Začalo to asi pred rokom, keď ľudí covid “trocha obmedzil“ v pohybe. Pre mňa to bola však len kozmetická zmena. Pri Malom Dunaji je veľa možností nestretnúť nikoho aj niekoľko dni. Samozrejme sú tam aj frekventované trasy. Ale tým sa dá bez problémov vyhnúť a túlať sa cestou necestou v lese nie je žiadny problém. Tak sa trocha pozrime na to, aký bol ten (ne)tradičný rok.
Jar v znamení samoty
Hore spomínaná situácia spôsobila výrazný pokles ľudí najmä v prvých mesiacoch. Na druhej strane bola väčšia možnosť si užívať samotu a vychutnať si spev vtákov u prostred lesa.
Niektoré lesné cestičky sú po zime ešte dostupné aj na bicykli, nakoľko kríky sú ešte bez lístia. Je tu pomerne veľká sieť poľných aj lesných cestičiek. Rád sa tu bicyklujem a objavujem nové a nové. Ale rád tu aj relaxujem a načerpávam energiu pri pohľade na prebúdzajúcu sa prírodu. Začínajú kvitnúť snežienky, fialky, hloh a v neposlednom rade aj medvedi cesnak (a mnoho ďalších ). Príroda to dávkuje postupne a tak je vždy na čo sa tešiť.
Také dve hodinky dokážu reštartovať človeka a keď k tomu prirátame nejaké to kardio na bicykli, tak nič viac nepotrebuje.
Leto opäť v norme
Leto začína, keď už vidno prvých vodákov, stany, táboráky a počuť gitaru…..To už je znamenie, že je teplo.
Cez toto obdobie tu vie byť cez deň celkom peklo, ale v lese pri vode sa to dá prežiť. A nie len prežiť, ale aj užiť. Keď Vás už nebavia prechádzky, bicykel alebo beh, dá sa ísť na splav. Alebo na ryby. Možností je veľa.
V lete bola situácia voľnejšia a bolo to hneď poznať. By som povedal, že ľudí bolo viac. Minimálne cyklistov určite dvojnásobne ako je štandard. Potešilo ma, že som stretával veľa rodín s deťmi. V kurze bolo Korzo v Zálesí ale ani vodný kolový Mlyn v Jelke sa nedal zahanbiť. Aj na “cyklotrase” Vrakuňa – Ivanka pri Dunaji to bolo celkom frekventované. Ja tam možnosť sa okúpať na Zelenej vode , alebo môžete objavovať ďalšie miesta.
Kvitne už repka, slnečnica a tak máte okolo seba žlté more.
Jeseň a návrat do reality
Moje najobľúbenejšie a najkrajšie obdobie. Príroda sa hrá s farbami a je to pastva pre oči. Každý deň ma tam čaká iný obraz… iný zážitok…. ale vždy veľká pohoda a pokoj.
Situácia nebola po lete optimálna a to sa prejavilo aj na počte “návštevníkov”. Zmizli vodáci, cyklisti… bežci sa vrátili na asfalt. Bolo obdobie, že som pár dní nestretol nikoho. Zvláštny pocit.
Ale aj samota ma svoje výhody. Hlavne, keď potrebujete načerpať energiu. Najčastejšie som sa pohyboval na trase Nová Dedinka – Tomášov – Vlky – Janíky. Pre mňa určite TOP trasa – poznám snáď každý strom, kút, mólo alebo miesto na stanovačku. Je to ideálna trasa pre rodiny s deťmi. Sú tam miesta, kde si môžete urobiť krátke prestávky a len tak sledovať prírodu, alebo napr. aj pasúce sa kravy alebo kone. Je tam aj jeden nádherný úsek, ktorý ja nazývam “Dunajský prales“ . Človek sa tam skutočne cíti ako v pralese. Ale o tom nabudúce.
Zima a konečne trocha snehu….
Posledné roky už nebývajú také tuhé zimy ako v minulosti. Aj sneh je tiež skôr rarita. Teraz nám bolo aspoň trocha dopriate, aj keď od poriadnej zimy to bolo ďaleko. Situáciu komplikoval aj lockdown a zákaz cestovania mimo okres.
Aspoň mali srnky, zajace, bažanty, kačice, líšky a labute pokojnejšie obdobie a mohli sa nerušene pohybovať. Na bobra som skoro zabudol. Ak máte šťastie, tak sa Vám na chvíľku ukáže a môžete ho pozorovať. Hlavne pre deti je to veľký zážitok.
Keď ale trocha prituhne, sú tu krásne miesta. Stačí si len naplánovať krátke alebo dlhšie prechádzky. Ak si privstanete, tak aj tu môžete vidieť krásne východy a naopak v lete krásne západy slnka. Ak teda nie je zrovna hmla. V zime býva celkom často, ale aj to má svoje čaro. Ja myslím, že tu v skromných podmienkach každý nájde niečo, čo ho zaujme. A určite aj niečo navyše…
