Dnes ideme do finále. Lanzarote: Hiking Risco de Famara: Haría, Teguise. Hrebeňový prechod turistickým chodníkom GR 131. Najlepší hiking na Lanzarote. Štartujeme v Harii.
Haría
Turisticky preferovaná dedina, z ktorej je ale lepšie kvôli davom turistov čím skôr zmiznúť. Za 10 minút sme pozreli námestie, poobdivovali živé stromy (okrem paliem ich je na ostrove iba niekoľko) a doplnili sme 36 mesačné zásoby. Tzn. 36 mesačný jamón, 36 mesačný odležaný syr a čerstvé bagety. K tomu paradajky a nejaké vitamíny a štyri chladené tretinky St. Miguel.
Haria Walley má dve výstupové trasy. Obe dajú zabrať. Zapotíte sa riadne, nastúpate hojne. Po asfalte je to tiež raj pre jarné cyklistické kilometre. Serpentíny vás vytiahnu o 250 výškových metrov na strechu ostrova. Sú fakt fotogenické. A výhľady na každej zastávke aj riadne spoplatnené. Pokiaľ to nedáte po svojich. 🙂
Popri ceste vedie hrebeňový trail GR 131. Jeho 2 etapa spája práve Hariu s historickým centrom ostrova: dedinkou Teguise.
Turisti na Lanzarote
Malá odbočka. Vo všeobecnosti možno turistov na Lanzarote rozdeliť do troch skupín:
Tá prvá, all inclusive trávi väčšinu času v rezortoch pri bazénoch, popíjaním a pojedaním draho zaplateného all inclusive. Animátori ich príjemne zabávajú, roztancúvajú a precvičujú. Občas sa prevážajú z hotelov autobusmi po hlavných atrakciách. Všetko je plánované, usporiadané, organizované, nikde sa nezdržujete v rade. Ak sa „allinclusivákov“ spýtate ako sa im páčila Haria, povedia: „Únavná cesta autobusom, pekné námestie a krásne múzeum Cézara Manriqua, obed nemal toľko chodov ako bufet v rezorte ale mali pekný výber magnetiek.“
Druhou kategóriou sú stravoholici. Makači cyklisti, bežci, kolieskári, hikeri, ktorý využívajú skoré Lanzarote na predjarnú kondičnú prípravu. Ak sa ich spýtate, ako sa im páčila Haria, povedia: „Skvelá žehlička asfalt, ten výšľap serpentínami bol na podlahu, ale potom to išlo.“ Z Harie si nepamätajú nič. Iba ju preleteli. Je tam draho.
Traťou kategóriou sú práve nezávislí dromedári, diaľkoplazi a obavitelia. Na dotaz na Hariu povedia, že nemá takú atmosféru ako Teguise alebo Máguez. Davy a pretlak turistov, vyššie ceny, dosť komerčné a málo priestoru. Okamžite vás však upozornia na výhľady z útesov nad Hariou.
Každý hľadá na Lanzarote to svoje
Prvý krát nás na útesoch skoro odfúklo. A to nežartujem. Vietor tu práve fičal cez stovku za hodinu. Sme predsa 600 metrov nad úrovňou mora.
Ermita de las Nieves
Trail Risco de Famaro predeľuje osamelá pustovňa. Kostolík Ermita de las Nieves zasvätili patrónke ostrova, panne de las Nieves. Nielen Zvir má patent na zázraky. Údajne sa zjavila v roku 1427 pastierovi na mieste kostola. Pôvodnú pustovňu však zničili v 17. storočí piráti a na jej pozostatkoch postavili nový kostol v ostrovnom štýle pred 50 rokmi. Každoročne tu ostrovania poriadajú tradičnú púť v poslednú júlovú sobotu. Púť by im mala zaručovať dobrú úrodu a vlahu.
Pri kostole sme boli dvakrát. Raz z Teguise a druhýkrát z Harie. Prvýkrát nás ale vietor otočil. Tak fúkalo, že Milana (parťáka) temer zhodilo z nôh. Na útesy sme sa neodvážili. Druhý výstup bol naopak boží.
Najkrajšie výhľady
Ak návšteva svätyne Virgen de las Nieves v niečom vyniká, tak je to fantastický výhľad na Atlantické pobrežie. Toto je na hony vzdialené turistickým all inclusive produktom. Ale nie je to zadarmo. O peniazoch nehovorím.
Na útese vo výške 608 metrov nad morom môžete vidieť časť západného pobrežia ostrova Lanzarote, ktoré zvýrazňuje slávna Playa of Famara. Keď si dáte námahu a obídete observatórium, príde hlavný program dňa a možno i tohto týždňa.
El Castilejo
Aj keď dnešný deň nebol na hiking práve najvhodnejší. Chvíľu sme sa mohli dotknúť mrakov, obava búrky, chvíľu vietor, ktorý až podrážal nohy ale nevzdali sme to. Na konci sa už nedalo ďalej. Sme na streche Lanzarote. Neviem či bol dominantnejší endorfín alebo adrenalín. Na vrchu sme boli obaja šťastní. Posledne som 600 m nad morom hompáľal nohami v Nórsku na Preikestolen.
Rokline dominuje observatórium Peñas del Chache, umiestnené na najvyššom bode ostrova vo výške 671 m n.m. Sme hulváti. Na večer sme pred hviezdami uprednostnili Malváziu. V rokline sme tiež objavili niekoľko zle odparkovaných áut. Možno za to mohla erózia, možno silný vietor, ktorý parťákovi zopárkrát podlomil nohy na kraji útesu.
Risco de Famara
K veci. Výstup na vyhliadku El Castilejo a prechod clifmi a útesmi Risco de Famara ponad Hariu považujem za absolútny hiking top ostrova. Viac adrenalínu a krajšie pohľady zo strechy ostrova sme za celý pobyt nevideli. Aj keď tadiaľ nevedie oficiálny trail, doďaleka vidno chodník po hrane útesu. Ak vystúpate z Máguez na El Caldereta už odtiaľ môžte pokračovať plynule hrebeňovým (hoci neznačeným) chodníkom.
Cueva Famara
Na útese nájdete aj niekoľko jaskýň, Jednu z nich sme aj našli. Napriek tomu, že k nej viedli schody sme však dole nešli. Žeby sa nám roztriasla prdel?
Chodník po útese je veľmi pohodový. Ušľapaná, ujazdená šotolina má na míle ďaleko od lávových polí. Ani chvíľu som neľutoval, že som zvolil namiesto trailovej obuvi sandále na bosú nohu. Trail po útesoch Risco de Chache vedie aj cez meteo stanicu.
Investičná príležitosť
Veľký investori hľadajú veľké príležitosti. Podobne ako v Portugalsku, aj tu funguje pravidlo, že ak ste majiteľom nehnuteľnosti, máte nárok na trvalý pobyt. Tu vám ponúkame skvelú príležitosť. Nikto nedefinuje v akom stave tá nehnuteľnosť má byť.
Predsavzatia sú potrebné
Lanzarote: hiking Risco de Famara: Haría Teguise je málo. Ak sem prídem nabudúce, túto trasu po okraji útesov prejdem celú. Od Mirador del Rio až po Papagayo Beach.
O vytrvalosti
Väčšina odborných športových štúdií sa zhoduje, že bežeckí a trailoví šampióni potrebujú na to aby sa vyvinuli priemerne 10 rokov tréningu. Ja trénujem už 30 rokov a stále na tie výnimočné výkony iba čakám.
Skutočné zážitky vyžadujú svoj čas. Možno aj preto najlepšie spoznáte krajinu, keď to dávate po vlastných.
Obehnúť so sprievodcom a Tui autobusom „best offky“ ostrova je síce pohodlné, ale povrchné a najmä v bubline. Nedá vám to priestor vidieť aj za roh a spoznať autentický život ostrovanov. Ale je veľa spôsobov ako tráviť dovolenku a voľný čas. Mne osobne organizovaná turistika veľa nedáva.
Cestu si často umelo predlžujem. Niekde sa vám tak páči, že nebudete mať chuť skončiť: „Áno. Endorfíny. Závisláctvo. Viem.“
Villa de Teguise
Teguise je skutočným historickým centrom ostrova. Cítite to v každej uličke. Villa de Teguise bola hlavným mestom Lanzarote od 15. storočia až do druhej polovice 19. storočia. V roku 1852 stratila všetok mocenský vplyv na úkor nového hlavného mesta Arrecife. Teguise bolo prvé a najvýznamnejšie civilné a mestské osídlenie na celých Kanárskych ostrovoch.
Tiež tu majú lepšiu kávu ako v Arrecife. Aspoň som sľúbil, že to napíšem. 🙂
Prechod Risco de Famara po GR 131 medzi Hariou a Teguise rozhodne hodnotím ako najkrajší hiking trail na ostrove.
