Dnes chceme zdolať cieľ Liptovská Mara plavbou po jej hladine. Preto ideme do maríny zisťovať, aké plavidlá premávajú. Výletná plavba po Liptovskej Mare je predsa samozrejmosť.
Vďaka dôchodcom
Naokolí samé reklamy, letáky, billboardy, ale plavbyschopná bola iba jedna bárka. Plachetnica to nie je a od jachty to má ďaleko. Čakáme kapitána Jacka Sparrowa, ale jú hele, došiel došiel Maxipes Fík. Kapitán nemá drevenú nohu, ani hák namiesto ruky.
Na loď čakáme ako prví, z povzdialia sa valia aj důchodci z Českej republiky. Vďaka nim sa plavba uskutočnila a skutok sa deje, za čo sme im vďační.
Marína
Loď vyzerá, že je sovietskej výroby. Možno aj s motorom z tanku, bude to raketa. Dúfame, že je natankované.
Kapitán lode sa robí dôležitý a teatrálne dáva najavo, že sa na lodi upratuje. Konkrátne veľmi pomalými lemúrími pohybmi prechádza metličkou po zábradlí. Dáva si načas. Napätie medzi dôchodcami stúpa, dúfame, že to prežijú a kapitán nebude musieť suplovať funebrákov a robiť pohreb na lodi.
Skupina sa nenápadne približuje k lodi (vrátane nás) a silou-mocou sa chce nalodiť. Kapitán to zistí a zakričí: “Odstúpte!” a slow-motion pohybom zadýchavajúc sa, zíde po lávke na pevninu. Zmotáva lano a je vidieť, že mu chýba paholok plavčík. Zmotané lano veľmi pomaly odnáša na loď a teraz zmotáva ešte aj lano, ktoré je na druhej strane lode. Kebyže tam nemá ľudí, robil by to do večera.
Nalodení
Nakoniec sme nalodení na palube. Naši spolucestujúci si synchrónne všetci rozbalili svačinu. Rízky v chlebe, stará – dobrá klasika. Asi nemohli jesť v autobuse, aby nenatrúsili. Hostina je v plnom prúde, šušťanie mikroténových vrecúšok prehlušuje motor lode, ktorá sa chce dať do pohybu.
Dedukujeme problém. Motory idú na plný plyn a my sa nehýbeme. Hluk je tu ako v depe Formuly 1. Hodili by sa stavbárske sluchátka na uši, lebo je tu fakt fuckin noise.
Z kokpitu prichádza kapitán a zavelí: “Všetci sa presuňte na koniec lode, lebo musíme zmeniť ťažiško lode.” Rozkaz znel jasne, ktorý všetci uposlúchli a loď sa po chvíli pohýna spätným chodom vpred. Hladní vlci sú teraz lodní vlci.
Dúfame, že nie je v trupe diera, lebo by sme museli navštíviť zatopené liptovské dediny odpočívajúce na dne priehrady.
Plavba je okruh po Litptovskej Mare až k vežičke a späť. Výhľady z lode sú pekné, počasie nám praje a môžeme obdivovať panoramat Západných, aj Nízkych Tatier. Aj Havránok je odtiaľto vidieť.
Na vode sú sinice alebo nejaké žaburiny. Kúpať by sme sa tu nechceli, ale proti gustu žiaden dišputát.
Plavba je upokojujúca, človek by tu aj zaspal.
Keď fučí na Mare
Zrazu sa zotmelo a prichádza oblačnosť, ktorá môže znamenať aj búrku na mori. Sme radi, že máme Ďurkovú za sebou, lebo čierňava z Tatier sa valí práve odtiaľ.
Je to dramatické, dvíha sa vietor. Ale vlny sa nekonajú , lebo už vystupujeme. A týmto máme cieľ 3/10 za sebou a ako skúsení vodáci opúšťame palubu.
Táto loďka tu bude premávať ďalšie storočie, aj s týmto kapitánom. Cestovný ruch je tu na nízkej úrovni, už 15.septembra je dávno po sezóne a skapal tu pes, bufety zavreté. Nebyť českej skupiny, plavba by sa nekonala, za čo im touto cestou ešte raz ďakujeme.
S dažďovými kvapkami sadáme do auta a vyhladlo nám. Máme chuť na niečo sladkovodné a grilované, nepohrdli by sme ani morským vlkom. Rybárnica z reklamného pútača má otvorené iba cez víkend.
Krúžime okolo jazera a nájdeme Bobrovník, ktorý nás prilákal ako pocestných do gastro pasce.
Gastro pasca v Bobrovníku
Už prší, ale v rámci OTP programu sedíme vonku a prší na nás, lebo majú zle situované dáždniky. Na rybie špeciality môžeme zabudnúť, rybí festival sa nekoná. Cesnačka a kapustnica na zahriatie a omastenie žalúdka musia stačiť.
Šúľancov bolo menej ako prstov na rukách a makom sa tiež šetrilo. Plátok pomaranča ako dekorácia situáciu nezachráni. Naša predstava o šúľancoch bola veľkorysejšia. Boli to skôr obzerance s makom. Už sem nepôjdeme. S Bobrovníkom sme skončili nadobro.
Tento náš 3.cieľ sme zvládli ľavou zadnou. Výletná plavba po Liptovskej Mare sa vydarila.
