Túry, ktoré absolvujeme, si v duchu triedim do kategórií podľa toho, ako sme ich zvládli a ako sme sa cítili. Pomyselný rebríček hodnotenia je – krásna, nádherná, úžasná skvelá a super. Ako ste si všimli, sú to samé superlatívy, lebo neexistuje pre mňa čas strávený na horách, keby by mi nebolo dobre a to odzrkadľuje aj môj vzťah a lásku k nim a k prírode vôbec. Navyše tie výhľady z hrebeňov Nízkych Tatier vás dostanú. Prašivá zimná túra ich poskytuje.
Zažili sme už síce aj situácie, ktoré by sme väčšinou kvôli nepriaznivému počasiu, alebo náročnosti terénu radšej v tom čase radšej nechceli zažívať, no na tie časom potom najradšej spomíname. Tú poslednú radím do kategórie – nádherná-„masaker“ :-))))
Prašivá zimná túra hrebeňom Nízkych Tatier
Vybrali sme sa na zimný výstup na Prašivú – 1 652 m.n.m., ktorý absolvujeme každý rok aspoň raz. Nie je to v zime až tak frekventovná časť Nízkych Tatier asi kvôli svojej obtiažnosti a dostupnosti. Často tu vládnu kruté podmienky. Bol to náš predbežný cieľ, no v kútiku duše dúfame, že sa dostaneme aspoň po Malú Chochuľu (1 719 m.n.m.)
Prašivá
Prašivá je porastená kosodrevinou, ktorú v zime zakrýva sneh a na jeseň je tu veľké množstvo čučoriedok a brusníc, preto sa vraciame z túr v tomto období domov s fialovými ústami 🙂 Zo skúsenosti vieme, že k oficiálnym hikingovým časom túr si v zime musíme pripočítať aspoň dve hodiny, kvôli náročnosti terénu, a aj z toho dôvodu, že v zime máte batoh zaťažený navyše mačkami, aspoň litrovou termoskou a ak nemáte
snežnice na nohách, tak aj nimi, preto si ciele treba stanovovať reálne aj s ohľadom na vašu osobnú kondíciu. A taktiež … v zime sa proste maká, keďže neprichádza do úvahy nejaký relax a vyvaľovanie sa v tráve. 🙂
cez Hiadeľské sedlo
Túru začíname za obcou Hiadeľ od památníka obetiam fašizmu. Je známe, že za druhej svetovej vojny prebiehali pod Prašivou ťažké boje. Chodník vedie do Hiadeľského sedla, kde je prístrešok, v ktorom v letnom období turisti aj prespávajú. Väčšinou tí, ktorí chodia hrebeňovku Nízkych Tatier.
Ďalej pokračujeme lesom pomedzi krásne zasnežené stromy, snehu je neúrekom, až sa bojím, v akom stave bude strmý svah po zimnom značení na hrebeň. Zatiaľ je celkom tvrdo, čo sa poobede určite zmení, keďže je slnečno sneh zaručene zmäkne. Veľa turistov pred nami neprešlo, terén ešte nie je až tak rozrytý, tak sa príkrym svahom v snežniciach, ktoré občas podšmykujú, pomaly dostávame na hrebeň.
na vrchu Prašivej
Pri novom smerovníku nám na Prašivej urobia chalani, ktorých sme stretli, pár spoločných fotiek a padne rozhodnutie, že pokračujeme ďalej, lebo hrebeň je úžasný, počasie gýčové, výhľady famózne. Tak si pomyslím, že dnes sme nestretli žiadnu ženu, len zopár lyžiarov a brodiacich sa peších turistov, len my štyrri
„bojovníčky“dnes zdolávame tieto kopčiská 🙂
To naše krásne Slovensko je také malé, že skoro každý vrchol, na ktorý vylezieme, nám poskytuje kruhové, alebo panoramatické výhľady od nevidím do nevidím a tak je tomu aj teraz. Keď si spomeniete na ktorékoľvek pohorie, tak odtiaľto ho zaručene uvidíte.
Výhľady z hrebeňov Nízkych Tatier
Za Malou Chochuľou
Už sme za Malou Chochuľou a stále nás to ťahá ďalej, aj keď sa už nebo na obzore sfarbuje do ružova. Keďže sme si najťažšiu časť túry oddreli pri výstupe, hrebeň je za odmenu a ťažko sa s ním bude lúčiť.
Veľká Chochuľa
Veľká Chochuľa už nie je ďaleko, ale musíme to otočiť, lebo treba šetriť sily ešte na návrat. Sneh, ako sme čakali trochu od rána zmäkol, zabárame sa miestami, hlavne v úsekoch nad kosodrevinou, aj so snežnicami a začína „morda“. Za sebou počujem kamoškine nepublikovateľné slová, keď sa preborila až po kolená.
Zostup je namáhavý aj strmým svahom dole a dá sa povedať, že až po auto, ku ktorému prídeme zničené, už bez tých „filmových“ úsmevov ako na hrebeni 🙂 Pri návrate sa „vykotúľame“ z auta, nohy dostali zabrať, pomôže teplý kúpeľ a dlhý spánok :-))))
Prašivá zimná túra hrebeňom Nízkych Tatier nikdy nesklame. Nerobíme ju prvýkrát. Ešte zopár dní v nás rezonuje tento zážitok. Na takéto túry spomíname najradšej. Sú to výzvy, ktoré chceme zažívať znova a znova, kým nám bude zdravie slúžiť.