Pozrieť sa na La Graciosu tak trochu zvrchu a dať si hiking za najkrajšími výhľadmi Lanzarote. Aj to bolo cieľom jedného z najkrajších trailov, ktoré sme mali v pláne. Naše dnešné potulky začali na Mirador del Rio.
Mirador del Rio
Prísť, vystáť radu, vyliezť na terasu, kuknúť, pocvakať, dať si presíčko a opustiť. Potom ešte preliezť plot a dostať sa na delostrelecký bunker, kde vidno samotnú terasu Mirador del Rio ako na dlani. Ak to chcete na kompletku, zaplatíte aj pár eur vstupného.
Mirador del Rio sa nachádza 400 metrov nad morom a tiež sa spája s menom César Manrique. Reštaurácia s terasou vznikla vedľa pozostatkov starej vojenskej batérie z konca 19. storočia. Z terasy sa vám otvorí výhľad na El Río – úzky pás mora, ktorý oddeľuje Lanzarote od ostrova La Graciosa.
Ak trochu posnoríte, nájdete aj chodník okolo, ktorý vás dovedie k bunkru samotnej batérie, ktorý sa nachádza niekoľko metrov vyššie ako samotná výhľadňa. Ale veľmi sa nezdržujte. O 2 km ďalej v dedinke Ye nájdete turistický chodník do krátera Monte Corona, ktorý vás ohromí viac.
Monte Corona
Volcan de la Corona je s výškou 605 metrov jednou z najvyšších sopiek na Lanzarote. Je oveľa staršia ako Timanfaya a na Mirador del Rio pozeráte riadne zvrchu. Sopka vybuchla pred 5000 rokmi a spolu so svojimi štyrmi susedmi La Quemada de Maguez, Los Helechos, La Cerca a La Quemada de Orzola vyvrásnila ostrov do dnešnej podoby.
Vznikol tak druhý národný park na ostrove: Parque natural archipiélago Chinijo, pod ktorý patrí aj ostrov La Graciosa.
Ak pôjdeš podľa mapy, pohádaš sa s domácim aloe-verákom. Časť značenej trasy totiž vedie (viedla) cez jeho polia. Poľnohospodár nelenil a cestu zahádzal kamením. Chceli sme mu otvoriť slovenské srdce. Nedalo sa. Na náš milý dopyt kade teda ísť, ak tadiaľ vedie značený chodník, začal splietať niečo o policajtoch a mierne sa začal pohupovať. Múdrejší ustúpi. Zobrali sme cestu z iného konca.
Asi kilometrový chodník nás cez polia doviedol až pod horu. Tam sa cesta zdvihla a na najbližšom kilometri sme nastúpali 250 m. Keď som dorazil na okraj krátera, ostal som ako obarený a chvíľu som len sledoval a nefotil.
Sopka vyzerá inak ako ostatné na ostrove – vzhľadom na svoj priemer je oveľa hlbšia. Nie je taká veľká ako Caldera Blanca ale pôsobí riadne adrenalínovejšie. Hoci sme videli na obzore pár ľudí, toto sme okolo celého kráteru odvahu dať nemali.
NP Archipiélago Chinijos rozlohou 700 km2 je najväčšou morskou rezerváciou v Európe. Okrem ostrovov La Graciosa sem patria aj pol kilometra vysoké clify a útesy Risco de Famara, ktoré vznikli práve vyvrhnutím lávy z týchto sopiek pred 16 miliónmi rokov.
Točíme a pokračujeme po ceste zabudnutých sopiek. Cestu sme si skrátili cez miestne vinárstvo a keď sme poľnohospodárovi urobili škodu v podobe fľaše Malvazie, začal nás mať tak akosi rád a pustil nás krížom cez jeho vinohrady. Hoci to nemajú radi.
Mirador de Guinate
Neviem či sa dá nájsť krajší výhľad z útesov. Celý útes Risco de Famara sa tiahne od Mirador del Rio cez Máguez, Hariu až po hranicu Tequise.
Nevzdávaj to. Každá cesta začína prvým krokom.
múdrosť statočného diaľkoplaza
Najprv sme váhali, či tá odbočka stojí za to. Potom sme neľutovali. Možno práve z týchto útesov objavíš ešte krajšie výhľady na La Graciosu ako zo samotného del Rio. A aj sa stalo.
Tie najkrajšie miesta objavíš, ak pôjdeš po neznačených chodníkoch. Do cesty sa nám síce niekoľko krát postavil plot poľnohospodára ale my sme to nevzdali.
Praktická turistická vložka 🙂
Dlhé pešie traily ma na Lanzarote naučili, že nie všade potrebuješ uzavretú pevnú obuv. S veľkou chuťou som druhý deň zainvestoval do sandálov s vibramovou podrážkou a začal som chodiť v nich. Na krkolomné cesty a lávové polia to asi nieje. Ale na bežné diaľkoplazové túry moje nohy tú voľnosť a dýchanie veľmi ocenili. Ocenil to večer aj môj parťák Milan. Vždy keď som sa vyzul.
trail okolo Los Helechos
Chodník Camino de Gayo nás okolo sopky Volcán de Los Helechos doviedol až do dediny Máguez pod Hariou.
Kanárske ostrovy by mali byť o oddychu. O mori, o lehátkach a animátoroch, all inclusive fašírkach, slížoch, práškových džúsoch, neobmedzenej konzumácii miestnych tuzemákov a zabezpečenom poznávaní so sprievodcom v autobuse. Kam ale zaradiť bláznov, ktorí za celý deň stretnú piatich ľudí?
Zostup do la Caldereta
Už som bol na sopke, na okraji krátera ale ešte nie v sopke. Napravil som to zostupom do La Caldera.
Odmena v dedinke Máguez bola ohromná.
Drink v Máguez
Kam sa hrabú všetky turistické ciele pred ospalou Casa Rayco, v ktorej vyhráva karibik a Buena Vista Social Club. Krčmička tak autentická až to bolí. Hostila prevažne domácich, ktorí vybuchovali smiechom pri každom zablúdenom šoférovi- turistovi. Práve vtedy totiž opravovali cestu na Hariu a krkolomná obchádzka cez poľné cesty viedla práve tadeto.
Tep tejto ospalej dedinky sme si vychutnali tak, ako žiadne iné miesto na Lanzarote.
Arrieta
Deň sme zakončili na plážach Arriety. Ani nie preto, že bolo treba zmočiť nohy. Ani nie preto, že je to surfársky raj. Skôr preto, že sme tu za 7,50 dostali tú najlepšiu Paelu s čerstvými morskými potvorami na ostrove. 🙂
Lanzarote: Dnes sme si dali hiking cez 4 krátery za najkrajšími výhľadmi Lanzarote. Naozaj? Na zajtra nás totiž čaká hiking špička v podobe hrebeňového útesového prechodu medzi Hariou a stredovekým mestom Tequise, bývalým centrom Lanzarote.
