V ten krásny deň som sa doviezol do Kanianky otestovať Bojnické traily. Až v Šútovsko sedle som pochopil, že chcem vlastne niečo iné. Otočil som čelom vzad a oproboval som na divoko MTB z Bojníc cez Boškovie Laz a Hlboký vrch na Maguru (1141 m), strechu Prievidzkej časti Strážovských vrchov.
Najvyšší vrch celku Strážovských vrchov je samozrejme o 72 m vyšší: Strážov (1213 m).
Kanianka
Neoficiálnym štartom mnohých mtb bajkerov je Kanianka. Malé mestečko za Bojnicami s priehradou a bezproblémovým parkovaním. Vedie odtiaľ Rokošská cyklomagistrála, ktorá nedá od prvej minúty zapochybovať, že výškový kilometer cyklistu neminie. Až po Bohátku je to dolinkou a šotolinou, no proste do pohody. Väčšiu prdel zažiješ pri výstupe do Šútovského sedla. Tu sa aj konečne zapotíš.
Obrátka v Šútovskom sedle
Pálfyho trail vyzeral upravene, pohodovo a lahodne. Zato Boškovie laz s Magurou zneli pre tento deň ako oveľa zaujímavejšia voľba. Urobil som otočku o 180 st. a zmenil plány. Prečo sa nepozrieť na prievidzkú kotlinu z Magury?
Boškovie laz
Sem už cyklotrasy nevedú ale o to zaujímavejšia výzva to bola. Cez Panský háj som nastúpal na Boškovie laz na čosi vyše kilometri krásnych 280 výškových m. Fučal som ako sa patrí. Ale prečo sa vlastne na tie kopce škriabeme?
Boškovie laz je čarovné miesto. Prestávka mi prišla vhod. Aj som sa pohúpal aj vynadíval. Počasie mi mimoriadne prialo. Najviac som zatiaľ oceňoval, že som na celej trase nestretol živej duše. A to ja rád.
Z Holého na Hlboký cez Suchý
Morálka skvelá, cesty priechodné, slnko svieti. Idem po červenej hrebeňovej okolo Hornej Polianky a premýšľam, prečo mám tak rád pri bicyklovačke samotu. Nemusím súťažiť, volím si vlastné tempo, zastavím kedy chcem a stojím ako dlho chcem. To sú tie racionálne dôvody. Tie ostatné by sa dali zhrnúť do jedinej vety: Ak chceš mať cykloparťáka, musíte sa dobre poznať. Mať podobnú výkonnosť, názory a navzájom sa rešpektovať.
Niekde medzi Holým, Suchým a Hlbokým vrchom zastavujem a odfotím sa. Veď čo, selfina nezaškodí. Holý, Suchý, Hlboký: preboha, kto tie názvy vrchov vymýšľa?
Osudové stretnutie
MTB cez Boškovie laz na Maguru. Ako dobre to vyzerá keď z Hlbokého vrchu idem chvíľu dole kopcom. Ale čo naklesám, budem potom musieť do kopca opäť nahnať. To malinké sedielko však zmenilo moje vzťahové preferencie.
„Ty si sa tu kde vzal na bicykli?“ počujem zrazu z lesa. Odložené píly, náradie, posedávanie. Partia lesákov tu tlačí lepeňáky a zapíjajú čímsi nealkoholickým: „To sa vôbec medveďov nebojíš?“
„Tu sú medvede?“ pýtam sa naivne.
„Ja by som sem sám ani za boha neliezol. Už vôbec nie na bicykli.“ Smejú sa: „Je tu stará z dvoma mladými. A ešte jeden bujak.“
Prihorieva. Scvrknutá ritka. Vyzerajú, že to myslia vážne. Už nie som tak presvedčený, že mám rád samotu. Bicykel za kamaráta. Odpútavam sa s čiernymi myšlienkami. Neskončím to predsa pred finále. Veď aj iní lozia. A v tom som sa nemýlil.
Magura
Posledné dva kilometre pod vrcholom sú pre cyklistu dokonalý očistec. Hoci to vyzerá ako zvážnica, je to vlastne meter široký, šílene strmý a najmä neprejazdný skalný potok. Čistá tlačenka aj s ebajkom.
Po oboch stranách hustá húština, v ktorej si pri každom kroku predstavujem funiaceho medveďa hnedého. Nebudem to naťahovať, na túto poslednú etapu výstupu do smrti nezabudnem. Odľahlo mi až keď sa na obzore zjavilo ohnisko. To som už vedel, že som hore.
Vždy ma ľudia pérujú, že nedávam GPX trasy. Tak tu prosím:
MTB trail Bojnice Boškovie laz a Magura okruh
32,5 km/1165 m GPX trasa
Zostup na Roveň
Dole po zelenej. Padnúť v hustej hore, kde cestu skôr cítiš ako vidíš na kilometri o 300 m je tiež parádny zážitok. Najmä ak sú tam erózne výmoly, popadané metrové haluze, skaly a ty máš nasadené SPD tretry. Tieto dva úseky okolo Magury (hore a dole) považujem za highlighty nielen tohto dňa. Viac som to zošmýkal ako zišiel. K čomu ten výstup prirovnať? Snáď k padáku z hornej stanice lanovky z Homôlky.
Dole na chate som si iba prečítal ceduľu. „Pozor nebezpečný výskyt medveďov.“ Nekecali. Tých tabúľ som našiel cestou ešte niekoľko. Okrem uvedených lesákov v sedle som doteraz za celý deň nestretol živej duše.
Kamenná a Strašná dolina
Opäť tá hororová kreativita. Kamenná, Strašná, … kto tu tie názvy vymýšľa? Ale na zamyslenie bolo zrazu času dosť. Dokonalá pohodová civilizovaná zvážnica po vrstevnici priam volala: daj si ma ešte raz. Ak predchádzajúci úsek bol nezabudnuteľne adrenalínový, tento bol nezabudnuteľne pohodový.
Netrval však dlho. Opäť ma to vyhnalo na hrebeň. Sú tu krásne kríže a vďaka lesákom aj krajšie výhľady.
Zvyšok už je nuda. Stále dole kopcom až ku Korvínovmu trailu, ktorý ma zviezol až do Bojníc. Našťastie až tu mi kľakla GPS.
Prievidzké cyklofinále
MTB z Bojníc cez Boškovie Laz a Hlboký vrch na Maguru sa vydaril. Oproti singláčom je to ako skialp voči zjazdovému lyžovaniu. Nič nieje upravené, všetko je neočakávané a je len na tebe, ako si pripravený a sa zorientuješ. Ale cyklojazda na divoko, na Greksáka, po zvážniciach, ktoré nevieš kam vedú ma vždy ťahala viac ako upravené terény. Hoci ten posledný kilometer pod Magurou by som si nerád zopakoval. 🙂
