Novobančania majú šťastie, že ich mesto sa nachádza v krásnej prírode, uprostred hôr, ale i v tom, že je tu dosť ľudí, ktorí sa venujú budovaniu náučných chodníkov, rozhľadni na Háji, areálu pri Zvoničke… Dnes si dáme vychádzku po náučnom chodníku Vojšín
Je tu cítiť spätosť slávnej baníckej minulosti so súčasnosťou.
Nečudo, že moje vychádzky do okolia Novej Bane sú častejšie ako do iných kútov Slovenska. V utorok bol cieľom našej dôchodcovskej trojice náučných chodník Vojšín. Jeho začiatok sa nachádza v osade Stará Huta.
Stará Huta
Nemá zmysel čakať asi hodinu a pol na autobus, za ten čas cestu zo stanice do Starej Huty zvládneme pohodlne pešo, hoci po tvrdom asfalte.
Stará Huta je najmenšia časť mesta Nová Baňa. Prví osadníci sem prišli niekedy koncom 16. a začiatkom 17. stor. Prvá známa písomná zmienka pochádza zo 4. júna 1630. Ľudí sem prilákali bukové lesy. Drevo využívali na vykurovanie sklárskych pecí.
Sklárne produkovali laboratórne a tabuľové sklo, ako i sklo, ktoré potrebovali v baniach a hutách. Výrobky z tejto Sklenej Huty, ako vtedy osadu volali, odoberala najmä štiavnická Banská komora, ale vyvážali sa aj do Sedmohradska a Rakúska. Hoci tu pracovali zruční sklárski majstri, drevné bohatstvo sa rýchlo vyčerpalo. V roku 1762 huta zanikla, resp. ju presťahovali na Sihlu (okr. Brezno). Obyvatelia sa preorientovali na pastierstvo a na výboru dreveného riadu.
Vodopád
Prvoradou turistickou atrakciou Starej Huty je vodopád. Nevyniká síce výškou, padá asi len päť metrov, ale nachádza sa v krásnom prírodnom amfiteátri budovanom skalnými, andezitovými stenami. Sklený potok si prehrýzol cestu zhruba v jeho strede.
V roku 1977 sa dostal Starohutský vodopád pod zákonnú ochranu. Dôvodom je aj cenné rastlinstvo a živočíšstvo jeho okolia. V potoku údajne doteraz žijú raky, bežným vtáčikom je na tečúce vody viazaný vodnár potočný, v bukovom dreve sa vyvíjajú larvy roháčov veľkých, z plazov by sme tu mohli natrafiť i na nášho najväčšieho hada – užovku stromovú.
V Novej bani aj na Javorí
V súvislosti so Starou Hutou a jej vodopádom jedna staršia príhoda. Aj ja som vyrastal na Starej Hute, ale nie na tejto novobanskej, ale v Javorí (dnes okres Detva). Občas sa tam vraciam ako turista. Po návrate z vychádzky sme čakali na autobus, keď sa pri nás zastavil cykloturista, vyčerpaný šliapaním do pedálov hore ponad Klokoč. Pýtal sa nás na vodopád.
Nuž, nepotešili sme ho, keď sme mu vysvetlili, že vodopád, ktorý hľadá, sa nachádza poriadne ďaleko, vari sto kilometrov od nás. Ale aj tá naša Stará Huta v Javorí a jej okolie sú turisticky príťažlivé. Určite sa tam vrátim. Ale späť na náučný chodník Vojšín.
Od vodopádu vedie vpravo popod bralný rad a na schodnejšom mieste hore ním na vyhliadku Jašekova skala. Tu je síce nový drevený panel, ale zatiaľ bez informačnej tabule. Podobne je tomu aj na ďalších štyroch zastávkach, ale zrejme v krátkom čase ich vynovené opäť osadia.
Z brala sa otvára výhľad najmä na východ, na Štiavnické vrchy s dominantným Sitnom.
Pokračujeme pohodlne lesnou cestou. Občas trochu klesne, aby sme si vzápätí užili ďalšieho kratšieho výstupu. Pri samote so zamknutými dverami i studňou si doprajeme občerstvenie.
Novobanské Štále
Kopy skál v lese svedčia, že kedysi boli aj tu pasienky. Tie spolu so štálmi sú typické pre rozsiahly laznícky novobanský chotár, resp. pre chotár susedných obcí Malá a Veľká Lehota. Aj skupiny domov, ku ktorým nás vyviedla lesná cesta, má prostý názov Chotár. To máme už za sebou zastávku na Sedlovej skale s výhľadom na novobanské štále.
Z Chotára pri pohľade smerom k Veľkému Inovcu nám padne do oka biela plocha snehu. Je to lyžiarsky areál Drozdovo, kde zrejme využívajú umelé zasnežovanie, hoci aj na miestach, ktorými prechádzame, nachádzame v tieňoch posledné zvyšky snehu.
Novobanské štále
Bujakov vrch
Značky náučného chodníka (a zároveň modré turistické značky) nás privedú na Bujakov vrch (751,1 m n. m.). Oči i dušu potešia bohaté porasty poniklecov veľkokvetých, ktoré sú od roku 1997 pod zákonnou ochranou. Zdá sa, že majú pravdu tí ochranári, ktorí tvrdia, že pravidelné pasenie pomáha chrániť populácie týchto i ďalších vzácnych druhov jarných rastlín.
Na devínskych stráňach sa pasú kozy, na Sitne ovce a tu, na Bujakovom vrchu, ako názov, ale i suché lajná, sú v službách ochrany prírody kravy.
Na Vojšín
Ďalší pohodlný úsek lesom a pasienkami a posledný výstup na lúčnatý Vojšín. Na samotný vrchol (818,9 m n. m.) nejdeme.
Krásne panorámy sa otvárajú už z rozsiahlych lúk okolo starého kríža, pri ktorom vyrástli novodobé „orientačné body“ – stožiare slúžiace najmä tomu, aby ani tu nezostali naše mobily hluché.
Kamenné more
Schádzame do Malej Lehoty. Náučný chodník sa končí pri kamennom mori – rozpadajúcom sa andezitovom, lávovom prúde spred 14 a pol milióna rokov, ako nás poučí informačná tabuľa. Dozvieme sa z nej, že Malá Lehota sa prvýkrát spomína v roku 1388 a okrem centrálnej dediny ju tvorí 17 štálov.
Pri prechádzke by sme tu našli aj ďalšie zaujímavosti, ako sú kríže na cintoríne z 19. stor. vyrezané z hrubého kmeňa alebo prírodné rezervácie Sokolec a Jazvinská jaskyňa. Rušno tu býva najmä počas fašiangov, keď sa v Malej Lehote stretávajú gajdoši, gajdošské kapely a výrobcovia ľudových hudobných nástrojov.
Dnes sme boli opäť rýchlejší, ako bol plán našej vychádzky. Pri kamennom mori je autobusová zastávka a o desať minút máme spoj do Novej Bani a tam vlak do Zvolena.
Ďalší celkom vydarený turistický deň je za nami.
