Konečne sme sa rozhodli využiť pekný deň na turistiku. Výber padol na prírodný park Hohe Wand v Rakúsku.
Pre tento turistický cieľ sme sa rozhodli z jednoduchých dôvodov:
- turistika na „stolovej“ hore nemôže byť náročná
- ľahká dostupnosť autom (v Bratislave sme vyšli na diaľnicu, z ktorej sme zišli cca polhodinu za Viedňou výjazdom na Wiener Neustadt West a potom sme sa už iba pár dedinkami „preštrikovali“ až k výjazdu na samotný Hohe Wand medzi dedinami Stollhof a Maiersdorf)
- prísľub mnohých „atrakcií“ pre deti
Prírodný park Hohe Wand
Park je vďaka svojmu tvaru pripomínajúcemu náhornú plošinu viditeľný a ľahko rozpoznateľný už zďaleka.
Za dedinkou Stolhoff sme pod skalnou stenou Hohe Wandu natrafili na prvé parkovisko. Na tomto parkovisku však zaparkujú predovšetkým turisti, či lezci, ktorí sa chcú dostať na vrch hory po svojich, resp. za pomoci lán a karabín. My sme si zvolili ľahší variant a popri tomto parkovisku sme len prefrčali a do stúpania na vrch hory sa pustilo naše auto.
Cesta pod skalami bola pomerne prudká aj pre auto, ale zvládli sme ju a o chvíľu sme sa dostali na síce kľukatú cestu, ale v zásade vedúcu po rovine. Stále sme sa držali hlavnej cesty, nezlákali nás žiadne odbočky a dostali sme sa k ďalšiemu parkovisku.
Atrakcie parku
Obišli sme domček a dostali sme sa k prvému z mnohých ihrísk, ktoré sú pre deti v tomto prírodnom parku k dispozícii. Hneď vedľa ihriska sa nachádza aj niekoľko výbehov pre zvieratá.
Tu sme auto bezplatne zaparkovali a vybrali sme sa k domčeku, v ktorom sa okrem suvenírov dali zakúpiť aj lístky – vstupné do prírodného parku (dospelí 2,5 €, deti od 3 do 15 rokov 1 €).
Boli tu kozy, zajačiky, prasiatka (dokonca aj úplne malinké), koníky, lamy. Mala som pocit, že ak by sme aj nikam ďalej nešli, deti by boli spokojné. Aj keď sú už pomerne veľkí , ešte stále majú v sebe kus detského a kombinácia preliezok a zvieratiek bola pre ne fantastická.
Turistický chodník Hohe Wand
My sme však na Hohe Wand prišli predovšetkým niečo pochodiť. Z obrovského množstva turistických chodníkov, ktoré Hohe Wand ponúka, sme si napokon vybrali okružný turistický chodník č. 2. A tak sme vyrazili.
Po červenej turistickej značke smerom ku Skywalku. Na tejto trase nás čakala prvé pozastavenie už o pár minút – prišli sme k jelenej obore. Jelene, ktoré už v sebe nemali prirodzenú plachosť, sa bez problémov ku nám priblížili a rovnako ako zvieratká pri vstupe do parku sa nechali nakŕmiť (krmivo pre zvieratá je možné zakúpiť za 1 € priamo pri ich výbehoch).
Keď sme jelene dokŕmili, pokračovali sme ďalej v ceste ku Skywalku. Cesta viedla v tieni, príjemným ihličnatým lesom, týmto smerom v zásade po celý čas miernym klesaním. Po tom, ako sme vystúpili z lesa, prešli sme lúkou a dostali sme sa k parkovisku nad Skywalkom.
Podľa údajov na turistickom značení nám prechod od parkoviska, na ktorom sme nechali auto, až ku Skywalku mat trvať hodinu. Predpokladám, že tento časový údaj bol prispôsobený tým najslabším turistom, resp. najmenším deťom, lebo inak vôbec nezodpovedal realite.
Skywalk
Prešli sme cez parkovisko a šípka nás nasmerovala chodníčkom dole k prvým otvoreným výhľadom. Bolo to niečo úžasné. Na ľavo od nás sa nachádzala vyhliadková terasa Skywalk. Cestičkou sme prešli až k nej a vstúpili sme na ňu. Spočiatku sme si mysleli, že sa na ňu budeme báť vyjsť, ale nakoniec nikomu to nerobilo problém a s radosťou sme sa prešli ponad skaly a vychutnali si z tohto bodu fascinujúce výhľady na okolitú krajinu.
Zo Skywalku sme sa vrátili na parkovisko za ním. Nad parkoviskom sa nachádza hotel s reštauráciou Posti-Krenn. Tu sme si dopriali naozaj dobrý viedenský šnicel s hranolkami a pobrali sme sa dokončil náš okruh. Malinký kúsok sme sa vrátili na cestičku, ktorou sme sem prišli a na križovatke sme už ňou nepokračoval, ale odbočili sme vľavo. Cesta nás po pár metroch opäť dostala do lesa. Turistika týmito lesmi bola veľmi príjemná – žiadne náročné a dlhé stúpania a zostupy a najmä úplne málo turistov. Možno aj vďaka tomu sa nám podarilo zahliadnuť stádo kamzíkov. A popri chodníku v tomto ročnom období dozrievali maliny. Mňam, boli také chutné!
Hochkogel
Napokon sme sa dostali na Hochkogel. Vychutnali sme si ďalšie úžasné výhľady. Trošku sme sa zamotali, lebo sme nevedeli, ktorým chodníkom sa máme ďalej vybrať, ale napokon sme našli označenie „Naturpark Zentrum“ a ďalej sme pokračovali takto označenou cestou. Odtiaľto to už naozaj netrvalo dlho (a to aj napriek tomu, že na označení bolo napísane 45 minút) a o chvíľu sme už videli ďalšiu jeleniu oboru a za ňou aj parkovisko, na ktorom sme odstavili naše auto. Keďže sme išli na okružný chodník ku parkovisku sme prišli z opačnej strany. Podľa sprievodcov okružný chodník č. 2 mal mať 8 km. Podľa údajov na našich inteligentných hodinkách sme prešli 8,5 km (keď už časové údaje nesedeli, údaj o vzdialenosti bol správny).
Na záver našej prechádzky sa deti ešte raz vrátili na ihrisko za obchodíkom a opäť nakŕmili zvieratká. Pred odjazdom domov sme si dopriali nanuky a chladené nápoje z miestneho obchodíka a ešte sme sa trochu porozhliadli po označeniach ďalších turistických trás. Zistili sme, že je tu pripravený aj detský okruh. Ale predpokladám, že tento je určený najmä pre menšie deti. My sa na Hohe Wand plánujeme vrátiť, ale s našimi už pomerne veľkými deťmi si už určite vyberieme iný okruh. A samozrejme, hneď napíšeme, čo nové sme videli a zažili.
Záverečné hodnotenie
Hohe Wand je krásny a ponúka množstvo možností na turistické vyžitie. Ak niekto túži po spojení s prírodou bez veľkej námahy, mal by sa sem určite vybrať.
