali.
Viac než históriou nás toto miesto očarilo atmosférou. Nachodíte kilometre. Našliapali sme temer 28K krokov. Našťastie vyšlo počasie. A to večerné svetlo…
Návštevu Ostia Antica považujem popri ceste Via Appia za vrchol našej návštevy Ríma. Nič proti Collosseu a Forum Romanum ale samotné centrum Ríma vám so svojimi davmi, pokrikovaním a chaosom nedá žiaden priestor pre seba a vlastné myšlienky.
Navštívil som už desiatky múzeí a lapidárií. Keď inde vystavujú stĺp, sochu alebo fragment hlavice, tu po nich kráčate. Sú všade. Rozmery a dosah tohto miesta sú gigantické.
Ak chcete spoznať antiku a mať pritom kľud, priestor a čas pre seba, toto je správne miesto. Ostia Antica: archeologický park ponúka jednu z najucelenejších pamiatok antiky pod holým nebom. Navyše každú nedeľu majú voľný vstup.
