Dnešnú stredne náročnú túru začíname v sedle Čertovica. Je to najvyššie položené sedlo na Slovensku s nadmorskou výškou 1 232 m. Je to zároveň aj lyžiarske stredisko, kde sa nachádza niekoľko zjazdoviek a nedávno tu začali upravovať aj spleť bežkárskych tratí, ktoré bežkári čoraz viac vyhľadávajú. Volíme zimný prechod hrebeňom Čertovice.
Čertovica
Po hrebeni sa vyberieme na moju zamilovanú trasu smerom na Králičku. Radi by sme pokračovali až na Chatu M.R.Štefánika, no je to trochu komplikované s dopravou, keďže je to trasa z bodu A do bodu B.
Autobusové spoje na Čertovicu nie sú ako v minulosti, ktoré sme na túto túru využívali, takže sa vraciame po tej istej ceste späť.
Začiatok trasy je „najvýživnejší“. Hneď na rozohriatie zdolávame výstup po ľavej strane zjazdovky. Vidíme, že bez snežníc to nepôjde, tak si ich bez rozmýšľania dávame na nohy, aj tak by sme sa tomu neskôr nevyhli.
Hrebeňom Nízkych Tatier
Fučíme, až kým sa terén nezmierni a potom je to už pohoda až na hlavný hrebeň NT. To, čo dnes prejdeme, je krátky úsek hrebeňovky Nízkych Tatier a vlastne aj nepatrná časť Cesty hrdinov SNP.
Dnešná túra je nádherná tým, že ak vychytáte dobré počasie, neskutočné výhľady vás sprevádzajú po celý čas.
Lajštroch
Pomaly prichádzame cez Rovienky na Lajštroch v nadmorskej výške 1 601 m, kde v minulosti prebiehala ťažba rôznych rúd. Bol by hriech nezdržať sa na tomto mieste a nenasať v kľude tú krásu.
Inverzia vytvára nekonečné „more“ zarovnané do roviny ako podľa pravítka. Pofukuje len mierny vetrík a pred nami sa týčia čisté línie bielych kopcov v kontraste s azúrovým nebom. Snehu je toľko, že kosodrevinu, pomedzi ktorú chodíme v lete takmer nevidno.
Kumštové sedlo
Pokračujeme po sínusoide až po Kumštové sedlo – 1 549 m n.m. Zo smerovníka trčia len najvyššie tabuľky.
Podebatíme s niekoľkými lyžiarmi, ktorí tiež neodolali dnešnému počasiu a zobrali si dovolenku. Majú namierené do Bocianskej doliny, inak sme nestretli takmer nikoho. Paráda.
Štiavnica
Zo sedla stúpame zase hore, smer Králička. Po pravej strane sa tiahne Rovná hoľa, ktorá bude našim budúcim cieľom a pred nami celý masív Štiavnice. Málokto vie, že je to druhý najvyšší vrch Nízkych Tatier, má výšku 2 025 m n.m. a patrí do Národnej prírodnej rezervácie Ďumbier.
Za ňou trčí malý vrcholček Ďumbiera a pod ním „Štefánička“.
Po výstupe na Králičku sa nám otvoria ďalšie famózne výhľady. Vpredu dominuje Skalka až po Prašivú, potom Chopok, Dereše, vľavo Veľký Gápeľ a celkom blízko jeho „bratček“ Malý Gápeľ.
Veľká škoda, no musíme sa po tej istej trase vrátiť späť. Chata je tak blízko. Nabudúce to skúsime skombinovať dvomi autami. Pri návrate sa inverzia zdvihla ešte vyššie a hmla preteká z údolia do údolia ako rozbúrené more.
Bilancia
Zimný prechod hrebeňom Čertovice sa vydaril. V letných podmienkach to nie je náročná túra, ale v snežniciach máme pri schádzaní na Čertovicu už celkom dosť. Dnes sa nám zase vyplavilo toľko endorfínov ale kto by sa zaoberal nejakou fyzickou
únavou, keď duša dostala takú luxusnú „poživeň“ 🙂
