Na Kubínsku hoľu sme sa už chystali skôr, a to ešte cez vianočné prázdniny. Keďže po novom roku prišlo oteplenie, podobný nápad, kam ísť za snehom, mala asi polovica Slovenska. Kolóna z Dolného Kubína smerom na Kubínsku hoľu bola nekonečná, tak sme to otočili…. Však pôjdeme inokade… Na Minčol a Kubínsku hoľu zo Zázrivej cez Vasiľovskú hoľu
Zo Zázrivej
Keďže ma lákala tá pravá zima, začala som rozmýšľať kade inakade sa tam dostať. Aj vďaka iným príspevkom v skupine 7 kopcov 3 jazerá rozhodla som sa ísť zo Zázrivej. Manžel ma síce odhováral, že je to ďaleko, ale keďže viem, že deti zvládajú aj náročnejšie a dlhšie túry, išli sme. Keby sa mi to nepozdávalo, môžeme sa predsa hocikedy otočiť. Predpoveď počasia bola na tento deň priaznivá, síce mráz, ale slnečno a bezvetrie.
Autom sme prišli do Zázrivej, časť Kozinská.
Vydali sme sa teda cestičkou po žltej značke lesom popri potoku. Kozinský potok bol mierne primrznutý, takže sme sa kochali aj cencúľami, ktoré miestami vytvárali nádherné obrazy.
Kozinský potok
Cez Vasiľovskú hoľu
Miernym stúpaním sme sa dostali až na Vasiľovskú hoľu. Cesta viedla prevažne lesom, ale občas sa odkryli aj krásne výhľady. Od sedla Vasiľovskej hole sme pokračovali po modrej značke smerom na Kubínsku hoľu.
Kubínska hoľa
Tu sme už začali stretávať aj skialpinistov, sem-tam nejakého turistu. Na rázcestí pod Minčolom sme sa rozhodli ísť na Minčol.
Zimná túra na Minčol
Bolo tam krásne ako v rozprávke. Cez primrznuté zasnežené stromy presvitalo slnko. Bolo to nádherné. Nechýbalo ani šantenie v snehu. Keďže už bolo veľa hodín, museli sme ísť späť. Cesta dolu už bola rýchlejšia, dcéra sa spúšťala na lopári a slnko pomaly zapadalo. K autu sme prišli ešte pred zotmením.
Celá túra nám trvala aj s prestávkami síce skoro 6 hodín, prešli sme cca. 16 kilometrov, ale stálo to za to. Určite sa sem ešte vrátime.