Posledné mesiace ma presvedčili, že Rado Tilandy je nielen výzvobušič, skvelý parťák, aktívny MTB bajker ale aj človek, ktorého ľudské hodnoty a postoje si dokážem vážim. Aj preto sme sa rozhodli vyspovedať ho ako spoluorganizátora Trenčianskej Vrchárskej koruny.
Vrchársku korunu rieši asi veľa ľudí. Začnime však od gruntu. Ako si prvýkrát vysadol na bicykel?
Počas vysokoškolského štúdia som sa cez víkendy nudil. Bol som odsťahovaný do jednej dedinky pri Lučenci a tam nebolo veľmi čo robiť. Tak som začal rozmýšľať, ako by sa dal ten čas príjemne zužitkovať. Najskôr som začal jazdiť do vedľajšej dediny, neskôr do Lučenca a keď som úspešne spromoval, otec mi kúpil bicykel s prehadzovačkou. Začal som MTB trasy naťahovať. Chodil som na bicykli z Lučenca do Trenčína alebo Bratislavy. Prišiel som nato, že je to super, dá sa na tom odviezť, môžem v kľude pozorovať okolie a užívať si jazdu.
Neživím sa cyklistikou, ale vďaka cyklistike sa v mojom pokročilom veku cítim fantasticky.
Stále je to tvoja srdcová záležitosť?
Rád si užívam a rád pozorujem prírodu. Keď je dobrá partia, rozprávame sa. Pokiaľ to nie sú závody a to z 90 % závody nie sú, tak sa zastavíme na dobré jedlo alebo na dobré pivo, prípadne sa niekde opaľujeme. Stále je to srdcová záležitosť.
Pamätáš sa, keď si prvýkrát dal takú riadnu MTB makačku?
Pred dvoma rokmi, keď bol Covid som jazdieval 600 km týždenne. Vtedy som dal 16 tisíc na horáku s prevýšením 300 km za rok. Teraz mám 40 tisíc a to vôbec nemám čas jazdiť. Boli aj extrémy. Odviezli sme sa s kamarátom vlakom na Maďarko-Ukrajinské hranice a odtiaľ sme išli na bicykli cez Ukrajinu, Maďarsko, Poľsko, Oravu až domov. Vtedy sme prešli okolo 650 kilometrov.
O dva roky nato sa ma šéf, ktorý je z Prahy opýtal, či viem z Trenčína prísť na firemnú poradu aj do Prahy. Hovorím: „Viem prísť aj do Prahy, len potrebujem na to viac času.“ To bolo 360 kilometrov bez nejakého oddychu.
Kamarát, ktorý žije v Mníchove ma pozýval na Oktoberfest. Povedal som si, že zase cestovať autom,… Dám si pivo, nebudem môcť šoférovať, tak prídem radšej na bicykli. To bola zatiaľ asi taká moja najdlhšia cesta: Do Mníchova na pivo. Nešiel som však z Trenčína, ale od hraníc. Aj tak to bolo nejakých 490 kilometrov.
Vrchárska koruna je o výzve
No, a potom pri tej vrchárskej korune všetky tie sprievodné akcie až po extrémy, tak bol som prvý aj posledný.
Na Nový rok obísť 20 vrcholov, tento rok to bolo 668 kilometrov od prvého do piateho januára s nejakými dvoma spaniami. Pred tými dvoma rokmi to bolo skoro bez spania. Tam som odpadával od únavy, ale tak nikto ma nenútil, sám som si potreboval niečo dokázať.
Everesting
No a nejaké registrované, tak to sú Everestingy. Mám za sebou štyri. Najviac mi sedí ten minuloročný. Robím si to ako memoriál za svojho otca, ktorý sa narodil v októbri. Minulý rok sa mi podarilo nastúpať 10 tisíc metrov na Inovci. 25 krát som na neho vyliezol. Keďže mám trošku viac kíl, tak mi to dlho trvalo a sedel som na bicykli 56 hodín.
Ja len hovorím, je to skôr o tom, že je to taký life balans voči tomu súkromnému a pracovnému životu. Aj keď teda aj o práci rozmýšľam.
Ako prišlo k nápadu urobiť prvú vrchársku korunu?
Vrchársku korunu som nevymyslel ja, to by som klamal. Vrchársku korunu vymyslel pán učiteľ, ktorý sa volá Adam Hloch pred 10 rokmi. On chodil na bicykli po kopcoch a po hradoch v okolí Valašska, to je krásna časť Moravy.
Kamarátovi, ktorý sa volá Michal Horský a je novinár, napísal, či môže dať taký článok do miestnych novín. Že 20 vrcholov, neplatí sa štartovné, len to nejak obísť, odfotiť sa tam, a potom sa to vyhodnotí. Ten prvý rok to prešlo nejakých 20 ľudí a teraz Valašskú korunu končí 500-600 účastníkov.
Vrchárska koruna Trenčianska
My sme tu od Trenčína ja, Paľo Babica a Mišo Barták, čo sme tú vrchársku korunu dotiahli na Slovensko vôbec ako prví. Samozrejme takým spôsobom, že pri nejakom pivku, pri vyhodnotení na tom Valašsku jednak oni, že: „Čo to neurobíte na Slovensku?“ Tak sme rozmýšľali ako to nazvať Vrchárska koruna Považia a oni, že Trenčianska.
Oni nám dali aj súhlas na použitie ich know-how tak, ako aj všetkým ostatným. Mávame najviac účastníkov. Minulý rok počas Covidu to bolo 100 cyklistov a 55 turistov, bežcov alebo psíčkarov. Primárne je to cykloturistická akcia, ale čím ďalej, tým viac ľudia majú záujem ísť aj na pešo alebo so psíkmi.
Dosť ma aj hnevá, keď niekde z toho robia závod a nepovedia, že to nie je závod a nakoniec riešia, kto prvý skončil.
Zimná edícia je taká moja úchýlka. Prečo by sme mali jazdiť od apríla, keď môžeme jazdiť od 01.01. Ja som to síce skončil nonstop prvý, ale keď som vyhlasoval tých 9 čo to dali, tak seba som naschvál uviedol ako posledného. 🙂
Love Trenčín, Free Trenčín
Ale je pár akcií, či sú to tie zimné – apríl, alebo jesenné free, to sú preteky okolo Trenčína. Máme tu mestský park, ktorý je v centre. Je v ňom 10 kilometrov rôznych chodníčkov. S partičkou okolo trenčianskej bežeckej ligy sme sa pred veľa rokmi bavili, že spravíme niečo také, že jeden okruh bude cyklistický, jeden okruh bude bežecký a budú aj štafety. Tých štafiet bolo pár a plus nonstop nejaké 3, 4, 6, 12 hodinovky. Pred troma rokmi aj 24 hodinovky. To ma vždy bavilo, má to trošku iný charakter oproti tým čisto komerčným 24-kám. My sme tu úplne naturálni, nekomerční. Keď to bolo v Žiline ako majstrovstvá Európy, tak som tlmočil tomu austrálčanovi, čo je šéf WEMBO (to je inštitúcia, ktorá zastrešuje podobne ako UCI cyklistov, ultrabajkerov) a on mi povedal, že jediné, čo je pretek sú sólo jazdy a všelijaké dvojky štvorky, to sú kolotoče. Samozrejme, ma to pripravuje o nejaký príjem, že ideme iba sólo, ale uprednostňujeme komornú akciu. Keď to má byť 24-ka, tak nech je to takto.
Veľmi sa teším, že sme udržali účasť, naozaj tá situácia bola 2-3 roky veľmi zlá kvôli covidu. Tak trebárs minulý rok som chcel mať 50 ľudí a aj prišli. Bolo to úplne fantastické. Nehovorím o sponzoroch, ktorí vyrábajú na to dresy sponzorsky.
Plány do budúcna? Čo by si chcel odkázať komunite?
Prioritne je to cyklistika. Ak máte radi hory, ak máte radi horskú cyklistiku, chcete spoznať miesta, ktoré by ste bežne nespoznali, tak skúste vrchársku korunu, ktorá sa jazdí od 10.04 do konca novembra. Nič to nestojí. Ak si chcete pomerať sily na veľmi veselých akciách pre širokú verejnosť, až po extrémne 24ky, tak sledujte našu webovú stránku VKT-BIKE.
Celý rok okrem decembra organizujeme nejaké závody, kde všetkých srdečne pozývame.
Plány do budúcna sú jednoznačne dané. Radi si vypočujeme aj pripomienky ľudí a myslím si, že aj pracujeme na lepšej prezentácií či už webovej, alebo facebookovej.
Vysadnime na bajk
Čo dodať na záver rozhovoru? Neostáva nám len popriať Radovi nech sa darí. Trenčianskej vrchárskej korune i všeobecne MTB komunite.
