Aj takto neotrelo sa dá pozerať na Devín. Občas je dobré zliezť z hrádze, zobrať krosák a poblúdiť po Dunajských brehoch. Dunajská cyklistická inšpirácia. Okrem bohom zabudnutých rybárskych chát človek iba niekoľko kilometrov od Bratislavy objaví neskutočnú divočinu. Cestička začína len kúsok pred mostom Lafranconi.
Okolo Dunaja
Zbehneme dole a len k Dunaju. Červená vás už nepustí. Ak ste asfaltkoví, obídete si aspoň bývalú čáru. Ak by ste sa tu ocitli pred 30 rokmi, asi by vás zastrelili. Dnes veselo schádzame dole k brehu a skutočné discovery iba začína.
Cestička nie je najširšia, zľava aj sprava nás ošľahávajú dvojmetrové žihľavy a všetky typy lužných bylín. Nedáme sa. Uvedomujem si, že cykloturistika mi učarovala. Rád spoznávam na bicykli nové miesta a najmä milujem keď idem to neznáma a neviem, čo ma čaká. Objavujeme starý bunker.
Donau Auen
Zopár open-minded mlaďasov si robí vatrovú žúrku priamo na brehu Dunaja. Míňame nádherné miesta, ktoré mi pripomínajú staré Hrušovské rameno. Kameňolom, Devínska kobyla, Braunsberg všetko naopak z druhej strany. Nie cesťácky rýchlo, ale o to viac zaujímavo. Je mi divné, že ako starý Bratislavčan som tu ešte nebol. Pritom na hrádzi po nezáživnom asfalte to valím temer obdeň. Orth, Donau-Auen…
Naproti Devínu
Cyklotrasy okolo Dunaja a Bratislavy. Tento trek vnímam ako vstupný bonus. Podchvíľou sa zastavujeme. Nanajvýš na minútu. Inak nás komáre zaživa zožerú. Ale aj to patrí k Dunajským luhom. Skúšame niekoľko ciest, ale k tunelu pri Hainburgu sa to tadeto naozaj nedá. Vraciame sa cez polia. Asfaltová cyklotrasa je pre nás beznádejne nudná. Nádherný trek. A mohol som sedieť na zadku v kancelárii, alebo niekde na pive. Orth nabudúce.
