Čierna Skala, Kršlenica: Malokarpatská rodinná túra, ktorá osloví svojimi nádhernými výhľadmi.
Vyrážame zo Smoleníc
Smolenice – perfektná východisková turistická destinácia do Malých Karpát. Nad Smolenicami sa nachádza aj najvyšší vrch Malých Karpát, Záruby. Na Záruby sa dá dostať viacerými cestami. Jedna z nich sa napríklad začína na Jahodníku, známej rekreačnej oblasti neďaleko Smoleníc. My sme sa však tentokrát rozhodli opustiť cestu na Záruby a za Jahodníkom sme odbočili doľava a po žltej turistickej značke sme sa vybrali smerom na Čiernu skalu.
Čierna Skala
Cesta spočiatku bola asfaltová a zvádzala, aby sme po nej pokračovali. Turistická značka nás však po krátkom čase z asfaltky stiahla doľava a ďalej sme už išli lesnou cestou. Les, po ktorom sme kráčali, striedali lúky, ktoré v tomto ročnom období boli plné krásnych farebných kvetov. Chodník nás previedol cez viaceré lúky a napokon nás doviedol až na lúku nad horárňou Polámané. Na chvíľu sme neodolali hojdačke, ktorú tu niekto pripravil a až potom sme pokračovali ďalej. Podľa smerovníka nám cesta na Čiernu skalu odtiaľto mala zabrať cca hodinu. A tak aj bolo.
Pokračovali sme ďalej a dostali sme sa na otvorené priestranstvo, odkiaľ sme mali perfektný výhľad na Čiernu skalu, náš dnešný cieľ. Začalo sa stúpanie. Po pár metroch nás opäť pohltil les. Tu už bolo stúpanie naozaj prudké, ale našťastie nie veľmi dlhé. Tesne pred jeho koncom nás čakalo prudké odbočenie vpravo a už sme aj videli prvé bralá patriace do systému Čiernej skaly.
Bralá Čiernej Skaly
Žltá šípka nás poslala doľava a po skalách sme vybehli už priamo na Čiernu skalu. Po pár metroch sme sa dostali k prvým fascinujúcim výhľadom . Vyšli sme ešte pár metrov a boli sme na vrchole Čiernej skaly (662 m. n. m.). Výhľad, ktorý sa ponúka z tohto miesta, je naozaj nezabudnuteľný (na rozdiel od Zárub, kde aktuálne výhľady nie sú k dispozícii).
Trochu sme sa kochali a keďže hore bol pomerne prudký vietor po chvíli sme sa pustili do zostupu. Nevrátili sme sa však na Jahodník, ale pokračovali sme ďalej po žltej turistickej značke smerom na Záhorie, do Plaveckého Mikuláša.
Kršlenica
Dolu kopcom sme schádzali cez nádherný, takmer rozprávkový les. Prišli sme na križovatku červenej a žltej turistickej značky. Červenou sme sa mohli dostať k Mon Reposu, my sme však pokračovali ďalej po žltej smerom do Plaveckého Mikuláša. Žltá turistická značka nás o chvíľu doviedla na Kršlenicu. V tomto prípade však nie je vhodné držať sa striktne značeného chodníka. Skôr je nevyhnutné aspoň na chvíľu z neho zísť a niektorým z mnohých neznačených chodníčkov doľava vyjsť ku samotným bralám Kršlenice. Tu sa nám totiž naskytol ďalší očarujúci výhľad. Tentokrát sme sa už nedívali na Podunajskú nížinu, ako to bolo pri Čiernej skale, ale na Záhorskú nížinu. A nad ňou sa krásne týčil Plavecký hrad. Samozrejme z oboch skál sme pozorovali nádherné kopce Malých Karpát.
Po čase sme sa vrátili na značený turistický chodník. Chodník náhle začal prudko klesať. Zostup z Kršlenice do Plaveckého Mikuláša by som jedným slovom označila za šmykľavý. Prašná cesta na tak prudkom kopci sa schádzala pomerne ťažko (bol aj jeden pád), ale aj tú sme napokon zvládli. Doviedla nás k vodojemu v Plaveckom Mikuláši. A odtiaľ to už bolo iba necelých 10 minút do centra dediny.
V miestnej krčme sme si dopriali langoš a kofolu a tak sme dali príjemnú bodku za našim krásnym prechodom cez Malé Karpaty.
Záverečné hodnotenie:
Prechod z Jahodníka do Plaveckého Mikuláša cez Čiernu skalu a Kršlenicu má cca 10 km. Čierna Skala, Kršlenica: Malokarpatská rodinná túra, ktorá osloví svojimi výhľadmi je pomerne nenáročná túra, ktorú by mali zvládnuť aj deti. Keďže však stúpanie z Plaveckého Mikuláša na Kršlenicu je skutočne výživné, túto trasu odporúčam s deťmi absolvovať v smere, ktorým sme išli my, t.j. zo Smoleníc.
