Do odletu nám ostávalo iba niekoľko hodín. Ponevierali sme sa kdesi okolo St. Michel najstaršími uličkami Bordeaux. Už vstupná brána a zopár artefaktov v popredí Les Hangars St. Michel sľubovala objaviť stratený svet Angeliky, štyroch mušketierov a francúzskej šlachty. To som ešte netušil, aký adrenalínový zážitok v srdci Bordeaux zažijem v tomto chráme umenia a starožitností.
Antiques France
Utečte z komerčného sveta a nájdite pokoj v katakombách nášho umeleckého bludiska. Vydajte sa na nehybnú cestu storočiami!
To vám ponúka každý obchodník z Hangars St Michel, keď predstavuje svoj starožitný vesmír, ktorý je odrazom jeho osobnosti, jeho vkusu a vášní. Nezaškatuľkovaná zbierka poézie a inšpirácie nábytkom a umeleckými drobnosťami.
No drobnosťami. Ak sa pozrieš bližšie na niektoré aj päťciferné cenovky, radšej artefakty muzeálnej doby s rešpektom obchádzaš. Naozaj nehodno riskovať. že zhodíš niekoľko storočí starú sklenenú vázu za 7 litrov.
Botticelli na trhu
To už sa pozerám na nejaké peršany staré tiež vyše sto rokov. Pozerám na cenu a dúfam, že majiteľ to myslí ako žart. Po tomto by sme doma rozhodne nechodili. Oproti zbadám alegorický obraz oslavujúci príchod jari na drevenej doske, dielo Sandra Botticelliho (1445-1510), jedného z najvýznamnejších maliarov talianskej renesancie.
Čo jeden obraz, desiatky obrazov, solitéry a sošky z porcelánu, bronzu i dreva. Staré knihy, svietniky, obrazy, rytiny. Svetské i cirkevné. Všehochuť.
Usmieva sa na mňa sekretár v štýle Art Deco. Bol by ideálnym kúskom na vytvorenie malého home office podkarpatského privatizéra. V javorovej a orechovej intarzii zvonku, s vnútorným obkladom z citrónovníku (exotického dreva mimoriadnej vzácnosti), obložený hodvábom. Vedľa zopár kresiel, na ktoré si o hodinu aj sadnem. Móda a duch doby. Takýto kus, na to musí byť človek umelecky zameraný, uletený a cielene zberateľsky strelený. Alebo tak prvoplánovo, podkarpatsky, môže sa iba rozhodnúť vybudovať svoje podnikateľské baroko.
Les Hangars St Michel
Stále viac sa vnáram do vnútra histórie. Tento trh ma ohromuje rozmermi. Rozkladá sa na troch podlažiach a ja až na tom treťom objavujem aj čosi z tejto doby. Tieto obrazy rozhodne do 18. storočia nepatria. Zaujali. Zopár si odfotím. Keď tu zrazu cvak….
Zhaslo svetlo
Postupne zhasli všetky. Som na druhom poschodí v polotme a zrazu si uvedomujem, že som tu sám. Ale, že úplne sám. V rýchlosti schádzam dole, nikde ani nohy. Prichádzam až ku vchodu. Zamknuté. Som tu sám. Ja a bezpečnostné čidlá.
Ak chceš v človeku objaviť boha, daj pozor, aby si sa v ňom nedotkol diabla.
Do odletu lietadla ostáva pár hodín a ja som sám, v centre Bordeaux, zamknutý s artefaktami v hodnote milióna v priestoroch menšej Ikey. Postupne mi to dochádza. Obedná Siesta. Dokedy? K bráne sa bojím priblížiť. Určite je pod čidlami.
Fakt netuším, ako by som nejakému francúzskemu sekuriťákovi či policajtovi, ktorého vytrhnem z obednej siesty vysvetľoval lámanou angličtinou čo tam robím.
Spustiť poplach či nespustiť?
Hamletovská otázka môže nabrať rozličné zafarbenia. Ponevieram sa po hlavnej uličke a očami hľadám čidlá a senzory. To už viem, že obedná prestávka je dvojhodinová. Od 12,00 do 14,00 Dajú si načas, neserú sa s tým obedom. Preboha. Pred odletom sme sa mali stretnúť o 13,00 na stanici, odkiaľ sme mali vyraziť priamo na letisko.
Pristupujem k prieskumnej fáze. Hľadám nejaké telefónne číslo na ktoré zavolať. Čosi je na okne, na dverách. Na vizitkách jednotlivých kójí nachádzam tiež telefónne čísla. Snažím sa dovolať asi na 6 čísiel. Nikto neberie. Veď… siesta. Na poslednom čísle mi niekto zdvihne ale nerozumie mi ani slovo. Skladám. Posledný telefonát parťákovi: „Naozaj neviem čo bude.“
Čas trávim prechádzkou v hlavných uličkách ale aj to ma baví iba hodinu. Potom si apaticky sadám. Na stoličku za 19 eur. Vedľa je síce pohodlné kreslo, ale je na ňom cenovka 3800 eur. Ak by som si naň sadol, mohlo by nevydržať. Fakt nechcem domýšľať, čo by sa stalo, ak by ma našli sedieť v rozpadnutom kresle z doby Ludovíta XIV.
Liberté
Po 13 hodine počujem zozadu nejaký hluk. Nejaký zadný vchod. Vchádza nejaký mladík a keď mu vysvetľujem, čo sa stalo nevie sa udržať smiechu. Nakoniec všetko dobre dopadlo a ja už o štvrť na dve stojím na stanici.
Na toto stretnutie s históriou v srdci Bordeaux nezabudnem.
