Začalo to nevinne. Online reklamou na spiatočnú letenku za 4,99€. Vyvetrať hlavu a vôbec… Bicyklom na Berlin. Vždy som sa rozhodoval skôr, ako premýšľal. Až keď boli letenky booknuté vyvstala základná otázka:
- Berlín? A načo?
- Berlín má krásne rovinaté terény, množstvo cyklotrás a veľa kanálov.
- Berlín je mesto mnohých tvárí – možno …
- V Berlíne bude krásne … aspoň nad nulou a nebude mrznúť (začiatok marca).
- A dá sa vôbec Berlín spoznať za dva a pol dňa?
Spoznaj Berlín
Bežných turistov delím do dvoch skupín.
Tá prvá, poznávacia, sa dovezie do centra a preštrachá všetko od Reichstagu, Brandenburskej brány, cez Charlie Checkpoint, až po Alexanderplatz. Zobdivuje nákupné centrum na Potsdamerplatz, nejaké to múzeum, obchytá zbytky Berlínskej steny. Navštívi všetky bezplatné galérie, dá si nejakú kávičku a niečo pošopuje.
Tá druhá, mládežnícka, to má jednoduchšie. Nájde najlacnejší hostel, celý deň prespí, večer si nájde pub s lacným pivom, kde sú mladé baby a parí. Ak sa ich spýtate: „Ako bolo na Alexanderplatzi?“, spýtajú sa, či myslím to námestie, kde je lacný kebab a pivo. O Reichstagu ani nepočuli.
Iba ten čo si vysadne na bicykel zistí, že Berlín leží na kanáloch a má oveľa viac vrstiev a tvárí.
Rozhodol som sa, že ja budem vlastnou cestou. Kríza stredného veku človeku dovoľuje klásť si aj iné výzvy.
Berlin on bike
4 dni bez akéhokoľvek plateného dopravného prostriedku mimo bicykla. Plánovanie začalo.
Letisko Schönefeld je umiestené 22 km od centra. Hľadal som ubytko niekde uprostred cesty, ale nakoniec predsa vyhralo centrum. „Friedrichstrasse a Charlie Checkpoint sú v dosahu pol maratónu. To dám.“ Myslel som si. Požičovňa bicyklov priamo v hoteli. Viete si predstaviť lepšiu výzvu?
Ryanair na ľahko
Ryanair si ma určite zamiloval. Takú ľahkú batožinu nemal snáď nikto. 2 tričká, 1 tepláky, tenisky, mobil a Garmin. Všetko ostatné na sebe. Všetko čo potrebujem v navigácii a na webe.
Hodinový let sa zadaril. Na záchodoch prezliecť a vybehnúť. Môj prvý nemecký pol maratón už tak zdarne nedopadol.
Po 3 kilometroch som pochopil, že bežím zle. Vraciam sa a znova zle, 6 kilákov za mnou a zase sa motám niekde mimo. A Charlie Checkpoint stále ďalej a ďalej. Nie. Never navigácii. A never, že sa vymotáš poklusom v uliciach v miliónovom meste.
Checkpoint Charlie
Moja východzia stanica. Tu mám hotel. Checkpoint Charlie patril kedysi k najznámejším priechodom rozdeleného Berlína. Nachádzal sa na križovatke ulíc Friedrichstraße a Kochstraße a spájal americký a sovietsky sektor mesta. Je známy aj vďaka obrázkom z októbra 1961, keď pri povstaní v NDR na priechode stáli oproti sebe tanky americkej a sovietskej armády. Dnes už stojí iba pre turistov, ktorí sa tu môžu za 3 eurá odfotiť v uniforme. Je neďaleko Brandemburskej brány.
Dobieham k nejakej železničnej stanici a vzdávam to. 3,20€ ma nezabije a už o hodinu ležím v teplej posteli. Nedá mi to vybehnem znova. Náhradný program Friedrichstrasse hore dole a pres spánkom zapisujem 14 kiláčikov. Viem, sklamal som všetkých, ktorí mi verili. Ale veril mi vôbec niekto? Ráno vstávam s novým elánom.
Bike na deň za 10 éčiek. To je kauf. Pokiaľ nepochopíš, čo je 23 kg bezprevodový city bajk.
Ráno: 9,00 Automatová káva, croissant s medom, odomykám bicykel a vyrážam.
Alexander platz
Smer sever. Tá sedánka je snáď pre liliputána. Pýtam si imbusák. Takto v podrepe jazdiť nie je to pravé orechové. Chyba lávky. Spoznávam prvé kvality city rent servisu. Žiaden imbusák. Žiaden servis. Ale ak pôjdem toť za roh, tam určite pomôžu. Pretočím kolená v podrepe za roh. Zavreté. Druhý rent tiež zavretý. Matne si spomínam, že priamo pod vežou na Alexanderplatze je Fat tire rental.
Taká tá independent požičovňa fúzatého päťdesiatnika – hipstera. Otvorená: furt. V kačacom podrepe tam za 10 minút pristávam. Otvorené.
Chlapci sa smejú a … pomáhajú. Nó problém. Dvíham sedlovku o 40 cm vyššie a konečne sa normálne veziem. Ešte dofúkam pneumatiky a … všetko je, ako má byť. No bolo by.
melanchólia sociku
Po desiatich kilometroch, keď sa blížim k východnej časti Berlína Pankow, sa cítim ako ventilátor. Kadencia vyše sto a priemerka láme rekordnú hranicu 9,7 km/hod.
To už snáď kurňa môžem aj behať. Tí Berlínčania sú fakt pohodlní. S takýmto prevodom na rovinu, to sa natočíme. Každú chvíľu zastavujem. Melanchólia sociku na mňa funguje. Prechádzam cez obrovské parky, športoviská i záhradkárske kolónie.
Každý mal za socíku svoj vlastný svet
Pankow kolónia
Tisíce chát, tisíce trojárových pozemkov s tými najestetickejšími úpravami. Staré vane ako bazény, kochlíky so zmrznutými muškátmi, sádrové bociany, levy, domácky zhlobené sedenia, kríkové zákutia. Za sociku mal každý svoj vlastný malý svet.
Pankow
Najľudnatejšia berlínska štvrť. Kedysi sem Berlínčania unikali z mestských činžiakov. Vyrážam cez Pankow na slepo. Motám sa aj po industriálnych zónach.
Východný Berlín rospoznáte od západného ľahko. Oba svety však majú svoju jedinečnú krásu. Vyrážam okolo kanálov na Spandau. Zase slepá. Obchádzam. Zase slepá. A nie je to jedno? Točím ostošesť. Dvacka km za mnou a ja sa cítim, akoby ich bolo sto. Navyše sa nejak rozvykláva rúčka. Na prd prevod, na prd rúčka.
Snažím sa ju dotiahnuť a zrazu: „Kurňa to ťahá. Lepšie ťahá. Veď to prehadzuje.“ Vstavaný prešmykovač? Verte. Ak vám odchádza rúčka a zle sa ťahá, je načase prečítať si návod.
Odkedy som spoznal prehadzovač život okrásnel
Chceš dobrý Kebab? Vypadni na Pankow. Ak vám niekto povie, že 3 eurá na kebab a pivo v Nemecku nestačia, neverte mu. Niekde medzi Pankow a Spandau sa to určite dá.
Uprostred ničoho
Garmin ma zas posiela niekam donikam. Ako sa tá blbosť obsluhuje. Opäť som niekde – nikde: In the middle of the nowhere.
Idem kam ma oči vedú. Spolieham sa len na svoj inštinkt, hľadám tie najkrajšie cestičky. Garmin aj s navigáciou už odpočíva vo vrecku. Míňam Siemens. Zas cesta nikam.
.Pri pohľade na funkčnosť a uniformnú estetiku továrenských budov začínam chápať zmysel pre nemeckú disciplínu a Bauhaus.
Spandau
Zo vzduchu sa zdá, že najzápadnejšia štvrť Berlína Spandau sú z veľkej časti lúky a zelené lesy prepletené vodou rieky Havel a veľkých i menších okolitých jazier. Lesy Spandau sú pre mňa ako cyklistu ideálne. Rieka zas poskytuje priestor pre plavcov a kanoistov. Kvalita vody je vynikajúca.
Zas cesta nikam. Točím. Chápem prečo. Zase voda. Berlín je samá voda. A vietor. Silný protivietor. Ale pri kozmickej rýchlosti 14,9 km/h sa to dá. Dorážam do Spandau.
Industriál za mnou a krásna Citadela vpravo. Natáčajú sa tu aj Hollywoodske filmy. Citadela je jedna z najlepšie zachovaných renesančných pevností v celej Európe. Dlhé baštové múry s hrúbkou až štyri metre s klenutými chodbami údajne pravidelne lákajú na zimný spánok viac ako 10 000 netopierov.
Jazerá a pekné mesto. Lodenica, ramená, cyklochodníky, obraciam naspäť.
Šliapem ďalších 30 km v protivetre. Osemdesiatka za mnou.
Tiergarten
Tiergarten je zeleným srdcom Berlína. Medzi Brandenburskou bránou a zoologickou záhradou ponúka park s veľkými lúkami, ZOO a tienistými stromami dostatok priestoru na relax, šport a voľný čas. Na mape mesta Berlín vyzerá táto oblasť ako ako ostrov v centre mesta. Čosi ako Hydeark Londýna alebo Central Park NY.
Obdivujem tu sochy symbolizujúce silu nemeckého národa. Silu, ktorú pri myšlienke na ďalšie pivo definitívne strácam.
Reichstag a Brandemburská brána
Preberie ma až prvý kontakt s Reichstagom a Brandenburskou bránou. Paráda. monumentálne. Tí japonci sa dokážu fotiť všade.
Brandenburská brána, starý a nový Reichstag.
Blížim sa k zóne Berlínskeho múru. Ruská ambasáda je skutočne dominantná. Ritter zdarma. 70 centov bez akcie naozaj nie je veľa. Dopĺňam cukry. Ak sú cyklocesty popri kanáloch, tak je to pohádka. Človek si občas potrebuje prevetrať hlavu.
Doobedná bilancia:
87 kiláčikov, parky, párky, psíčkari, všade pohoda, šport. Objavujem portugalskú vinotéku. Grand reserva Tinto Cao 2007 a prekvapivá iberská šunková hostina zakončila prvý deň. Večera za 22 éčiek je tiež spôsob, ako sa dostanete v Berlíne ku kvalitnému sklenenému poháru. Nič z toho sa nedá z metra objaviť.
Líham unavený do postele. Hoďka, dve stop time a vyrážam znova na nočnú šichtu.
Nočný Berlín
Na kole do nočného Berlína. Spoznávam život centra. Pri galérii odstavujem. Led Zeppelin na živo. Ten chlapec pred Berlínskym dómom vie naozaj hrať. Prekonávam vlastnú lakomosť a vyťahujem 2 eurá. Zaslúži si. Pridáva Rolling Stones. Rološi a Berlínsky dóm po desiatej večer idú naozaj dohromady.
Druhý deň: 9,00 Automatová káva, croissant s medom, odomykám bike a vyrážam.
Potsdam
Postupim je hlavné a najväčšie mesto nemeckej spolkovej krajiny Brandenbursko. Priamo hraničí s Berlínom a je súčasťou metropolitného regiónu Berlín/Brandenbursko. Nachádza sa na rieke Havel asi 25 kilometrov juhozápadne od centra Berlína. Mesto staré viac ako 1000 rokov, je známe svojimi palácmi, parkami, jazerami a tiež historickým a kultúrnym významom. Rozhodne treba vidieť parky a paláce Sanssouci, najväčšie svetové dedičstvo Nemecka, ako aj ďalšie paláce ako Oranžerský palác, Nový palác, palác Cecilienhof alebo palác Charlottenhof.
Vyrážam na Postupim. Smer juhozápad. Cyklotrasa okolo Havelsee mi príde ako z iného sveta. Jeden by nepovedal, že je len 20 km od centra. Schádzam úplne k jazeru. Paráda. Nádhera. Ticho. Žiadni otravní turisti, iba prázdne lodenice, príroda a kľud. Trochu kopečky a už som pri Postupimskom moste.
Má svoju históriu. Chápem, prečo tu mali konferenciu. aj ja by som tu chcel vegetovať.
Sanssouci a Babelsberg
Babelsberg v juhovýchodnej časti Postupimu bol už v 30. rokoch 20. storočia domovom filmu. Dôležité centrum európskej filmovej produkcie patrí medzi najstaršie veľké filmové štúdiá na svete.
Užívam si parkový piknik. To som nespomínal?
Každý dobrý city bajk musí mať veľký košík. A v košíku máš vďaka Lídlu dokonalý piknik. Brusnice, banány, pohár vína, dopečené pečivo, syr a šunka. Príbor? Nie som dokonalý. Ale po 40 km dobre padne aj z ruky. Ležím v tráve. Pod stromom. Vnímam drobné kvapky mrholenia a som happy. Sám so sebou a svojimi myšlienkami. Priestor pre život.
NeuerGarten
Kto sem zasadil tú viktoriánsku architektúru? Paráda. Nechce sa mi odísť. Otáčam s pocitom, že sa sem vrátim. Zatnem sa a prehrmím Greenwaldským lesíkom až do Charlottenburgu.
Cestou míňam Berlínske veľtržisko.
Charlottenburg
Ak tam budete, tú radnicu rozhodne nemôžte obísť. Urobila na mňa väčší dojem ako samotný palác Charlottenburg, ktorý je hlavným lákadlom štvrte. Tento rozľahlý zámok bol postavený v 17. storočí v barokovom a rokokovom štýle a je obklopený obrovskými záhradami. Trochu som sa okolo povozil ale dnu som nešiel.
Nádherný kaštieľ. Obieham ho. Zas cesta nikam. Iba nemocnica. Ďalší krásny kanál a … plot. 80 km limit som splnil.
Začínam sa orientovať. Najlepší prehľad získate na mapách zastávok MHD. Perfektné.
Francúzsku a Americkú zónu už mám celkom zmáknutú a zajtra doobeda ešte doplním časť tej ruskej.
Dávam zas hoďku, dve oddychu a nastupuje poobedná šichta.
Bicyklom po Berlíne
Hľadám aj uja Zeppelina, ale včera asi zarobil dosť. Unter den Linden. Kulisy a symboly, ktoré nesmú chýbať žiadnemu vodcovi, ktorý chce z národa urobiť „hrdý národ“.
Wilhelmstrasse
Zastavujem sa pri Wilhelmstrasse. Je hlavnou dopravnou tepnou medzi centrom Berlína a Kreuzbergom. Francúzi, nemci, rusi, obelisk, brana, moderné štvrte, … Zastavujem sa v Rosneri. Dve deci veltlínu 1,25, Ritter 0,70, Meridol 2,40. Tento obchod sa mi páči.
Vojnový pátos okolo Brandenburskej brány. Kvádre pamätníka židovského holokaustu vyvolávajú rešpekt. Stojím na mieste, kde skončil Hilter. Bunker zrovnali so zemou a dnes tam je parkovisko. Kto by to povedal.
Potsdamerplatz
Uvedomujem si, aké je fajn byť sám so sebou a premýšlať. Presúvam sa na Potsdamerplatz. Najväčšie obchodno zábavné centrum Nemecka vrie aj po desiatej vo švíkoch. Berlín žije.
Je 23,00 a ja mám za sebou 12 hodín na bajku. Kilečko padlo. Začínam byť na seba hrdý. V posteli.
Tretí deň: 9,00 Automatová káva, croissant s medom, odomykám bike a vyrážam.
Smer východný Berlín
Mám iba štyri hodiny. Dám všetko? Už žiadne trápne turistické zastávky.
Malá Čína
Kanály, hausbóty. Neďaleko kohút a zopár sliepok. Obchodík na rohu. Žiaden hypermarket. Opel Mercury. Zo skanzenu. Ako na Kube v Havane. Ešte jazdí? Vôbec nemáš pocit veľkomesta.
Kreuzberg, Friedrichshain, Treptow
Stále popri kanáloch a stále niečo nové. Retro nostalgia na teba dýcha každým otočením pedálu. Toky kanálov kopíruje často železnica a temer vždy cyklochodník. Berlín dáva cyklistom zelenú.
Práve železnica a kanály sú hlavnými dopravnými tepnami Berlíňanov. Železnica je spoľahlivá, lacná, rýchla a spája okruhovo aj krížom celé mesto aj s prímestskými časťami.
Mám čo robiť. Šlahám popri kanáloch urputných 20 km/h.
Berlínsky múr
Trochu si okolo neho pojazdím. Objavujem obrovský areál, kam zvyšky múru naskladnili. Grafity sú vítaným bonusom.
Znova musím stáť. Malá Čína. Naozaj malá. Stojím zase. Retro. Akoby som sa práve zobudil v osemdesiatych. Úžasné.
Toto nie je žiaden skanzen. Živý socík prekladaný tou najmodernejšou architektúrou. Kanál nezradí.
Treptow
Treptow-Köpenick má najväčšiu plochu lesov, vodných ciest a jazier zo všetkých berlínskych štvrtí. So svojimi riekami a jazerami, krásnymi parkami a očarujúcim starým mestom Köpenick patrí k tomu najlepšiemu, čo môžete v Berlíne objaviť. Šport, jachting, jogging, plachtenie, cyklistika, vyber si. Jeho západným susedom je štvrť Kreuzberg, známa ako srdce berlínskej alternatívnej kultúry, ale Treptow-Köpenick je tiež domovom pulzujúceho nočného života a umeleckej scény.
V Treptow objavujem park. Aj druhý. S tým najväčším pamätníkom sovietskym vojskám. Premýšľam, čo prináša doba. Na chodníkoch bežci a cyklisti. Po pomníku mládežníci trénujú na skejtoch. Stále lepšie, ako keď si naši politici stavajú na hroboch Slavína okázalé sídla.
Tie parky sú obrovské. Stvorené na beh. Mäkké podložie. Tu by sa behalo. Furt by som behal. Každé mesto má svoju atmosféru, ale Berlín je jedinečný. Cítim to v každom póre. Milujem ten pocit. Inštinkt, keď prvé čo ťa napadne je tá najsprávnejšia vec.
Genius loci Berlína
Zámerom bolo trochu spoznať Berlín. A poznal som hneď niekoľko jeho tvárí.
Aj keď sa východný Berlín s tým západným desiatky rokov zbližujú, pozorný návštevník si všimne rozdiely na prvý pohľad. Nie je to len v architektúre mesta. Každá štvrť má svoje genius loci. Svoj charakter, štýl a tajomnosť. Konfrontuje sa tu tá najťažšia retro nostalgia po sociku s povojnovým pátosom a ultramoderným prístupom.
Vnímaš to všade. V chovaní ľudí, estetike ulíc, mostov, kanálov, podchodov i charaktere mestského života. Berlín je kozmopolitný a mnohotvárny.
Nečudo. Z Berlína po vojne veľa neostalo. Bol rozbitý a následne násilne rozdelený. A je to cítiť.
Chcel som spoznať Berlín za dva a pol dňa, ale nejde to. Fakt to nejde. Dve hodiny chýbali. Chcel som dôjsť až na Muggelsee. Nevydalo.
Berlín je mesto na vode
Také skoro Benátky severného Nemecka. Kanály a ramená spájajú mestské štvrte aj vzdialené prímestské centrá a vytvárajú jedinečnú spleť prírody, relaxu a mestského života. Berlín je tiež raj pre športovcov a cyklistov. Prepojený cyklotrasami, chodníkmi, vodnými cestami a železnicou.
Otáčam na letisko
a odvážam tam batoh. Spoznávam cestu a naspäť to hravo dám. Polmaratón, grandiózne finále na letiskový záchod. Ešte prezuť tenisky, vyzliecť smradľavé upotené tričko a už som znova štandardný turista typu A. Niektorí videli aj Brandenburskú bránu aj Dóm, aj Alexanderplatz. Mnohí shopovali. Mládežníci nestihli nič. Iba dve pivárne. Ale tá blond čajočka stála za to.
Spokojný nasadám do lietadla a za pol druha hodiny sa už vyvaľujem doma na gauči.
Kam najbližšie?
Kdekoľvek, kam ťa vietor zaveje. A ak si vnímavý a pozorný všade nájdeš niečo výnimočné.
PS: Stále neviem, či majú Nemci radi jazz. Keď som hľadal ubytovanie, chcel som sa socializovať. Skúsil som AirBnB. Našiel som tri ubytovania a poslal im dotaz. Neozval sa nikto. Až potom som si uvedomil, že ako prihlasovacieho avatara na Facebooku mám fotku toho najčernejšieho Miles Davisa. Ale potom som sa ukľudnil.
Na Fridrichstrasse v predajni vinylov som Davisovo TUTU našiel na čestnom mieste medzi vychytávkami. Predsa len majú jazz radi. Ale radšej si ako avatara nabudúce zvolím milú usmiatu študentskú tvár.
