Vchádzame do Skleného. Fínske domky nám znelo až príliš fantasticky už pred rokmi, keď sme túto osadu vedľa vojenského objektu konča Skleného objavili. Stane sa na tri dni našim domovom pri cykloprechode hrebeňa Žiaru, MTB okolo Turčeka na Skalku a dnešnej cyklovychytávky: Bralová skala MTB zo Skleného.
Plánovali sme prísť o druhej. Jednak sme mali stretko so Zuzkou, jednak s domácou a ešte sme chceli poobede zvládnuť náš prvý cieľ, vyšliapať na bicykloch Bralovú skalu. Čo sa dá najlepšie zvládnuť práve zo Skleného.
Sklené
Sklené pri Handlovej je jedinečná dedinka, kde sa zastavil čas. Povie ti to každý Handlovčan.: „Keď prejdeš tunel pod Bralovou skalou, všetko sa zmení. Aj počasie. Prichádzaš do iného sveta.“ Kedysi sa nemecky dedina volala Glaserhau. Do roku 1927 mala írečitý úradný názov: Sklenô. Historicky bolo súčasťou Turčianskej stolice, regiónu Hauerland a obcou kremnického panstva.
Stihnúť výjazd a osadu
„Ja už taký som“, zaznela očakávaná odpoveď na Jankove viac ako dvojhodinové meškanie. Musel sa naraňajkovať. Zatína zuby a nakladám. V čase plánovaného príchodu na chatu sa nám podarí akurát vyraziť z Topoľčian. Snažil som sa byť zodpovedný a zavolal som ostatným, že budeme niekoľko hodín meškať. Peter ma informuje, že je na tom podobne. Ešte sú v Bratislave, pretože práve dnes sa u Števa v robote rozhodli, že je v práci nenahraditeľný.
Jediný, kto dodržal termín, bola Zuzka, aj to len preto, že išla vlakom. Poučenie z toho je zrejmé:
„Ak nechceš meškať, jazdi vlakom.“
Fínske domky
Zarezervovali sme si chatku s ubytovacou rezervou. Dole tri postele, bicyklovňa, jedáleň a kuchyňa, na poschodí v solídnom spoločnom priestore ďalších päť postelí. Naše dvojhodinové meškanie prešla domáca trpezlivým mlčaním. Úsmev sa jej objavil na tvári pri platení. Kým nám poukazovala všetky nuansy chaty, blížilo sa k štvrtej.
Jediná zodpovedná skupina: teda ja, Janko a Zuzka sme sa rozhodli prezliecť do cyklodresov a vyraziť na Bralovú skalu, kým je čas.
Bicyklom na Bralovu skalu
Bralová skala je nádherné vysuté miesto nad druhým najdlhším železničným tunelom na Slovensku. Spája Prievidzu a Handlovú s Turcom. Ako názov napovedá, dominantou vrchu je mohutná skala, z ktorej objavíte nádherné výhľady na Handlovskú a Turčiansku dolinu, Prievidzu a na okolité vrcholy Žiaru, Kremnických vrchov, Malej Fatry a Vtáčnika.
Turistické chodníky vedú z Rematy aj zo Skleného. Ak však chcete vyjsť hore na bicykli, odporúčam jedinú trasu- Sklené. Za kostolom pri pošte nájdete nenápadnú asfaltovú odbočku na zvážnicu, ktorá malým okruhom cyklistu vyvedie až na lúky pod Bralovou skalou.
V rozmarnej nálade som sa oprel do pedálov a zastavil sa až hore na lúke. Ale na nesprávnej, Sklenianskej. Zle som odbočil. Zuzka a Jano boli na inom chodníku a oveľa nižšie. Ak zle odbočíš, nielenže si užiješ kliešte ale aj krásny downhill cez rozoranú celinu na správny chodník.
Masiarske výšiny
Vedenia sa ujala Zuzka, ktorá nás správne dostala až na smerovník ku Bralovej skale. Odtiaľ už vedie zvážnica až hore. Nezľaknite sa prudšieho padáku pred poslednou odbočkou. Idete správne. Posledné metre tlačíme ale ten pohľad stojí za to. Pod nohami máme jeden z najväčších tunelov Slovenska a Remata je už na pohľad sakra nízko.
Chvíľu sa kocháme výhľadmi a potom začne „selfie“ hitparáda: Kto je na fotke najkrajší. Vyhrala Zuzka. A nielen preto, že bola jediná baba s dvoma starými dedami.
Selfiečka na instagrame frčia najmä so ženami a vyšportovanými chlapcami. A to my nie sme. Ale nie je každý deň posvícení. Už zajtra sa Zuzkina konkurencia rozšíri.
Janko dostal blbý nápad spustiť sa dole na Rematu a vrátiť sa vlakom. Údajne tam majú skvelých pstruhov ale rýchlo to zamietame. Úprimne, nikomu sa nechce a navyše v strede Skleného sme našli miesto, kde čapujú originál Bernard.
Cez Sklenianske lúky
Spúšťame sa červenou turistickou na Sklenianske lúky. Pri kríži budeme mať už pozajtra opäť zraz, pri spoločnom cykloprechode hrebeňa Žiaru.
V momente, keď zalezieme do šenku ozve sa telefón. Dorazila druhá úderka. Chalanom odporučíme rýchlo sa prezliecť a vyšliapať si Bralovú skalu sami. Pre makačov je to výstup na necelú hodinku a my zatiaľ neleníme a vyprázdnime zopár Bernardov.
Podvečerná krása Skleného
Vraciame sa pri západe slnka. Krajina je zaliata medovým teplom. Dlho vydržím ale pri pasienkoch na dolnom konci v zákrute zastavujem. Neviem či bolo dôležitejšie zachytiť ten okamih alebo vyprázdniť močový mechúr.
Toto sa nedá. Svetlo a príroda čarujú tie najfotogenickejšie obrazy. A ja mám tri nové poznania. S prázdnym mechúrom je človeku lepšie, ak chceš skvelé fotky, počkaj si na svetlo a to najkrajšie miesto sveta môžu obývať kľudne býci a kravy.
„Už lepšie odstaviť bicykel nevieš, ty pako? Iba v zákrute?“ V najlepšom ma vyrušuje motorista revúci na mňa zo stiahnutého okienka. A ja mu musím zakontrovať i dať zároveň za pravdu. Naozaj sa niekedy chovám ako blbec.
Podvečerné rituály
Na chate sa stretávame s druhou polkou skupiny. Všetci v pohode, všetci s výhľadmi aj selfie fotkami. Skalp Bralovej skaly je náš. Čaká nás päť litrov kapustnice, ktorú som už doma predvaril s láskou, sušenými slivkami a dubákmi. Nazajtra nás čaká MTB cyklovýlet okolo Turčeka na Skalku. A večer skvelá Pištova držková.
Večer ešte chvíľu riešime zasadací (spací) poriadok. Zuzka dole, chaloši na poschodí okrem dvoch. Mňa a Janka. Dvoch starešinov, od ktorých nehrozí Zuzke žiadne nebezpečie. Po chvíli dohadovania sa Zuzka podujme vyspať sa s Jankom na izbe a ja sa utiahnem na sofu v obývačke. Nepýtajte sa prečo.
Zuzka zapadne do chalanskej partie ako máloktorá iná baba. Presvedčila nás o tom už vtedy, keď nás Peťo Stariňák v Kľakovskej doline presviedčal, že sa ôsmi v jeho Fabii neodvezieme. Nepresvedčil.
