Dnešný výlet sme začali na úpätí najvyššieho vrchu Plaveckého predhoria. Prvé kroky viedli cez priestor, ktorý vytvorilo zopár chýbajúcich stromov lesa na okrajovom vápencovom vrchu Malých Karpát. Na jeho vrchole sa honosne rozkladá zrúcanina Plavecký hrad v nadmorskej výške 400 m.n.m., na východe Záhorskej nížiny.
Detrekov kameň
Starší názov Plaveckého hradu: Hrad Plavec, historicky podľa jeho pôvodného vlastníka: Detrekov kameň, je zrúcanina hradu, ktorá sa nachádza nad obcou Plavecké Podhradie v okrese Malacky, na kopci Pohanská na západnom úpätí Malých Karpát.
Na prvom rázcestí sme si preštudovali informačnú tabuľu o náučnom chodníku v Plaveckom krase a hneď sme zistili, že pozostatky mohutnej ruiny dosiahneme až po prudkejšom stúpaní po modrej značke. Cesta, ktorá už zažila veľa návštevníkov, sa občas premenila na výstup po kamennom chodníčku.
Príjemnou zmenou pri zdolávaní trasy boli schody vytvorené vystupujúcimi koreňmi stromov zo zeme.
Plavecký hrad
Nič náročné. Trochu trénované nohy na túrach zvládnu ten 1 km do kopca bez problémov. Po cca 30 minútach stúpania sme sa dostali ku križovatke so smerovníkom. Ďalej sme pokračovali ľavotočivou cestičkou. V diaľke medzi stromami začalo presvitať viac slnečných lúčov.
Vystúpili sme z lesa von a bohato-kamienková cestička prechádzala okolo informačnej tabule o hrade.
Obrovský vstup do hradu udáva smer pre všetkých návštevníkov. V deň nášho príchodu ich bolo naozaj dosť. Po pravici hrad a po ľavici famózny výhľad na Záhorie. Málokto odolal tomuto výhľadu.
Strážna veža, delová veža s odvetrávaním a zrútená východná hradná veža sú len jemné ochutnávky rôznorodosti zákutí Plaveckého hradu.
Viacpodlažné pozostatky ponúkajú krásne výhľady na vrcholy Malých Karpát.
V horných častiach hradu je umiestnená aj fotografia s popisom jednotlivých objektov na obzore. Umné otestovanie pre všetkých obdivovateľov tejto nádhery. Neodolali sme ani my, a tak sme si pozreli najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby alebo hrad Ostrý Kameň.
Zaujímavosti z histórie:
Smutný príbeh kedysi prekrásneho hradu začína v roku 1256. V tomto roku totiž postavil pevnosť na ochranu hraničného priestora Detrich, syn bratislavského richtára Kunta. Vtedy hrad s názvom Detrichov kameň tvorila len obdĺžniková hradba na vrchole brala a hranolová veža na jeho výbežku. Neskôr patril pod jedného z najznámejších majiteľov hradoch v okolí – Matúša Čáka Trenčianskeho.
Už len zachytiť skvelú atmosféru miesta na fotografiu, doplniť tekutiny a išli sme na trochu menej pompézne miesto. Pri hlavnej bráne sme ešte pomohli jednej rodinke zachytiť návštevu hradu ich optikou. Výmena vzájomných úsmevov a nádherný hrkálkový hlas detí, to je najpríjemnejšie poďakovanie za malinkú pomoc. Vtedy ma napadlo, že zatiaľ sme sa stretli s dostatočným počtom ľudí, ktorý si starý dobrý zvyk, pozdraviť sa navzájom pri stretnutí, pamätajú.
Jaskynný výklenok
Ešte pri výstupe z lesa k zrúcanine sme si všimli obrovské balvany, ktoré v tieni vytvorili priestor na oddych. A tak sme sa sem z hradu vrátili. V okolí sa nachádzajú aj ďalšie zaujímavosti, a tak sme sa rozhodli nájsť „Jaskynný výklenok“.
Cez Mapy.cz sme si našli trasu. Od veľkých balvanov sme sa presunuli k upravenému ohnisku s lavičkami. Tu sme vstúpili do lesa s fascinujúcim kobercom odkvitajúceho medvedieho cesnaku.
Pokračovali sme úzkym vlnovitým klesajúcim chodníčkom po obvode zrúcaniny. Kráčali sme nepoznanou prírodou. V 5. stupni ochrany prírody sme mali na pamäti, že sa treba pohybovať iba po určených trasách.
Trochu strmší stúpajúci chodník nás doviedol cez mohutné skaly zarastené machom a bujnou vegetáciou pod lezeckú stenu “Ľavý ypsilon“. Stretli sme tam usmievajúcich sa lezcov a aj človiečika, ktorý nám poradil kam ďalej.
Plavecká jaskyňa
Z Jaskynného výklenku sme sa vybrali na Plaveckú jaskyňu pri severnom úbočí vrchu. Čakal nás dlhší strmší zostup. Ale vychutnávali sme si chvíle mimo davov ľudí.
Spoločnosť na chodníku nám robila rozmanito-bujná vegetácia, ktorá nás pri jemnom dotyku s ňou občas i pohladila. Zostup k jaskyni mal už len charakter roviny, a tak za necelých cca 500 m sme po ľavici našli cestičku.
Doviedla nás k skalnatému vchodu do jaskyne s mohutnými kovovými dverami. Keď sme sa priblížili k dverám mrazivý závan vzduchu v nás prebudil zvedavosť. Čo sa skrýva za tými dverami?
Plavecká jaskyňa bola vraj náhodne objavená mladým pastierom. Začiatkom 19. storočia ju miestni zemepáni Pálffyovci po vykonaní menších úprav ako celkom prvú jaskyňu na Slovensku sprístupnili verejnosti. Je tiež možné, že ju istý čas využívali i ako sklad. Dnes je Plavecká jaskyňa otvorená len príležitostne.
Keď nás spoznávanie unavilo, čakal nás už iba návrat okrajovou cestou lesom. Bohato košaté stromy nás sprevádzali celou cestičkou späť, k začiatku nášho výletu. Vďaka našej zvedavosti sa naplánovaná túra cca 5 km predĺžila v teplý slnečný deň na temer dvojnásobok.
Zrúcanina Plaveckého hradu spestrí program svojou ľahkou dostupnosťou. Rôznorodosť návštevníkov hradu prezrádza, že výstup v tieni bohato zarasteného lesa zvládne každá veková kategória.
