Na lyžovačku vlakom! To je výzva! A adrenalín! Bývam mimo Bratislavu, prestup nevyhnutný. Keď som si pozrel odchody, tak mám v Bratislave na hlavnej stanici na prestup 13 min. Paráda. Lyžovačka na Štrbskom plese ohrozená. Skúsenosti s vlakmi nepustia. Už na našej stanici bolo hlásené meškanie 10 min. Aj tak som nastúpil a vyrazili sme „len“ s 12 min meškaním. Napinák ako v americkom filme.
Ako sa spakovať
Cestu vlakom s náročnými prestupmi, obťažkaný lyžiarskou bagážou (nie malá nie ľahká a vôbec nie skladná), som už absolvoval. Tak som opäť raz zapojil svoj kutilský potenciál. Vygúglil som si mega nákupnú tašku s vozíkom na velkých nafukovacích kolieskach. Do objemnej tašky som napratal lyžiarsku výzbroj (!) aj pár vecí osobnej hygieny a začal riešiť optimálne uchytenie lyží. Po náročnom testovaní polôh, kombinácí a spôsobov uchytenia, vrátane výroby pomocných komponentov, som nakoniec použil obyčajné gumové sťahovače na batožinu. Vozík bol vyvážený, presun na stanicu prebiehal hladko.
Takto vybavený som sa s nádejou v srdci rútil do Bratislavy.
Vlakom do Vysokých Tatier s troma prestupmi
Prestup na bratislavskej stanici prebiehal ako v zrýchlenom filme. Meškanie sa podarilo zmenšiť na pôvodných 10 min, takže na presun na druhé nástupište som mal 3 min. To znamená vyrútiť sa prvý z vagóna, dolu schodmi (našťastie vehikel sa osvedčil), hore schodmi (aj do schodov to funguje!), na nástupišti ma už čakali parťáci a šupli ma s celou slávou do vagóna.
Až teraz som si konečne mohol vychutnávať cestu, navyše v zohranej spoločnosti, skvelá nálada sa postupne šírila okolím, podobne ako vôňa domácej slivovice, v inak natlačenom a pochmúrnom vlaku.
Do Štrby sme dorazili tiež s meškaním cca 10 min – ak chcete po Slovensku cestovať vlakom, vyhraĎte si rezervu! Bolo to naknap. Rýchlym presunom sme stihli zubačku na Štrbské pleso. Príjemným prekvapením boli pohyblivé schody a fungujúci výťah na železničnej stanici v Štrbe. Pamätám ešte, ako sme bagáž vláčili po nekonečných schodoch.
Chalani tu mali posledne inú skúsenosť. Vlak prišiel do Štrby načas, boli však v poslednom vozni až mimo stanice. Kým vystúpili a prebrodili sa snehom na stanicu, autobus im ušiel (v čase rekonštrukcie zubačky bola náhradná preprava).
Zubačka na Štrbské pleso
Nová zubačka od švajčiarskeho dodávateľa jazdí pohodlne. Je to iné cestovanie. Akurát často zastavuje mimo zástavky. Svetaznalí odborníci z nášho tímu nás poučili, že má svoje muchy – dohľad švajčiarskych odborníkov nad prácami sme vraj odmietli. Že to zvládneme aj sami!
Zo stanice Štrbské pleso do hotela Trigan je to peši menej ako 15 min. Tu sa zase potvrdil môj dôvtip a zúročila námaha – aj v snehu sa môj vozík presúval ľahko a plynule. Ostatní starí dedkovia všetok svoj majetok vláčili na chrbte a jeden amatér sa trápil s batohom na malých kufríkových kolieskach.
Hotel SOREA Trigan
Hotel SOREA Trigan*** je naša destinácia už viac rokov. V tejto lokalite má ideálny pomer cena výkon.
Chodievame sem radi, je to pre nás, duchom športovcov, oáza: Jednopostelové izby – obyčajne sa tlačíme v ubytovniach 2 – 5 na jednej izbe; perfektná strava, výber, aj šéfkuchár hodný pochvaly. Oproti rýchlym raňajkám kto si čo pripraví a bufetom na svahu čistý raj.
A tiež regenerácia síl po lyžovačke v bazéne s teplou vodou, bublinkami, výrivkami a saunou. A hlavne večera s pestrým výberom jedál. A tiež večer v bare pri MS v Katare s príjemnou pani barmankou.
Najviac sme však ocenili že z hotela ide bezplatný hotelový skibus, ktorý nás doviezol až k vleku. Samé benefity.
Starci na lyžiach
Lyžovačka bola naplánovaná na koniec decembra, keď sa otvára lyžiarska sezóna. A tento rok nám vyšla fantasticky: počasie aj sneh.
Patálie s lístkami
Každý rok sme si kupovali šikovnú sezónku – predplatné na vleky v celých Tatrách. Tento rok šli ceny pre dôchodcov zo 180€ na 360€. A to je rozdiel. Tak sme prešli na nákup denných lístkov.
Čo vám mám hovoriť – ja som tam napriek pomoci ochotnej driečnej dievčiny strávil hodinu. Najprv som musel prijať ďalšie heslo, veď kto by si už pamätal heslá, potom uviazla moja emailová komunikácia, nejak mi nezaplo, že moja firemná mailová adresa po odchode z práce už nefunguje.
Lyžovačka na Štrbskom plese
Napriek mojej chabej kondičke som prelyžoval 5 dní! Sám to nechápem. A to sme to točili, vlek čakal na nás! Pri týchto snehových podmienkach sa inak nedalo – v noci nám pripadlo prašanu, lyžovačka pri mínus 6 až mínus 10 stupňoch, počko od hmly, sneženia až po krásne pohľadnicové počasie.
Fotky čo som nasekal sú pri azúrovej oblohe gýčové a pripomínajú lacné pohladnice z Vysokých Tatier.
Ale pohoda, vynikajúca strava, vodné masáže a bahnenie po lyžovaní, ako aj dobrá spoločnosť robia divy.
Hotel Trigan
Šachové patálie s Dlugom
Dlugo ma vyzval na partiu šachu. Šach hrám rád, len neviem prehrávať. Ešte som sa s tým nedokázal vyrovnať. Keď začnem prehrávať, robím chyby. A naposledy som s Dlugom prehral. Napriek tomu sme si zahrali a ja som vyhral.
Ráno pri raňajkách som sa dozvedel že Dlugo z toho celú noc nespal. Ešte sme si dali 2 zápasy, Dlugo vyrovnal na 1:1. Posledný večer bola rozhodujúca partia a vo vzduchu vysoké napätie.
Zápas bol dlhý, vyrovnaný a vyhral som ja! Dlugo to zobral športovo. Je to športovec do špiku kostí. Stále si udržiava kondíciu, každý pondelok v telocvični hrá s partiou volejbal, 3 x týždenne zdoláva vrcholy Malých Karpát a keď spolu bežkujeme Baba-Koliba tak ma čaká na Kolibe premrznutý aj hodinu.
Na zjazdovke je vždy prvý, a spoznáte ho tiež podla červenej lyžiarskej čapice, prilba je pre neho zbytočnosť. Je proste svojský. Jeho hláška „Najlepšie funkčné oblečenie je flanelová košela a menčestráky“ už zľudovela. A do hôr nosí 50 ročné kožené, perfektne udržiavané vibramky. Je to kamarát.
Aj preto robí vedúceho expedície. Organizuje výlety, študuje cestovné poriadky a vytelefonúva ubytká, za čo si permanentne vyslúži uťahovanie a nevďak celého kolektívu.
Etické ego rozpravy
Lyžovačka na Štrbskom plese sa vydarila. Cesta domov vlakom bola trestom za našich 6 bezstarostných dní. Najprv šlo všetko dobre. V kupé sme mali učiteľku etiky s výzorom študentky. Mladý muž bol sympatický ale bez miestenky, tak ho vystriedala študentka vojenskej akadémie. Zaujímavá kombinácia. Dobre naladení a podpichujúci starí páni versus dievčatá so svojimi neistými ideálmi, toť nádherné kontrapunkty vo všetkých témach. A inšpiratívne aj bláznivé témy jedna za druhou, čo nám spôsobovalo úsmevy na tvárach.
Potom nám niekto pokazil lokomotívu. Museli sme prestúpiť so všetkými bagážami t.j. vytrepať sa so svojimi neskladnými batožinami a lyžami cez úzke uličky vlaku, zostúpiť po úzkych strmých schodíkoch, beh po nástupišti v Púchove a natlačiť sa úzkymi strmými schodíkmi do preplneného druhého vlaku.
Našli sa aj dievčiny, ktoré nám, starým, športovo ovešaným pánom uvolnili miesta na sedenie, mladí muži svoje vydobyté pozície nepustili. Prestúpili sme na miestny REX, takže zástavka pri každej vŕbe.
Svojráz života vojačky
Tak som sa radšej zarozprával s našou mladou vojačkou. Najprv chcela byť v elitnej jednotke, ale ženy tam neberú. Tak ju zobrali k bigošom. Rozoberali sme zvláštnosti a normály vojenského života, spýtal som sa či ju kolegovia hýčkajú, keď je tam taká prevaha chlapcov. A odrazu sme boli vo vážnych témach o odlúčenosti, strácaní väzieb na rodinu, o výhliadkach na životného partnera. Keď v Trnave vystúpila, tak som si odfúkol.
Zaujímavé dievča, ten rozhovor ma zasiahol. Nestáva sa mi to často.
Do Bratislavy sme dorazili s malým meškaním 1 a pol hodiny po. Potom ešte čakanie na môj vlak ¾ hodiny, plus 1 hod cesta vlakom domov. No nebola to perfektná lyžovačka ?
