Vybrali sme sa vlakom do Handlovej a na Veľký Grič. V Handlovej sme vystúpili z vlaku do slnečného rána. Stanica síce pomerne nová, ale ako je to už na dnešnom Slovensku bežné – tichá. A to je škoda, pretože to je skvelé turistické napojenie na Sklené, Turček a Bralovu skalu.
Ešte tichšie sú objekty za traťou – opustená Baňa Handlová.
Handlová
Míňame banské múzeum. Aspoň spoza plota môžeme odfotiť nejaké banské zariadenia. Keďže som technický antitalent, ani ma to príliš nezaujíma. Ale myslím si, že múzea by nemali byť zamerané iba na hromadné návštevy, ale mali by mať dvere otvorené najmä cez dni víkendové. Poznám to i z iných miest, že v priebehu týždňa sa v múzeu pracuje, ale cez víkendy je v nich ticho. Nemohlo by to byť naopak?
Ale dvere neďalekej vinotéky sú otvorené a tak ochutnáme, či je tunajší rizling lepší ako ten v našej zvolenskej vinotéke. Necítime žiaden rozdiel, však ani nemôžeme, keďže je od toho istého dodávateľa. Na dverách ma zaujal nálepka, ktorá zakazuje vstup nervóznym ľuďom (viď foto).
Vyrážame z Handlovej
Dosť bolo mesta, vyrážame do prírody na Banský náučný chodník.
Túra na Grič
Naším cieľom je Veľký a Malý Grič, ku ktorým smerujú červené, resp. zelené turistické značky, ale i značky banského náučného chodníka. Všetky informačné tabule nájdete tu
Veľký Grič
Stúpame na Veľký Grič. Cesta je miestami zaľadnená, čo spomaľuje pohyb. Ešte väčšou brzdou je sneh, ktorým síce vedie vychodený chodník, ale v závere len „jednostopý“.
V strmších častiach viackrát oddychujem, uvedomujem si, že tínedžerom som bol už pred polstoročím. Zhruba v polovici výstupu stretávame tri turistky a keďže idem na Grič, v duchu si ich pomenúvam „gričské čarodejnice“. Aj ony chcú ešte dnes vyjsť i na Malý Grič. Tvrdia, že z Veľkého naň značky nevedú. Nuž, vedú, ale podľa stôp predpokladáme, že sa zastavili iba na vyhliadke pod samotným vrcholom.
Aj my si vychutnávame parádny vtáčí výhľad z prvej vyhliadky i zo samotného bralnatého vrcholu (971,5 m n. m.). Zapisujeme sa do vrcholovej knižky. Len my dvaja, hoci sme stretli počas výstupu asi tucet turistov. Je čas obeda, namiesto čajom zapíjame skromnú poživeň pohárom bieleho vínka.
Veľký Grič poskytuje vskutku skvelú panorámu. Závratný je najmä pohľad do hĺbky údolia s domami Handlovej. A potom panoramatický oblúk s najznámejšími vrcholmi stredného Slovenska od Veľkej a Malej Fatry až po Sitno.
Ferrata na Grič
Na Veľký Grič bola vytýčená aj ferrata. Priznám sa, že nie som vyznávačom klettersteigov – ferrát, hoci som si niektoré užil. Samozrejme, tam, kde nie je iný, ľahší alebo jednoduchší spôsob výstupu, tak to beriem. Vidím v tom však aj objektívne nebezpečenstvo, že sa na ferratu vyberú ľudia bez primeraného výstroja a skúseností. Ale na druhej strane je to príležitosť vyskúšať si, aké to je, čo je dôležité najmä vtedy, ak máme v pláne ísť sa podívať do vyšších pohorí, trebárs do Dolomitov alebo do iných častí Álp.
Malý Grič
Ako som sa už zmienil, mali sme dnes v pláne stihnúť aj Malý Grič, kam skutočne smerujú z Veľkého žlté turistické značky, ale po tomto chodníku prešiel podľa stôp v snehu len jeden človek, takže by sme sa museli brodiť a to nedáva nádej, že by sme sa stihli včas vrátiť do Handlovej. Nevadí. Aspoň máme dôvod sa sem vrátiť.
Železničný spoj zo Zvolena máme taký akurátny, takže niekedy na jar alebo v lete sa prejdeme po banskom náučnom chodníku.
Návrat do Handlovej
Vlakom do Handlovej a na Veľký Grič sa vydaril. Vraciame sa po výstupovej trase. Občas sa nám podarí nejaká pirueta, ale zaobišlo sa to bez „zadnej brzdy“. Bol som tu už niekoľkokrát. Naposledy zrejme v dobe, keď zvolenský KST Slávia organizoval tzv. „päťročnice“, čiže počas piatich rokov sme jeden októbrový víkend prežili na jednom mieste s výletmi do okolia. Vtedy bol centrom našej aktivity Ostrý Grúň.
Dolu sme zbehli až nezvyčajne rýchlo, takže máme dosť času na občerstvenie, kým príde ten „náš“ vlak. Bola to celkom príjemná vychádzka.
