Stalo sa to, čoho som sa obával. Vodopád padá z hora dole. Ak ste na úrovni mora, jediná možnosť ako sa dostať k vodopádom je, ísť do kopca. Waterfall Road okolo vodopádov ide veľa do kopca.
Waterfall Road
Celkovo by som po nej mal prejsť cca 600 km a nastúpať 5000 výškových metrov. Väčšinu, prvé dva dni. Bolo by to namáhavé aj na cestnom bicykli bez batožiny. Môj pracant Mayo Ozzy (slangové pomenovanie pre austrálčanov, ktoré mu už prischlo) si odo mňa vyžaduje ešte energiu naviac.
Prostredie ktorým cesta vedie je nádherné. Stále je na čo pozerať. V nohách mám bolesť a v hlave nadšenie. Po 15 km stúpaní sa dostávam do mestečka Dorrigo.
Dorrigo: v dažďovom pralese
Je tu cez dažďový prales vybudovaný chodníček k vodopádom.
Na verejnom BBQ si urobím obed a idem ďalších 15 km cez prales ale tentokrát pešo.
Neviem aké superlatívy použiť aby som opísal tie chvíle v dažďovom pralese. Po ceste som videl hneď na kraji chodníka stočeného hada. Takého poriadneho. Nevedel som čo od neho môžem čakať ale našťastie som ho nezaujímal. Otvoril síce oko keď som mal ruku s mobilom 50 cm od neho ale ani sa nepohol. Zato já áno, a veľmi rýchlo, smerom preč.
Potom mi ešte cez cestu prebehol asi 1,5 m jašter a chvíľu zapózoval na strome. K tomu krásne vodopády, cítil som sa ako v rozprávke.
Ebor
Keď som sa vrátil k bicyklu, rozhodol som sa, že ešte prejdem ďalších 47 km do mestečka Ebor. Je tam free camping, tak to bola silná motivácia. Myslel som si, že už som na kopci a cesta bude hore, dole po rovine. Hore, dole bola ale do kopca. Musel som nastúpať ďalších 1000 výškových metrov do nadmorskej výšky 1300 m. Štýlom 50 dole, 100 hore.
Ku kempu som prichádzal z posledných síl a už za súmraku. Keď ma z campu zahliadli na ceste, tak na mňa mávali a gestami volali aby som tam zatočil. Neviem čo za tým je, keď takto voláte cudzieho človeka. U nich to bola iba starosť aby som po tme nepokračoval ďalej. Boli to manželia, holandský austrálčania. Na privítanie som hneď dostal pivo. Keby som vedel rozprávať anglicky, bol by to s nimi ešte krajší večer než bol. Práve sa vracali Brisbane, kde si kúpili nový terénny obytný príves. Posťažovali sa, že bol drahý ale boli z neho nadšení. Nedivím sa im.
Chvíľu mi trvalo než som sa zahrial, lebo veci v ktorých som prišiel boli úplne mokré od potu a už bolo chladno, zhruba 15°C. Uvaril som si nejaké instantné slíže a spolu s prichádzajúcim dažďom zaliezol do stanu. Zaspávať som nepotreboval, spal som skôr ako som si ľahol.
Waterfalls
Nad ránom prestalo pršať. Predpoveď je na celý deň daždivo a max 17°C. Dám tomu ešte chvíľu, či naozaj nezačne a odbehnem si pozrieť neďaleký vodopád. Je hmla ale možno niečo uvidím. Vidím po ceste veľa klokanov, sú plachí a rýchlo utečú. Pri vodopáde ma čaká prekvapenie.
Je to celé zahradené plotom a budujú tam nové turistické zázemie. Je niečo po 6:00, predpokladám, že nočný strážnik tu nebude a dostávam sa za plot.
Vodopád je v obrovskej rokline, hlboko podo mnou. Samozrejme zastretý hmlou. Škoda. Ale chvíľu zostávam a vychutnávam si tú atmosféru. Je to magické. Hlavne, keď sa na chvíľu hmla rozostúpi. Nie dosť na to aby to bolo vidieť na foto ale naživo áno. A čo nie je vidieť si domyslím.
Treba vychutnávať ten okamih a nevnímať plynutie času. Má to váčšiu silu ako keby bolo všetko vidieť.
Okolo vodopádov do Armidale
Pršať nezačína, tak sa rýchlo balím a vyrážam. Začne až keď som na ceste. Za celú cestu niekoľkokrát zmoknem a niekoľkokrát neuschnem. 
Po ceste je viacero odbočiek k vodopádom ale zastavujem sa iba na jednej keď neprší. Je to asi 1km zachádzka po štrkovej ceste z kopca. Cesta vedie cez starý drevenný most. Je tu označená max váha pre kamióny 33t. Ja mám obavy aj s mojím bicyklom.
Miesto vodopádu je iba roklina, asi je sucho ale mne to tak nepripadá.
Dám si tam chvíľu pauzu, niečo zjem a vyrážam ďalej. Chcel by som dnes urobiť aspoň 100km. Po 80 km v mestečku Armidale, ztuhnutý a premočený, zatáčam do campu. Ďalej to nejde. V nohách cítim včerajšie výškové metre ku ktorým som pridal ďalších 740 a zdravie nemám dôvod riskovať.
Konečne zasa operiem, kultúrne sa najem a odpočiniem. Mám obavy z predpovede počasia. V noci hlásia dážď a takmer celý deň na 90% tiež. To nezmením. Ráno múdrejšie večera.
Bicyklom naprieč Austráliou
- Plán prevetrať hlavu z Cairns do Sydney
- Prebrodiť sa na Clermont
- Vyspať sa v Blackwater
- Na gravel objaviť Dinga a Baralambu
- Baníckymi chodníčkami do Theodore
- Isla Gorge National Park
- Na Chinchilu cez Miles
- Cesta hadov Rosewood Showgrounds
- Konečne civilizácia na Gold Coast
- 130km cez Gold Coast
- Popri oceáne s protivetrom
- Keď zrádza psychika
- Diaľnica a národný park Yraygir
- U Sikhov, útek z pobrežia
